Mám asi 40 dekodérů a spravování jejich proměnných mi nevyhovovalo jak po stránce přístupu, tak i archivace. Navíc mám pár dekodérů příslušenství a i u těch je dost důležité mít někde uložené, jak a co mají nastavené. Právě archivace všech parametrů CV mne přinutila vymyslet tuto čtečku. Prvotní impuls na vytvoření vzniknul při používání JMRI programu, který umožňuje čteni, zápis a archivaci všech dekodérů. Minibox není vhodný, protože nemá výstup do souboru a RKDCC je zas neskladný a není moc flexibilní.

V poslednom čase sa dosť často bavíme s kolegami modelármi na tému striekanie modelov. Keďže každý z nás má nejaké svoje zaužívané praktiky, ktoré sa od seba dosť líšia, rozhodol som sa s vami podeliť o tie moje.
Snáď najdôležitejšie je riedenie farby... podľa toho, ako si farbu nariedime, taký bude výsledok.
Veľa modelárov strieka podľa môjho názoru moc riedkou farbou s tým, že sa tak lepšie strieka a farba neprekryje detaily. Podľa mňa to nie je dobré, lebo preriedením farby sa narúša jej štruktúra, farba nekryje dobre, nie je odolná voči oteru a v neposlednom rade sa po nalepení potiskov a následnom prelakovaní bezfarebným lakom zvykne šuveriť. Farby treba riediť podľa pokynov výrobcov a netreba sa báť naložiť väčšie množstvo, lebo farba po vyschnutí dokonale kopíruje povrch a nemala by prekryť detaily ani pri viacerých vrstvách.

30. október 2011 je významným dňom Klubu priateľov železničnej dopravy. 12 rokov trvajúca rekonštrukcia parnej lokomotívy 555.3008, známejšej pod jej prezývkou „Mazutka“, bola v tento deň zavŕšená technicko-bezpečnostnou skúškou.

Ja som sa k tejto jazde dostal ako vždy, náhodou.

Modellbau Messe je v Rakúsku najvýznamnejšia a najväčšia výstava a veľtrh pre technológiu, hry, koníčky a remeslá. Ako každý rok na výročie republiky ČSR (takto si to hravo zapamätám) aj tento rok od 26. do 30. októbra na ploche 23000m2 vyše 170 firiem a klubov prezentovalo svoje železničné, letecké, automobilové, lodné, podvodné, ... rovnako ako historické, parné, funkčné, z kartónu a či plastikové modely.

Bolo sa na čo pozerať, z tohoto ročného veľetrhu som odchádzal spokojný. Áno, boli sme tam. Už siedmy rok.

Je krásne sa pozerať na moduly ako nám to už jazdí. Už to niekde vieme postaviť aj za večer, elektriku máme zjenodušenú, väčšina nôh je univerzálnych (alebo ich nemusíme hľadať), naučili sme sa skoro všetci pokladať koľaje, že už to nie je húsenková dráha to naše modulište.

Čo je navyše už veľmi pekné, že sme sa prestali báť krajinotvorby a už sa to skoro a čoskoro na nových moduloch zelenie a rastie...

Čo je ale nechutné, až odporné, že pokladáme na tie naše krásne moduly karty nákladných vozňov. Ani by mi nevadilo, že to je na krajinu, tá umelina niečo znesie. Ale ako je to nechutné... A stačí tak málo.

Ako som si na TTčku dobre zajazdil...

Dosť dlho som sa sľuboval, že už raz prídeme na moduly do Košíc, tak som sa tento rok rozhodol urobiť si výlet... Aj som nahováral Košičanov aby postavili aj H0, ale bezúspešne . Vylákal ma celkom zaujímavý layout, kde boli 2 Y odbočky a jedna odbočná stanica. To už dáva šancu celkom zaujímavej prevádzke – a skutočne to bolo tak. .

Viděl jsem analogový tester Loconetu a celkem jsem ho obdivoval. Jen mi tam chybí kvantifikace, teda jak moc je to dobré nebo špatné. Proto jsem se rozhodnul navrhnout zařízení s mikropočítačem, které dokáže dosledovat, spočítat a nějak zobrazit naměřené údaje a vyhodnotit, jak moc je to špatné. Přitom se svezlo ještě pár věcí navíc.

 Mönichkirchen je malá dedinka vhodná nielen na lyžovanie, ale i na kratšie letné a pre deti zaujímavé pobyty. Oblasť je akosi bokom od hlavných ťahov a prístup v zime k niektorým hostincom priamo na svahoch je podľa domácich obtiažny, ale sedačkou sa od „dolného“ parkoviska v dedine na svahy dostanete aj vtedy. Volá sa to Mönichkirchen Mariensee ski resort, takže kedy inokedy to ísť pozrieť než práve cez Panenku Máriu a jej tohtoročný predĺžený víkend? Dosť ale bolo reklamy, navštívil som v týchto končinách aj tri železničné objekty, vedie tadiaľto trať Wechselbahn a niečo som nafotil.

Tak, ako vždy, aj teraz na jeseň začína naše spoločné modelovanie v Centre voľného času na Hliníckej v Bratislave

Tradične začiatok školského roka oslavujeme s KMŽ Hôrky na stretnutí modulovej železnice veľkosti TT (1:120) - tento rok to bol 5. ročník (dejavu so stretnutím v Kokave n. Rimavicou je len v danom čísle). Tento rok sme odskúšali nové priestory v SOŠ stavebná na Tulipánovej ulici v Žiline. Ako ich aulu, ubytovanie a aj kuchyňu. Všetko skoro pod jednou strechou a tak sme za tohotoročného pekného počasia mohli absolvovať celé stretnutie v papučkách.

Podtext toho článku by napríklad kľudne mohol aj byť: "Návrat k programovaniu v jazyku Basic po 25 rokoch". Lebo nepojde o klasické PIC programovanie ako poznáme z článkov od Zdena - nie si tu jediný programátor Aj ja som.... Pôjde o čipy PICAXE. Čipy s bootloaderom programovateľné v BASIC.

 Nie vždy sa dá layout navrhnúť tak, že netreba moduly podliezať. Výška 130cm v tejto súvislosti je síce o kúsok lepšia než 100cm, ale v duchu hesla “lenivosť je matkou pokroku“ som sa rozhodol riešiť priechodzí modul. Priechodzí modul má umožniť prechod ľudí cez modulisko bez podliezania alebo preskakovania dočasným rozpojením (sklopením, odklopením alebo odvrátením) trate. Slovo priechodzí nie je síce najkrajšie, ale výraz prechodový modul sa už využíva na žolíky a podobné moduly, ktoré menia napríklad profil krajiny.