Počet zobrazených článkov: 15 (z celkom 94 nájdených)
Cestou z Pražskej burzy som sa v prítomnosti viacerých kolegov, návštevníkov našej modelárskej Mekky často díval von oknom. Kolegovia si mysleli, že som (už úplne) vyšinutý, ale vyviedol som ich z omylu.Zdelil som im, že hľadám inšpiráciu na netypické Rajky.
Konečne som začal robiť na mojom Tomášove krajinu. A začal som skladiskom a odstavnou koľajou. Za prvé preto, že je to tu možné pokaziť, lebo sa jedná o odstavnú koľaj a je teda možnosť opravovať a za druhé lebo je tu to možné pokaziť :)
Toto moje kazenie je o štrkovaní koľaje, tráve medzi koľajami a škvrny od oleja...
Borím sa doma so stavbou kostier modulov, čo je stolárčina. Dielňou mi je kuchyňa a tam veru hoblicu nenapracem. O hoblici môžem len snívať, ani nie tak kvôli jej cene, dôvodom je absencia dielne. Verím že nie som sám takto postihnutý. Preto si hoblicu nahradzujem rôznymi prípravkami a dnes by som rád jeden taký predstavil.
Pred pár mesiacmi napísal Gábor malé zamyslenie nad modulovkou a
nedávna moja chrípka (ktorú sme si postupne v klube posúvali) ma možno posunula k úvahám o tom, kam smerujeme pri modelovaní vozidiel. Nie, nebudem tu rozoberať problémy spriahadiel, odpružených náprav, alebo nárazníkov, moje úvahy budú o dostupnosti, sortimente a pridanej hodnote stavebníc. Takže poďte uvažovať a možno diskutovať so mnou...
O čom, že to tu bude? Toto sa mi nejako nezdá !!! Načo potrebujem modelovať model?
Nie každý má predstavivosť ako umelec a ja osobne môžem za seba napísať, že viem, že je TO dobré až keď to vidím, tak preto si ja osobne model koľajiska aj modelujem.
Tento článok nie je reklamný.
Impluz na vlastnú stavbu vagóna prišiel na pražskej burze. Vyzdvihol som totiž objednávku kolegov TT-čkarov na ten istý model, ale v ich mierke od pána Žitného.
Model vozu jsem dělal podle knížky „nákladní vozy“, kterou sepsal ing. Zdeněk Maruna .
Motorové vozy sú moja srdcová záležitosť a M262 nultej série obzvlášť. Nakoľko tento model nie je v ponuke žiadneho dodávateľa, okrem malosériových výrobcov, ktorý ich robia z odliatkov, ktorých kvalita nie je bohvieaká rozhodol som sa, že sa pokúsim o postavenie modelu sám.
Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a o tomto fakte nás presviedčajú všetci patinovači vozidiel na webových stránkach... A čo tak patina budov?
Mnohí z nás máme fabrické lisované stavby, ktorým čosi chýba. To čosi je individualita a patina. V poslednom čase sa už dajú kúpiť aj predpatinované stavby (napríklad od firmy Faller označené emblémom s nápisom Patiniertes Modell), ale vlastnoručne dorobená patina modelu pomôže vždy...
Čo prosím? Nuž... na skryťák treba nejaká točňa, ale dávať tam niekoľkotisícovú modelovú točňu asi nie je dobrá investícia. Ako teda urobiť točňu rýchlo, lacno a a dostatočne presne? No predsa točňofrézkou :-)
Za všetko môže Pavúk. Na niekoho to zvaliť treba. Počas prázdnin sme namiesto do klubu chodili mlátiť prázdnu slamu na kofolu. Takto zadefinoval Peťo F naše nikam nevedúce tliachanie. Pavúk na týchto našich stretnutiach začal rozvíjať myšlienku podieľať sa na príprave výstavy pre Bibianu. Téma je jasná - vlaky. Jasne, deťom sa bude páčiť vláčik a čím väčší tým lepšie. Tak prišla na svet myšlienka, že by to mohlo byť LGB. Veľké je dostatočne. So začiatkom školského roka sa nám začali znova po prázdninách klubové stretnutia. Pavúk nás privítal s oznámením, že čosi treba aj pre výstavu urobiť. LGB bude, nakoniec povedie po vitrínach umiestnených po stranách miestnosti. No a ako sa dostať z jednej vitríny na druhú? Jednoduché ako facka, chce to most.
Prednedávnom tu prebehla dosť obsažná diskusia o používaní koľajiva na H0, a či sú dvojkolia podľa normy RP25 „purismus“, alebo bežný štandard.
Už som mala v sebe vlakodrom, moduly a teraz hostím okrem iného aj modelársky kútik....
Alebo nie vždy potrebujeme na modelárčenie veľa priestoru, hlavne že je náš a dá sa ľahko upratať - napríklad zavretím dverí skrine. Týmto článkom Vás chcem inšpirovať - najmä tých frflošov, čo nemajú priestor - že je možné ľahko a rýchlo si urobiť "svoj" vlastný priestor a nikomu nezavadzať.
Hoci povrchová úprava železničných modelov je veľmi dôležitá, na železnično-modelárskych fórach a weboch je o tejto problematike ako šafranu. Najviac informácií sa dá nájsť u plastikových modelárov. Lenže medzi konečnou úpravou plastikových modelov a železničnými modelmi je jeden podstatný rozdiel. Plastikári robia svoje modely v špičkovej kvalite do vitríny, ale my musíme robiť kompromis medzi kvalitou a odolnosťou pri prevádzkovaní. Potenciálny „striekač“ po prečítaní plastikárskych postupov zneistie a zložitosť postupov ho od striekania skôr odradí. A tak železničný modelár radšej zoberie svoj osvedčený štetec, alebo sa nechá zlákať na autoemail v spreji. Je teda striekanie airbrushom tak zložité, alebo to zvládne aj začiatočník?
Ahoj všetci priaznivci modelovej železnice!
Konečne som sa odhodlal napísať o svojich, aj keď len veľmi malých skúsenostiach s modelárčením. A aby som možno aj posledných váhajúcich presvedčil, že treba začať.