Pri potulkách po svete som objavil v jednej dedinke auto, ktoré bolo súčasťou každodenného života v IV. epoche.
Železniční modelári z Maďarska vás pozývajú na "Festival železnice a železničných modelov" v Budapešti
Vás pozýva
a súťaž v železničnom modelárstve
Akcie sa uskutočnia v dňoch 4.9. – 7.9.2008
Bez komentárov
Ako sme si minulý rok prisľúbili, tak sa aj stalo. Tento rok ale v inom termíne a na inom mieste, aj keď v tej istej dedinke. Celkovo, povedané, oproti minulému stretnutiu nám bolo teplejšie, čo do psychiky a aj fyziky. Všetci sme si príjemne oddýchli, počasie nám prialo, aj keď s počiatku bolo veľmi horúco. A tak sme neboli ani upečený, aj keď minule sme trochu primrzli.
Hoci povrchová úprava železničných modelov je veľmi dôležitá, na železnično-modelárskych fórach a weboch je o tejto problematike ako šafranu. Najviac informácií sa dá nájsť u plastikových modelárov. Lenže medzi konečnou úpravou plastikových modelov a železničnými modelmi je jeden podstatný rozdiel. Plastikári robia svoje modely v špičkovej kvalite do vitríny, ale my musíme robiť kompromis medzi kvalitou a odolnosťou pri prevádzkovaní. Potenciálny „striekač“ po prečítaní plastikárskych postupov zneistie a zložitosť postupov ho od striekania skôr odradí. A tak železničný modelár radšej zoberie svoj osvedčený štetec, alebo sa nechá zlákať na autoemail v spreji. Je teda striekanie airbrushom tak zložité, alebo to zvládne aj začiatočník?
Áno som Devínčan, skôr Novo Vešťan, alebo pre tých čo poznajú čo to po Chorvátsky z dediny Novo Selo. Keď som sa narodil, práve nás priradili do "veľkej Bratislavy". Betónová Dúbrafka (ako sme jej decká hovorili) ešte nestála a do dediny chodil jeden autobus - tuším linka "D", ale to si nepamätám. A asi preto sa všade jazdilo vlakom. Odhliadnuc od toho, že môj dedo bol železničiar, môj otec bol železničiar a aj ja som chcel byť železničiar. Na stanici v Devínskej Novej Vsi som trávil každú voľnú chvíľu a nosil otcovi v obedári voňajúci obed od našej maminy. A tak nečudo, že som nepoznal iné ako valiace sa rýchliky a ťažké nákladné vlaky s postrkmi vlečúcimi sa hore kopcom do Lamača. Až....Tento rok si pripomíname významné železničné jubileum 160 rokov od príchodu prvého parného rušňa na územie Slovenska a Klub ochrany technických pamiatok a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti vyhlasuje od 1.6.2008 do 31.12.2008:
Cestovné lístky patria neodmysliteľne k železničnej doprave. Veľmi dlhú dobu si svoj čas udržali malé lepenkové kartičky, ako ich nezabudnuteľná podoba. Poďme sa pozrieť ako sa vyrábali a v jednom menšom českom mestečku ešte stále vyrábajú.
V rámci našej Jindřichohradeckej cesty po jej úzkokoľajke sme sa dostali aj do tlačiarne klasických lepenkových lístkov. V našej dobe ofsetových tlačiarní a rýchlej domácej tlače pomocou laserovej prípadne atramentovej tlačiarne je tzv. tlač z výšky naozaj raritou.
Boli ste nás pozrieť na deň detí v Siemense? Nájdite sa v galérii.
