Začiatkom leta som si k meninám kúpil darček: model parnej lokomotívy 413.073 s tendrom 412.143 (pôvodná rada G7 1 pruských dráh, BR 55.0-6 DRG/DB/DR). Už pri objednávaní modelu v predajni ma predajca upozornil na možnosť dokúpenia zvukového dekodéru s originálnym zvukom aj s reproduktorom ako náhradného dielu.
 

Tento model mi veľmi dlho ležal doma na poličke zabalený v krabičke (od 7/2011 tuším). Aj som na neho zabudol a nedávno som si na neho spomenul, že už odpočíval dosť a mohol by na modulových stretnutiach nejaké tie vlaky potiahnúť. 

Moja flotila Rosničiek sa mi rozrástla na 3 kusy, ale stále som hľadal možnosť ako túto krásnu, ale neposlušnú mašinku zdigitalizovať tak, aby mašinka mala aj osvetlenie. Možností ako to urobiť som videl za tých desať rokov niekoľko, ale stále to bolo v rovine modelárskej, ale do samodomo sa mi nechcelo. Až som natrafil na dekóder, ktorý zhodou okolností vytvoril a vyrába (čo bolo pre mňa šokujúce) skoro kolega, lebo robí vo firme, ktorej dodávam svoje služby. 

Aj keď sa zdá, že výrobca sa snaží pri výrobe myslieť na všetko, v tomto prípade mu to až tak nevyšlo. V naftovej nádrži sa pod krytkou nachádza priestor pre oválny reproduktor napr. Uhlenbrock Art.-Nr. 31110 15 x 25 x 12 mm, 0,5 W. Tento reproduktor mi bol popísaný ako nie moc vhodný na ozvučenie, chýbali mu hlavne „basy“. Pre vhodný hranatý reproduktor vyhovoval priestor len nad motorom, ale bolo nutné odstrániť konektor. Tento spôsob digitalizácie popisuje článok Okuliarnik Kuehn a jeho digitalizácia

UPDATE 18.1.2016

Asi je zbytočné predstavovať túto mašinku. Som lokálkáč a týchto dlháňam som sa dlho vyhýbal. Nakoniec som podvolil a 555-ky som pritúlil aj do môjho sveta. A keďže mašina bez zvuku nie je dokončená tak som sa podujal zvukodér "nastrkať" všade kde to budem vedieť.

Ozvučenie 555.1 patrí k tým jednoduchším, aj keď aj tu je pár drobností na ktoré si treba dať pozor. Celá úprava sa dá vybaviť za večer.

Áno, s Bocom sme sa vrátili práve zo stretnutia TT modulov tradične konaného v Zákupoch pri Českej Lípe. Článok pripravujem. Na tomto stretnutí sa mi dostal do ruky nový model parnej lokomotívy BR38.10 od firmy Tillig vo farbách a šate ČSD. T.j. nejde len o prefarbenú nemeckú mašinu, ale o skutočne ČSD model - až na zvonec.

Digitalizácia tejto krásavice je jednoduchá, lebo je vybavená konektorom pre DCC dekóder. Ale ako sa otvára ?

Do podobných lokotraktorov som zamilovaný. Preto som očakával tento model od prvej chvíle ako výrobca ohlásil, že pripravuje úplne prepracovaný nový model V36 (T334). Keď prišla krabička bol som nad mieru spokojný - vyvahadlované kolesá, osvetlenie modelu, jemné prevedenie. Nečudo, že som ihneď chcel dať do vnútra DCC dekóder a prebehnúť ho.

Toto mala byť ľahká úloha, tak na 10 sekúnd. Podľa popisu modelu má obsahovať konektor na pripojenie DCC podľa NEM. Všetko je tak, ale aj inak.

Digitalizácia tohto modelu nie je zložitá. Teda ak nechceme zvuk. Vezmeme dekodér s konektorom NEM651, zasunieme a jazdíme. Maximálne niečo nastavíme. Ozvučenie je vlastne tiež jednoduché, len s drobnou komplikáciou 

Pro posun na vlečce malé továrny na svém kolejišti které kompletně rekonstruuji, jsem uvažoval o tom, jakou zde použít lokomotivu. Díky tomu, že přecházím na plný digitál, měním kolejivo na profil a navíc jsem dostal darem malinkou topírnu (spíše garáž) od firmy Auhagen (kat. číslo 13333) uvažoval jsem o „prasátku“ T211.0. Vzhledem k pracem na kolejišti není ovšem nyní na novostavbu stroje čas. Na jeho stavbu snad také později dojde. „Rosnička“ T334.0 na vlečce nejde použít kvůli své velikosti – do minitopírny se nevejde, nehledě na to, že ji plánuji používat k návozům po lokálce (vedle „Hektora“ T435.0). Brouzdal jsem na internetu a hledal vhodný stroj. Objevila se původem německá „Kofka“ od Arnolda. Tyto stroje u nás jezdily jako kořistní po válce pod označením T200.2 a později je ČSD odprodaly do průmyslu na vlečky, kde jezdily až do 70-tých let. Díky tomu sedí i do epochy. Výborně o nich píše Jaroslav Wagner ve knize „Encyklopedie železnice – Motorové lokomotivy 2 “ nakladatelství Corona. Navíc použitá topírna je pro tento lokotraktor přímo určena. Bylo rozhodnuto. Na první listopadové burze v pražské „Opletalce“ byl stroj k mání a tak jsem jej zakoupil. S lokomotivou jsem zakoupil i dekodér Kuehn N-025.

Veľmi typický motoráčik našich lokálok. Niet preto divu, že ho skoro každý železnično-modelársky fanda má vo svojej zbierke. Existuje vo viacerých amatérskych konštrukciách, ale zatiaľ je (bol?) len jeden sériovo vyrábaný vo veľkosti H0. Ten od Bramos-u.

Tento pekný model som osádzal dekodérom prvý krát asi tak pred rokom. Vtedy to bola skôr jednoduchá záležitosť. Ako už mnohí vieme, tento model má osadený konektor PlugX12, ktorý je v H0 mierke skôr raritou. Nehovoriac o dostupnosti takýchto dekodérov, hlavne v danej dobe. Vložil som tam dekodér Zimo MX630F a do druhej rady pripichol dva funkčné výstupy. Zostávajúca práca bola už iba naprogramovanie dekodéra. Varianty digitalizácie sú pekne popísané aj v článku o digitalizácii TT Hektora, plus by sa dali ešte pridať variácie na tému odstraňujeme 4 piny z dekodéru PluX16.
Tak touto cestou teraz nepôjdeme

Článok o digitalizácii modelu T435 alebo BR107 od firmy Tillig som pred polrokom zakončil, že aj PLUX12 dekóder od firmy TRAN je použiteľný. Keďže som týmto pár ľudí nahovoril na tento dekóder, musím teraz urobiť veľkú bodku za celým článkom. A teda ako nastaviť CV, aby to všetko fungovalo ako malo.

Digitalizácia tohto modelu je triviálne jednoduchá, stačí zasunúť dekodér s NEM651 a motoráčik krásne poslúcha. Takto som ho prevádzkoval 2 roky, kým konečne neprišiel čas na menšiu prerábku.

Tento motorový vozeň zostal v Čechách po II. svetovej vojne, ako jeden jediný kus a slúžil ešte chvíľku, približne do 50-tych rokov. Pochádzal z rady VT137 094-110, 164-223 alebo 271-272. Jeho mladší menovec, prototyp M283.1 (neskôr označený ako M286.0) prišiel asi o 10 rokov neskôr.

Jeden by povedal, že zhektorováva sa. Po ošiali okolo Sergeja od firmy Roco, je tu Tillig so svojou novinkou, ktorá oslovila veľkú časť modelárskej obce.

Tento článok popisuje možnosti digitalizácie, nakoľko Tillig sa rozhodol použiť nový štandard PLUX, ktorý až tak veľkým štandardom pre TT nie je. Ak existujú aj iné možnosti, pošlite mi link alebo fotky s krátkym textom a doplníme tento článok. Ďakujem.