Počet zobrazených článkov: 37 (z celkom 37 nájdených)
Začiatkom leta som si k meninám kúpil darček: model parnej lokomotívy 413.073 s tendrom 412.143 (pôvodná rada G7 1 pruských dráh, BR 55.0-6 DRG/DB/DR). Už pri objednávaní modelu v predajni ma predajca upozornil na možnosť dokúpenia zvukového dekodéru s originálnym zvukom aj s reproduktorom ako náhradného dielu.
Tento model mi veľmi dlho ležal doma na poličke zabalený v krabičke (od 7/2011 tuším). Aj som na neho zabudol a nedávno som si na neho spomenul, že už odpočíval dosť a mohol by na modulových stretnutiach nejaké tie vlaky potiahnúť.
Moja flotila Rosničiek sa mi rozrástla na 3 kusy, ale stále som hľadal možnosť ako túto krásnu, ale neposlušnú mašinku zdigitalizovať tak, aby mašinka mala aj osvetlenie. Možností ako to urobiť som videl za tých desať rokov niekoľko, ale stále to bolo v rovine modelárskej, ale do samodomo sa mi nechcelo. Až som natrafil na dekóder, ktorý zhodou okolností vytvoril a vyrába (čo bolo pre mňa šokujúce) skoro kolega, lebo robí vo firme, ktorej dodávam svoje služby.
Aj keď sa zdá, že výrobca sa snaží pri výrobe myslieť na všetko, v tomto prípade mu to až tak nevyšlo. V naftovej nádrži sa pod krytkou nachádza priestor pre oválny reproduktor napr. Uhlenbrock Art.-Nr. 31110 15 x 25 x 12 mm, 0,5 W. Tento reproduktor mi bol popísaný ako nie moc vhodný na ozvučenie, chýbali mu hlavne „basy“. Pre vhodný hranatý reproduktor vyhovoval priestor len nad motorom, ale bolo nutné odstrániť konektor. Tento spôsob digitalizácie popisuje článok Okuliarnik Kuehn a jeho digitalizácia
UPDATE 18.1.2016
Asi je zbytočné predstavovať túto mašinku. Som lokálkáč a týchto dlháňam som sa dlho vyhýbal. Nakoniec som podvolil a 555-ky som pritúlil aj do môjho sveta. A keďže mašina bez zvuku nie je dokončená tak som sa podujal zvukodér "nastrkať" všade kde to budem vedieť.
Ozvučenie 555.1 patrí k tým jednoduchším, aj keď aj tu je pár drobností na ktoré si treba dať pozor. Celá úprava sa dá vybaviť za večer.
Vďaka šťastnej náhode som sa dostal k digitalizácii “G” lokomotív a vagónov. Je krásnym paradoxom, keď v TT a H0 lokomotívach bojujeme o každý kúsok priestoru pre umiestnenie dekodéra, prípadne reproduktoru a v “G” sa skôr potrápime s veľkosťou modelu a jeho hmotnosťou :)
Áno, s Bocom sme sa vrátili práve zo stretnutia TT modulov tradične konaného v Zákupoch pri Českej Lípe. Článok pripravujem. Na tomto stretnutí sa mi dostal do ruky nový model parnej lokomotívy BR38.10 od firmy Tillig vo farbách a šate ČSD. T.j. nejde len o prefarbenú nemeckú mašinu, ale o skutočne ČSD model - až na zvonec.
Digitalizácia tejto krásavice je jednoduchá, lebo je vybavená konektorom pre DCC dekóder. Ale ako sa otvára ?
Do podobných lokotraktorov som zamilovaný. Preto som očakával tento model od prvej chvíle ako výrobca ohlásil, že pripravuje úplne prepracovaný nový model V36 (T334). Keď prišla krabička bol som nad mieru spokojný - vyvahadlované kolesá, osvetlenie modelu, jemné prevedenie. Nečudo, že som ihneď chcel dať do vnútra DCC dekóder a prebehnúť ho.
Toto mala byť ľahká úloha, tak na 10 sekúnd. Podľa popisu modelu má obsahovať konektor na pripojenie DCC podľa NEM. Všetko je tak, ale aj inak.
Digitalizácia tohto modelu nie je zložitá. Teda ak nechceme zvuk. Vezmeme dekodér s konektorom NEM651, zasunieme a jazdíme. Maximálne niečo nastavíme. Ozvučenie je vlastne tiež jednoduché, len s drobnou komplikáciou
Pro posun na vlečce malé továrny na svém kolejišti které kompletně rekonstruuji, jsem uvažoval o tom, jakou zde použít lokomotivu. Díky tomu, že přecházím na plný digitál, měním kolejivo na profil a navíc jsem dostal darem malinkou topírnu (spíše garáž) od firmy Auhagen (kat. číslo 13333) uvažoval jsem o „prasátku“ T211.0. Vzhledem k pracem na kolejišti není ovšem nyní na novostavbu stroje čas. Na jeho stavbu snad také později dojde. „Rosnička“ T334.0 na vlečce nejde použít kvůli své velikosti – do minitopírny se nevejde, nehledě na to, že ji plánuji používat k návozům po lokálce (vedle „Hektora“ T435.0). Brouzdal jsem na internetu a hledal vhodný stroj. Objevila se původem německá „Kofka“ od Arnolda. Tyto stroje u nás jezdily jako kořistní po válce pod označením T200.2 a později je ČSD odprodaly do průmyslu na vlečky, kde jezdily až do 70-tých let. Díky tomu sedí i do epochy. Výborně o nich píše Jaroslav Wagner ve knize „Encyklopedie železnice – Motorové lokomotivy 2 “ nakladatelství Corona. Navíc použitá topírna je pro tento lokotraktor přímo určena. Bylo rozhodnuto. Na první listopadové burze v pražské „Opletalce“ byl stroj k mání a tak jsem jej zakoupil. S lokomotivou jsem zakoupil i dekodér Kuehn N-025.
Veľmi typický motoráčik našich lokálok. Niet preto divu, že ho skoro každý železnično-modelársky fanda má vo svojej zbierke. Existuje vo viacerých amatérskych konštrukciách, ale zatiaľ je (bol?) len jeden sériovo vyrábaný vo veľkosti H0. Ten od Bramos-u.
Tento pekný model som osádzal dekodérom prvý krát asi tak pred rokom. Vtedy to bola skôr jednoduchá záležitosť. Ako už mnohí vieme, tento model má osadený konektor PlugX12, ktorý je v H0 mierke skôr raritou. Nehovoriac o dostupnosti takýchto dekodérov, hlavne v danej dobe. Vložil som tam dekodér Zimo MX630F a do druhej rady pripichol dva funkčné výstupy. Zostávajúca práca bola už iba naprogramovanie dekodéra. Varianty digitalizácie sú pekne popísané aj v článku o digitalizácii TT Hektora, plus by sa dali ešte pridať variácie na tému odstraňujeme 4 piny z dekodéru PluX16.
Tak touto cestou teraz nepôjdeme
Článok o digitalizácii modelu T435 alebo BR107 od firmy Tillig som pred polrokom zakončil, že aj PLUX12 dekóder od firmy TRAN je použiteľný. Keďže som týmto pár ľudí nahovoril na tento dekóder, musím teraz urobiť veľkú bodku za celým článkom. A teda ako nastaviť CV, aby to všetko fungovalo ako malo.
Digitalizácia tohto modelu je triviálne jednoduchá, stačí zasunúť dekodér s NEM651 a motoráčik krásne poslúcha. Takto som ho prevádzkoval 2 roky, kým konečne neprišiel čas na menšiu prerábku.
Tento motorový vozeň zostal v Čechách po II. svetovej vojne, ako jeden jediný kus a slúžil ešte chvíľku, približne do 50-tych rokov. Pochádzal z rady VT137 094-110, 164-223 alebo 271-272. Jeho mladší menovec, prototyp M283.1 (neskôr označený ako M286.0) prišiel asi o 10 rokov neskôr.
Jeden by povedal, že zhektorováva sa. Po ošiali okolo Sergeja od firmy Roco, je tu Tillig so svojou novinkou, ktorá oslovila veľkú časť modelárskej obce.
Tento článok popisuje možnosti digitalizácie, nakoľko Tillig sa rozhodol použiť nový štandard PLUX, ktorý až tak veľkým štandardom pre TT nie je. Ak existujú aj iné možnosti, pošlite mi link alebo fotky s krátkym textom a doplníme tento článok. Ďakujem.
Včera jsem si digitalizoval 365.4. Se stejnými problémy jak píšete v článku o digitalizaci BR64 jsem se také potýkal, protože jsem se bál abych něco neulomil. A nakonec jsem zjistil, že to je ZBYTEČNÉ. U lokomotivy lze totiž jednoduše sejmout pouze kabinu.
Pre všetkých priaznivcov parných mašín a zvlášť tých čo majú byť aj ozvučené, prinášam pár fotografií ako na to.
Konkrétne pôjde o novinku od BeckmannTT - BR38, ktorá na tratiach ČSD jazdila pod označením 365.5 do roku 1959 najviac v okolí Děčína a Prahy.
Dostala sa mi do rúk parná lokomotíva BR64 od firmy Schirmer (http://www.modelleisenbahn-schirmer.de/). Veľmi vydarený model. Je vidieť, že aj v mierke TT to už ide s kvalitou pekne hore. Cena okolo 200 EUR tiež nie je najhoršia.
Podľa manuálu (skôr priloženého papiera) a aj webu výrobcu sú pre digitalizáciu pripravené letovacie plôšky. Že áno - t.j. áno, ale výrobca pribalil aj pár mín. A o tom, ako na tie míny, sa tu s Vami rád podelím.
Do rúk sa mi dostal „kocúr“ z dielne Tibora Tišťana, ktorého ste už mali možnosť vidieť v tomto článku Model lokomotívy rady 742 v H0. Požiadavka majiteľa bola trošku nezvyklá, ak je to možné, tak svetlá v reálnych režimoch prevádzky. Poďme sa teda pozrieť, čo sa mi nakoniec podarilo zrealizovať.
Väčšina dnes ponúkaných DCC dekodérov má od výrobcu nejakú možnosť nahratia novšej verzie firmware do dekodéra. Aby bolo možné takýto update spraviť, tak výrobcovia ponúkajú špeciálny programátor. Často za nemalý peniaz. Takýto programátor sa pripojí k počítaču a určeným spôsobom sa pripojí dekodér. Veľa ľudí toto odradí a zdá sa im to komplikované. Je treba nájsť niekoho kto má príslušné zariadenie na programovanie a má aj príslušné znalosti. ZIMO prišlo s veľmi zaujímavým riešením, jednak netreba žiadny špeciálny programátor a nie je nutné pri samotnom procese použiť počítač. Všetko čo potrebujeme je mať na klasickom USB kľúči súbor s firmware a centrálu MX31ZL. Nič viac. Tejto procedúry sa netreba vôbec báť a zvládne ju každý. Ukážeme si ako.
Vlastným menom BR 323, známa tiež ako Köf II. Na územie bývalého Československa zaviali udalosti II. Svetovej vojny približne 25 ks tejto typickej nemeckej malej lokomotívy.
Digitalizácia lokotraktora V36 (BR103) od fy. Tillig v mierke TT nie je ničím špeciálnym. Ak by nešlo ešte o pridanie LED osvetlenia v reflektoroch, ktorým to veľmi chýba.
Digitalizácia a výmena žiaroviek za LED v BTTB NoHAB - či NoHUB však je to skoro jedno.
Môj zážitok s digitalizáciou BR 118.
Od blízkeho dopisovateľa Slavomíra Viciána.
Hektor v TT - Remotorizácia a digitalizáciaNa burze asi pred 2 rokmi som kupil veľmi pekne upravenú pôvodnú verziu T345 od BTTB. Ihneď po prechode z DC na DCC som začas rozmýšlať kam vložiť dekodér. Mal som niekoľko možností. Buď zásadne zmenším závažie, alebo vykonám remotorizáciu za menší motor a do voľného priestoru vložim dekóder. Druhá možnosť sa mi javila optimálna - aj z toho dôvodu, že som CHCEL vymeniť pôvodný motor.
Kúzelná parná lokomotíva od už neexistujúcej firmy ROCO v prevedení TT.