Áno som Devínčan, skôr Novo Vešťan, alebo pre tých čo poznajú čo to po Chorvátsky z dediny Novo Selo. Keď som sa narodil, práve nás priradili do "veľkej Bratislavy". Betónová Dúbrafka (ako sme jej decká hovorili) ešte nestála a do dediny chodil jeden autobus - tuším linka "D", ale to si nepamätám. A asi preto sa všade jazdilo vlakom. Odhliadnuc od toho, že môj dedo bol železničiar, môj otec bol železničiar a aj ja som chcel byť železničiar. Na stanici v Devínskej Novej Vsi som trávil každú voľnú chvíľu a nosil otcovi v obedári voňajúci obed od našej maminy. A tak nečudo, že som nepoznal iné ako valiace sa rýchliky a ťažké nákladné vlaky s postrkmi vlečúcimi sa hore kopcom do Lamača. Až....
... až som nenavštívil
Lesnú úvraťovú železnicu na Kysuciach. Bola to láska na prvý pohľad. Fučiaca para pomedzi hustý horský les, kde tu potôčik, či skalka. Hmm...
A minulý rok (2007) vďaka priateľom zo združenia
Krúžok (Klub romantikov úzkorozchodnej železnice Oravy a Kysúc) ssme sa vybrali tam opäť s tým, že si prejdeme (škoda, že pešo - lebo ešte nie je celá priechodná pre traťové vozidlá) celú trať z Vychylovky až po Tanečník a spať.
Veľké plus a veľká vďaka združeniu Krúžok, že práve dokončili opravu traťového zvršku a jeho ošetrenie postrekom proti burine. A tak sme mohli stúpať po úvratiach pohodlne odhliadnuc od šmykľavosti drevených starých pražcov.
Bolo to skoro pred rokom, čo sme obdržali pozvanie a teda jednej letný výkend (približne presne 4.8.2007 sme ráno v zložení:
- Pavúk + Pavúča Turbo Samko
- Jozek K.
- Peter M.
- Peter F. + polovička
- Erik D. + polovička
- a ja s polovičkou, Tomáš a synov Adrej
Združenie Railnet a Krúžok pri povinnej fotografi - nástup na túru.
Haló, Haló. Volám prvú skupinu, tu druhá skupina, príjem.
Kontrola maminy, či unesené deti sú v poriadku. O tata sa nik nazujímal :(
Ráno pred výtopňov Kysuckej Lesnej železnice
Hó, Hó, moja. Dobré ráno, ideme do práce.
Ranné prebúdzanie výkendovej parnej lokomotívy.
Nie, nie, my sme sa touto krásavicou previezli až po obede. Všetky úvrate nie sú zjazdné pre túto slečinku.
Mapa úvratí Kysuce - Orava
Úvraťová odobočka v stanici Chmúra.
Prvá úvrať
Skutočný Kysucký prales, železnica vedie drsnou krajinou.
Tretia úvrať
Na vrchole (blaha?) - Sedlo Beskyd
Kam to vedie ďalej?
Oravská strana je už pekne opravená.
Maliny - pre toto mylujem turistiku. Alebo maminu?
... alebo Kombajn a mlsné krky v akcii.
Kedy tam už budeme?
Stanica Tanečník
Depo v stanici Tanečník je ešte tiché
všetci dúfajú, že už čoskoro nebude a zanejú v nej tie najsladšie zvuky - zvuky motora.
Ako sa aj stalo 31.5.2008 - bližšie v článku pána Lehotského.
Na ceste späť v Kysuckom lese - pozor most sa šmýka.
A už sme doma.
Ešte nepoďme, vlaky to je moje.
A ani nejdeme, ešte sa predsa musíme odviesť mašinkou.
Unavení ale štastní
Tieto a ostatné fotografie z lesného železničného pochodu nájdete
v galérii.
Váš
DanoM
navstevnick 11.02.2009 18:14:55
akím jazikom pýšeš?
feschy, akím jazikom pýšeš?
lebo čýtať sa to nemdá, aspoň nyje lovenski
Reagovať
Áno som Devínčan, skôr Novo Vešťan, alebo pre tých čo poznajú čo to po Chorvátsky z dediny Novo Selo. Keď som sa narodil, práve nás priradili do "veľkej Bratislavy". Betónová Dúbrafka (ako sme jej decká hovorili) ešte nestála a do dediny chodil jeden autobus - tuším linka "D", ale to si nepamätám. A asi preto sa všade jazdilo vlakom. Odhliadnuc od toho, že môj dedo bol železničiar, môj otec bol železničiar a aj ja som chcel byť železničiar. Na stanici v Devínskej Novej Vsi som trávil každú voľnú chvíľu a nosil otcovi v obedári voňajúci obed od našej maminy. A tak nečudo, že som nepoznal iné ako valiace sa rýchliky a ťažké nákladné vlaky s postrkmi vlečúcimi sa hore kopcom do Lamača. Až....
