Jej dejiny sa začali písať roku 1927, keď poľský výrobca lokomotív Fablok vyrobil dva prototypy 4-osých úzkorozchodných lokomotív vychádzajúcich z typu W-3-A. Roku 1929 zadalo Varšavské ministerstvo dopravy výrobu 21 exemplárov. Jednalo sa o tendrovú lokomotívu Pw 29 a lokomotívu s vlečeným tendrom Px 29, ktoré sa od popisovanej lokomotívy odlišujú predovšetkým plochou predhrievača 12,8 m2 a klenbovým kúrením.
V roku 1943 pracovník Fabloku Ing. K. Sielecki zobral nemeckú dokumentáciu a technické výkresy z Krakova, čím ju zachránil pre ďalšie použitie. Na ich základe bolo v povojnovej dobe, v rokoch 1949-1955, postavených celkovo 214 kusov Px 48 (so štvornápravovým tendrom ) a Px 49 (s trojnápravovým tendrom). Číslo označenia, ako je v Poľsku obvyklé, určuje rok vyrobenia konštrukčného výkresu.
| Rozchod | 750, 785 a 1000 mm |
| Usporiadanie náprav | 0-D-0 |
| Priemer valca/Posun piesta | 320/360 mm |
| Priemer kolies | 750 mm |
| Vonkajšia osová vzdialenosť | 2 900 mm |
| Dĺžka medzi nárazníkmi | 7 148 mm |
| Tlak v kotly | 1,3 MPa (13 kg/cm2) |
| Plocha roštu | 1,147 m2 |
| Vykurovacia plocha kotla | 40,430 m2 |
| Plocha prehrievača | 13,400 m2 |
| Zaťaženie na hnacej náprave | 5,55 t |
| Hmotnosť lokomotívy, prázdnej | 19,4 t |
| Hmotnosť lokomotívy, v službe | 21,8 t |
| Ťažná sila | 0,75 p 4800 kg |
| Výkon | 200 PS |
| Max. rýchlosť | 35 km/h |
| Počet náprav | 4 |
| Priemer kolesa | 600 mm |
| Objem vodnej nádrže | 6 m3 |
| Kapacita rezervoáru na uhlie | 4 t |
| Hmotnosť tendra, prázdneho | 10,6 t |
| Hmotnosť tendra, v službe | 20,2 t |
Základná parametre zostali zachované ako u predvojnových typu, zväčšená bola predovšetkým výhrevná plocha parného kotlu, roštu kúrenia a prehrievača. Lokomotíva má tlakovú brzdu. Zmeny sa dočkal aj prechod medzi kabínou rušňovodiča a tendrom. Predvojnová lokomotíva mala ešte voľnú kabínu, ako normálne rozchodná Ty 23 stavaná u Schwartzkopff-a. Bola stavaná v niekoľkých rozchodoch, najskôr pre 750 mm (PKP), ako aj 785 mm (Hlavné Sliezske úzkorozchodné trate – pre PKP a priemysel). V rokoch 1969-1974 bolo železničnými opravovňami ZNTK Nowy Sadz postavených 17 ks týchto lokomotív na rozchode 1000 m. Nahradili už dlho slúžiace lokomotívy nemeckého pôvodu v oblasti Varšavy (Piaseczno) a Pomoranska (Gryfice Koszalin).
Desať lokomotív s trojosím tendrom pod menom "DUNA" bolo roku 1949 exportovaných do Rumunska, v roku 1950 malo ísť ako "SAWA" dvanásť kusov do Juhoslávie. Na základe sa zhoršujúcich politických vzťahov Sovietskeho zväzu s Juhosláviou nebola táto dodávka vyexpedovaná celá. Posledná lokomotíva konštrukčnej série Px29-1704 dodnes jazdí v úzkorozchodnom múzeu, mesto Sochaczew neďaleko Varšavy. Dodnes je Px48 obľúbenou mašinou v reštrukturalizácii existujúcich úzkorozchodných tratí Poľska.
Ďalej nasleduje sled nekomentovaných ilustračných fotografií Jindřichohradeckej Px 48.
Obr. 1 – http://www.cleeve.com/sochaczew/
Obr. 3, Obr. 4 – http://www.interlok.info/Px48.htm
Obr. 5 – Martin Janda
Obr. 2 a neoznačené fotografie – Peter a Gabriel Mészárošovi
http://www.interlok.info/Px48.htm
http://synergy.republika.pl/px48/
http://mc.locomotives.free.fr/documents/pologne/vapeur/040_Px48-1949/Px48f.htm
to je to čo poteší srdce parnej nostalgie. niečo podobné je vystavené v novom targu v skanzeme. laco
