Pred dvoma týždňami som sa vyskytol v blízkosti Jindřichovho Hradce, teda na rozhraní Juhočeského kraja a kraja Vysočina a po ceste som natrafil na peknú staničku Včelnička s úzkorozchodnou železnicou. Viac informácii o nej nájdete tu a navyše som zistil, že na railnete.sk o tejto peknej staničke už pred 10 rokmi uverejnil článok Vladimír Klusáček, takže tento článok som nazval Včelnička II. a obsahuje len fotogalériu toho, čo som nafotil. Môžete aj porovnať, čo sa odvtedy zmenilo. Nafotil som aj niektoré detaily, ktoré ma zaujali, lebo je to celkom pekný námet na modul vrátane „záhradky“ s haraburdím, cestného priecestia, skladov, pomerne dosť zvetranými podvalmi nákladnej koľaje, nájazdovej rampy na opravu auta alebo materiálu koľajového zvršku.

Pri svojich potulkách Slovenskom sa zvyknem pozrieť aj na železničné stanice. Väčšina ma nezaujme natoľko, aby som ju prešiel celú. Táto bola po dlhej dobe výnimkou. Železničná stanica Vrbovce na myjavských kopaniciach je malá, prihraničná, plne mechanická a vzhľadná stanička na Slovensko – Moravskej hranici. 

Depo Praha Vršovice si na mape môžete pozrieť tu. Má dve točne a celkom zaujímavé napojenie na okolitý svet. Poblíž sa nachádza zoraďovacia stanica a leží vlastne medzi Hlavním nádražím a Hostivaří. Nafotil som tam niekoľko záberov ešte koncom augusta 2014, možno sa zídu pri mod(e/u)lovaní.

Ešte minulý rok sme boli pozrieť v Čiernom Balogu úzkorozchodku. Tak ma ale zaujala vtedy cesta autovlakom, ze som neskôr na CHZ fotky zabudol. Takže fotoreportáž aspoň dodatočne. Odviezli sme sa z Balogu do Podbrezovej – Chvatimechu a spať. Celá trasa má asi 12km, cestovali sme v otvorenom vagóne. V Podbrezovej cikpauza a potom zase naspäť. Celkom dobrý výlet. Na staničke sme si najprv zakúpili lístky a počkali na termín odchodu. Keď sa vpredu vyvalil čierny dym, vedeli sme, že v lokomotíve už začali kúriť.

Posledný prázdninový týždeň som strávil so synom na poznávacom výlete po Slovensku. Dostať sa z Bratislavy na východ Slovenska napriek postupne rastúcemu počtu rýchlostných či diaľničných ciest ešte stále nepatrí medzi ideálne cestovateľské zážitky. Preto po zistení, že existuje nočný autovlak z Bratislavy do Humenného (R614/615 Zemplín), som sa rozhodol pre autovlakovú dopravu na východ a poznávať budeme cestou späť. Vlakom cestujem zriedkavo a už vôbec nie spacím autovlakom, ktorý je isto zážitok sám o sebe.

Milujem prechádzky po staniciach. Najmä po staniciach, ktoré sú zaujímavé a modelovo prítulné, t.j. sú dostatočne dlhé (alebo krátke) aby sa dali aj v mierke postaviť na rozumnej veľkosti a aby sa dalo na nej posunovať aj v zrýchlenom čase - často 1:4 až 1:6. Čo často my modelári nerobíme, že nemyslíme na prevádzku. Čas zrýchľujeme ale stanice neskracujeme. Potom aj Rosnička lieta 150km/h (aby sa to stihlo) alebo sa neposunuje a len si púšťame vláčiky. Čo je škoda.

Železničná stanica Staré Město pod Sněžníkem je práve taká prítulná stanička. Len žst. Bocovo je lepšie, škoda že taká stanička nie je v skutočnosti.

Na lyžovačke sa dá čas stráviť rôznorodo a v jeden zatiahnutý deň som sa vychytil z Loferu pozrieť okolité železnice. Tentoraz už aj s krátkou prípravou, na googlemaps som si našiel väčšiu stanicu Saalfelden, dokonca by mala byť s točňou a neďaleko od nej mestečko Zell am See s úzkorozchodnou traťou. Točňa v Saalfelden naozaj ešte existuje, nestalo sa mi to, čo Danovi tu a v oboch staniciach bolo vidieť aj zopár múzejných kusov. No a do tretice som videl aj koľajnice na veľmi strmej skale na zaujímavom technickom diele.

V minulom článku o koncovej stanici Veľké karlovice som sľúbil, že sa pozrieme aj do medziľahlej stanice mesta Karolinka. Už na prvý pohľad som sa do tejto staničky zaľúbil. Na stavbu peknej modelovej stanice v D3 s bohatou nákladnou dopravou, je ako stvorená.

Sú prázdniny, "uhorková sezóna". Všetci sme niekde rozlietaní a možno aj nie. Práve premýšľate, kam ísť na výlet. Kde to poteší Vás, ale aj nie železničného nadšenca. Mám jeden návrh - Baťov kanál. Na bicykli alebo ľoďkou a ako náhodou sa tu nájde aj technická pamiatka z pohľadu železničného veľmi zaujímavá a z modelárskeho tiež  - výklopník železničných vagónov na uhlie (lignit) do lodí.

V tomto zasneženom a oblačnom čase možno príde vhod spomienka na slnko a teplo prostredníctvom zopár fotiek o rumunskej lesnej železničke Viseu de Sus v oblasti Maramures. Je to od maďarských hraníc ešte asi 200km na východ. Autorkou fotografií z minulého leta je Jana Lišaníková.

Na cestu vlakom dostanete klasický lepenkový cestovný lístok. Pôvodne asi 42km funkčnej trate je však vďaka povodni z roku 2008 podstatne skrátených, pozdĺž trate je vidieť škody aj po rokoch. Povodeň vtedy prišla prudko, v bahne uviazol turistický vlak a vyslobodili ich až na ďalší deň. Ak sa tam na výlet vyberiete, sledujte radšej predpoveď počasia dôkladnejšie. V oblasti nikdy o zrážky núdza nebola, ale vtedy to bolo priveľa aj na domácich. Trať sa kľukatí v malebnom údolí pozdĺž miestneho potoka Vaser a stále sa používa na zvážanie dreva. Je to naozaj asi posledná karpatská lesná železnica slúžiaca pôvodnému účelu. Majú funkčné štyri parné lokomotívy, ktoré vozia drevo i turistov a niekoľko menších dieselových strojov, hlavne na posunovanie. Zopár ďalších parných lokomotív je už nefunkčných, ale ešte sú zachovalé aspoň na výstavné účely. Vidieť tu môžete aj nákladné či osobné autá upravené na prevádzku po koľajniciach, napríklad už odstavenú Volgu alebo Ford minibus, ktorý ešte funkčný bol. Ubytovanie priamo vo východzej stanici úzkorozchodky je možné v hoteli Karpatský express, čo je vlastne statický vlak obsahujúci okrem veľkej pary 2-10-0 s číslom 150-216 jeden reštauračný a dva ležadlové vozne.

V roku 2009 som uverejnil fotoprechádzku po žst. Poštorná neďaleko mesta Břeclav. Kamarát vláčikár Víťa z Moravy mi zaslal cez tieto Vianoce (2012/2013) fotografie z prechádzky okolo vlečky, čo odbočuje neďaleko staničky do miestnej fabriky na výrobu porcelánových záchodových mís. Osobne som sa veľmi potešil, nakoľko vlečky sú mojou srdcovkou viac ako stanice. Pri posune sa zahrám určite viac ako pri pozeraní na osobáky alebo rýchliky. Ospravedlňujem sa Víťovi, že sa mi podarilo túto tému spracovať až teraz.

Už je jeseň, dni sa nám skracujú a už nie je ani veľmi pekne byť celý deň vonku. Tak môžeme začať modelárčiť. Dnes sa za múzou vyberieme do oblasti Veľkého Javormíka. Minule sme skončili na koncovej stanici Makov na Slovenskej strane. Dnes začneme na koncovej stanici Velké Karlovice, ako inak na Morave.

Žst. Velké Karlovice je koncovou stanicou lokálnej trete Vsetín - Velké Karlovice. Aj keď defakto nie je koncovou, lebo na konci stanice nie je "šturc", ale trať pokračuje cez most ponad potok do fabriky na spracovanie dreva.

Na sklonku prázdnin sme sa vyskytli v Banskej Štiavnici. Okrem iných turisticky známych atrakcií sa tu nachádza koncová stanica „Trate mládeže“ do Hronskej Dúbravy, ktorá je bohužiaľ kvôli nerentabilnosti horúcim kandidátom na zrušenie koncom roka. Za udržanie trate bola vyhlásená petícia, ktorú môžete podpísať na každom lepšom mieste v Štiavnici i blízkom okolí. Choďte sa motorákom odviezť a podporiť túto trať, pokiaľ sa ešte dá. Okrem naozaj peknej krajiny navôkol môžete vidieť jeden tunel, dva viadukty, niekoľko mostov a aj zopár pomaly pustnúcich staničiek.

V100 je typicky nemecká mašina. V našich končinách sa asi inde ako v pracovných vlakoch neobjavila. Ale aj napriek tomu si myslím, že to je stroj, ktorý stojí za povšimnutie. Pri potulkách po našich krásnych krajoch som ju stretol v Kremnici.

Plnenie služobných povinností mi opäť pripravilo jedno milé prekvapenie. Bola to cesta na Kysuce, konkrétne do Kysuckého  múzea v Čadci, či vlastne do jeho jednej časti v Novej Bystrici – Vychylovke. O moje zážitky a dojmy sa chcem v nasledujúcich  riadkoch podeliť a možno aj niekoho inšpirovať, kam si urobiť výlet cez dovolenku alebo len tak cez víkend.