Pred dvoma týždňami som sa vyskytol v blízkosti Jindřichovho Hradce, teda na rozhraní Juhočeského kraja a kraja Vysočina a po ceste som natrafil na peknú staničku Včelnička s úzkorozchodnou železnicou. Viac informácii o nej nájdete tu a navyše som zistil, že na railnete.sk o tejto peknej staničke už pred 10 rokmi uverejnil článok Vladimír Klusáček, takže tento článok som nazval Včelnička II. a obsahuje len fotogalériu toho, čo som nafotil. Môžete aj porovnať, čo sa odvtedy zmenilo. Nafotil som aj niektoré detaily, ktoré ma zaujali, lebo je to celkom pekný námet na modul vrátane „záhradky“ s haraburdím, cestného priecestia, skladov, pomerne dosť zvetranými podvalmi nákladnej koľaje, nájazdovej rampy na opravu auta alebo materiálu koľajového zvršku.

Pri svojich potulkách Slovenskom sa zvyknem pozrieť aj na železničné stanice. Väčšina ma nezaujme natoľko, aby som ju prešiel celú. Táto bola po dlhej dobe výnimkou. Železničná stanica Vrbovce na myjavských kopaniciach je malá, prihraničná, plne mechanická a vzhľadná stanička na Slovensko – Moravskej hranici. 

Milujem prechádzky po staniciach. Najmä po staniciach, ktoré sú zaujímavé a modelovo prítulné, t.j. sú dostatočne dlhé (alebo krátke) aby sa dali aj v mierke postaviť na rozumnej veľkosti a aby sa dalo na nej posunovať aj v zrýchlenom čase - často 1:4 až 1:6. Čo často my modelári nerobíme, že nemyslíme na prevádzku. Čas zrýchľujeme ale stanice neskracujeme. Potom aj Rosnička lieta 150km/h (aby sa to stihlo) alebo sa neposunuje a len si púšťame vláčiky. Čo je škoda.

Železničná stanica Staré Město pod Sněžníkem je práve taká prítulná stanička. Len žst. Bocovo je lepšie, škoda že taká stanička nie je v skutočnosti.

V minulom článku o koncovej stanici Veľké karlovice som sľúbil, že sa pozrieme aj do medziľahlej stanice mesta Karolinka. Už na prvý pohľad som sa do tejto staničky zaľúbil. Na stavbu peknej modelovej stanice v D3 s bohatou nákladnou dopravou, je ako stvorená.

Už je jeseň, dni sa nám skracujú a už nie je ani veľmi pekne byť celý deň vonku. Tak môžeme začať modelárčiť. Dnes sa za múzou vyberieme do oblasti Veľkého Javormíka. Minule sme skončili na koncovej stanici Makov na Slovenskej strane. Dnes začneme na koncovej stanici Velké Karlovice, ako inak na Morave.

Žst. Velké Karlovice je koncovou stanicou lokálnej trete Vsetín - Velké Karlovice. Aj keď defakto nie je koncovou, lebo na konci stanice nie je "šturc", ale trať pokračuje cez most ponad potok do fabriky na spracovanie dreva.

 Mönichkirchen je malá dedinka vhodná nielen na lyžovanie, ale i na kratšie letné a pre deti zaujímavé pobyty. Oblasť je akosi bokom od hlavných ťahov a prístup v zime k niektorým hostincom priamo na svahoch je podľa domácich obtiažny, ale sedačkou sa od „dolného“ parkoviska v dedine na svahy dostanete aj vtedy. Volá sa to Mönichkirchen Mariensee ski resort, takže kedy inokedy to ísť pozrieť než práve cez Panenku Máriu a jej tohtoročný predĺžený víkend? Dosť ale bolo reklamy, navštívil som v týchto končinách aj tri železničné objekty, vedie tadiaľto trať Wechselbahn a niečo som nafotil.

Na vlaky.net som už dávnejšie naďabil na jednoduchú zastávku Andač, vzdialenú asi kilometer od rovnomennej dediny. Zriedkavo, ale predsa aspoň občas sa vyskytnem v Lukáčovciach, čo je v podstate susedná dedina. Takže keď som do Lukáčoviec išiel naposledy v septembri, urobil som aj pár fotiek zastávky Andač. Je to totiž vhodný námet na priamy modul, na ktorom je veľa prírody. Na vlaky.net má fotodokumentácia tejto zastávky 7 fotiek v rozličnom ročnom období a nájdete tam aj dosť informácií o histórii i súčasnosti trate a zastávky.

Je to už  viac ako 30 rokov, čo si tatko kúpil auto a jazdili sme za tetkou do Brna. Či sa to niekomu zdá alebo nie, diaľnice neboli - skutočne? Cez toto mestečko sme jazdili veľmi pravidelne a pravdu povediac nikdy som si neuvedomil, že hneď v centre a hneď pri ceste je stanička. Jej znovu objavenie sa stalo, ako inak, po potulkách po mape a hľadaní tých správnych staníc, ktoré sa oplatí modelovať aj v puritánskej mierke. žst. Hustopeče je presne taká - poteší a neurazí.

Ako som už spomínal, moje korene sú z polovice Moravké a teda občas zavítam za svojou "tetičkou a strýcem" do Jeseníkov. Najkratšia cesta z BA autom je cez Brno, Olomouc a okolo Šumperka. Práve preto aby som si cestou aj "oddýchol" sa zastavím niekde kde je to zaujímavé. Tento krát som si vybral depo v meste Hanušovice.

Stanička uzavretá v údolí, stanička tak veľká ako len mohla byť, stanička tak malá ako len musela byť. Lebo viac miesta niet. Na celom našom webe som ešte nenašiel dokumentáciu k žst. Slavošovce. Je veľa článkov, ktoré popisujú zamýšlané úpravy počas 2. svetovej vojny a Slovenského štátu, ale nik nepopisuje skutočnosť. Tu je.

Ako som sľúbil minule, dnes by som Vám rád predstavil priemysel okolo žst. Sokolnice. Je na čo pozerať. Aj takto "malá" stanica môže mať silné zastúpenie priemyslu. Veď voľakedy sa skoro všetko vozilo po koľajniciach.

Návštevu tejto stanice som si nemohol neodpustiť, nie len preto že som skoro od tiaľ. Aspoň polovica mojich génov je z tejto oblasti ako "typické" dieťa československých rodičov z prelomu 60 a 70 rokov. Táto stanica je pre mňa zaujímavá aj preto, že nie je neskutočne dlhá, skôr stredná - dľžka koľají je okolo 400m (čo pre 1:120 puristov je 3.33 m a pre 1:87 je 4.6m). A navyše mala v časoch slávy železničnej dopravy pripojených niekoľko vlečiek. Čo je pre dnešného modelára veľmi inšpirujúce.

Počas rodinnej dovolenky na Orave sme sa ubytovali v štýlovej drevenici neďaleko bývalej železničnej stanice – dnes výhybne – Podbiel na trati 181 Kraľovany – Trstená. Pod zámienkou prechádzky som vytiahol manželku od praskajúceho dreva v kozube na koľaje, ktoré sú nám také blízke.