Prestavba kotlového vozňa Dynamit Nobel

Cieľom mojich príspevkov je poskytnúť hlavne začínajcim modelárom tipy ako si v domácom prostredí vyrobiť vlastné nákladné vozne správy ČSD, najmä také, ktoré sa dajú iba podomácky vyrobiť alebo prerobiť z továrensky vyrábaných modelov. Pôjde teda o modely, ktoré možno ľubovoľne upraviť podľa vlastných možností, chuti, vkusu a podobne. Pokročilým modelárov sa pokúsim poskytnúť inšpiráciu a všetkým trocha zábavy, keďže s humorom ide všetko lepšie.

Najjednoduchšia úprava spočíva v prestriekaní továrensky vyrobeného modelu s následným umiestnením nových popisov, podľa možnosti čo najviac sa predlohe približujúcim. Ako inšpiráciu na jednoduché úpravy tohoto druhu vrelo odporúčam do pozornosti články na www.obtisky.parostroj.net.

Samozrejme, najjednoduchšia cesta na rozšírenie zbierky vagónov je kúpiť si ho nový v obchode, poprípadne napatinovať a hotovo. Táto cesta je známa každému, o tom môj seriál nebude, a to hneď z troch dôvodov:

1. Typické v minulosti v masovej miere rozšírené nákladné vozne československej konštrukcie vyrábala v minulosti firma Vacek (Ztr, Vtr), dnes prichádzajú do úvahy hlavne výrobky firmy Bramos (Raj, Pao). Dnes sú nové vagóny správy ČSD v predaji iba v obmedzenej miere, sú nové čo do dátumu výroby, ale forma v niektorých prípadoch pamätá časy budovania svetlých zajtrajškov u súdruhov v Nemeckej Demokratickej Republike.

Modelári väčšinou používajú štandartné továrensky zhotovené modely bez úpravy, dôsledkom čoho je, že sa po našich koľajiskách preháňajú stále tie isté, mnohokrát videné a poväčšinou úplne rovnaké vozne. Toto síce zodpovedá reálnemu vzoru na železnici, ale len čiastočne, nakoľko každý vagón sa vplyvom času mení (farba časom tmavne alebo bledne, materiál starne, hrdzavie, deformuje sa, špiní, zapadá prachom, otĺka sa...) ale súprava väčšinovo alebo výhradne zložená z nových vozňov v reálnej prevádzke neexistuje nakoľko nové vozne tvoria menej ako 5 % vozového parku u akejkoľvek európskej železničnej správy.

2. O patine sa rozpisovať nebudem, pojednáva o nej článok tu: Patina

3. Nové modely sú vzhľadom k našej reálnej kúpnej sile drahé. Okrem toho je škoda kúpiť drahý nový model a následne ho prerábať, čo môže, no nemusí obzvlásť v začiatkoch dobre dopadnúť. Na experimentovanie a osvojenie si technologických postupov sú vhodné staré modely alebo dokonca šroty kúpené za pár korún na burze. Tak isto treba dodať, že nové modely vyrábané hlavne v Nemecku vychádzajú poväčšinou z nemeckých predlôh a dostávajú naše popisy, jedná sa teda o vozy ktoré sa síce u ČSD vyskytovali, nie však vo veľkých počtoch.

Vzhľadom k vyššieuvedenému som sa rozhodol napísať články o relatívne lacných úpravách, ktoré v domácich podmienkach zvládnu aj začiatočníci. Vo svojom prvom článku predstavím jednoduchú úpravu kotlového vozu Roco ČSD na epochu III.a.

Impulz na prerábku vozňa s nápisom Dynamit Nobel prišiel náhodne, na pražskej burze, kde som zháňal slovenské popisy nákladných vozov. Natrafil som aj na popisy cisterien národného podniku Dynamit Nobel Bratislava o objeme 120 hektolitrov.

Skôr narodení skúsení modelári a Bratislavčania môžu tento odsek preskočiť, lebo obsahuje len výklad im dôverne známych pojmov.

Epocha III.a je obdobie od skončenia 2.svetovej vojny do polovice päťdesiatych rokov. Teda doba, keď Československo ovládli po februárovom puči komunisti a došlo k znárodeniu priemyslu.

Národný podnik: výsledok znárodenia priemyslu. Znárodnenie je synonymum pre krádež, okradnutí boli akcionári spoločnosti Dynamit Nobel a zlodeji nie sú dodnes potrestaní a učili sme sa o nich na hodinách dejepisu (Klement Gottwald napríklad). Namiesto dedičov Alfeda Nobela, teda zlých kapitalistických vykorisťovateľov začali v národnom podniku robotníkov a roľníkov vykorisťovať a zdierať socalistickí plánovači krajších zajtrajškov a beztriednej spoločnosti.

Dynamit Nobel : medzinárodný chemický koncern, pomenovaný po vynálezcovi dynamitu a renomovanej ceny, ktorú zatiaľ nemám :-). Dynamit Nobel mal v Bratislave výrobný závod od roku 1873, ktorý bol v roku 1946 znárodnený. Pod názvom Dynamit Nobel národný podnik fungoval do roku 1951 kedy mu plánovači zmenili meno na Závody, neskôr Chemické závody Juraja Dimitrova. Juraj Dimitrov bol pacifisticky naladený komunista, ktorého postavil Adolf Hitler pred súd za údajné podpálenie Ríšskeho snemu, ktoré sám zinscenoval. Kto, nechám na samoštúdium. Od roku 1991 zmenili CHZJD názov na Istrochem Bratislava a tak sa volá dodnes.

O čo menší problém bolo zaradiť zakúpený popis vozňa do modelovej epochy, o to väčší problém predstavoval výber modelu kotlového vozu vhodného na prestavbu. Zadanie znelo: stará predvojnová dvojosová cisterna o objeme 120 hl, keďže toľko uvádza popis na vodolepke. Riešenie sa rodilo dlho, pripadal som si ako Harry Potter keďže v jeho prípade si kúzelnícka palička vyberala kúzelníka a ja som mal popis, ale nemal vhodný vagón k nemu. Nakoniec uzrel svetlo sveta kompromis, keďže vybraná cisterna má na ráme vozu uvedený objem 200 hl a nie 120 hl. ako uvádzal popis. Zvážil som niekoľko možností, takže poďme ich analyzovať.

Za ideálny vozeň považujem po konzultácii s Michalom Krivosudským, nielen naslovovzatým odborníkom, ale aj mojim veľkým modelárskym vzorom a učiteľom, voz na prepravu kyselín od Pika ( Kyseliňák) keďže na ten bol popis pôvodne určený a predpokladám, že aj plne zodpovedá predlohe. Tento vozeň som vylúčil, nakoľko ich už prerobené mám a bolo mi ľúto kúpiť nový model a následne ho prácne prerábať. Možno nabudúce. Dobrá správa je, že vozeň si môže ktokoľvek v reále obzrieť v parku historických vozidiel na Rendezi.

Ako druhý kandidát pripadol do úvahy model od Sachsenmodelle, dnes Tillig. Ide o kotlový voz, predvojnovej výroby Art.-Nr. 76394 Kesselwagen (Nenngröße H0). Vo verzii ČSD existuje takýto model v prevedení Rafinéria Apollo a s logom Slovnaftu Bratislava. Prerábať cisternu Slovnaftu Apollo by nebolo zmysluplné, lebo je jednak veľmi pekná a navyše som ju naposledy videl na akejsi tunajšej burze niekedy v roku 2004. Obdobné modely sa dajú zohnať na burze vo Viedni v cene nad 20 Euro, to je už z hľadiska modelu na prerábku za (relatívne) ľudovú cenu už povážlivo veľa.

Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Zvíťazil model Roco ktorý je pre našinca prístupný cenou (na burze pod 300 Sk) a nie je problém ho zabezpečiť.


Poďme teda od teórie k praxi.

1. Rozbranie modelu

Rozobratie modelu je veľmi jednoduché, nakoľko diely sú nasunuté na telo cisterny. Telo cisterny držia západky na ráme vozu. Oboje ide jemne oddeliť pomocou tenkého šrobováku alebo iného páčidla.


2. Prekrytie nepotrebných popisov na ráme vozňa

Používam Maskol, môžem ho každému vrele doporučiť. Tenkú vrstvu Maskolu nanesieme na tie popisy, ktoré nechceme prestriekať. Na obrázku sú všetky tri rámy prestrené Maskolom, biele nápisy svietia. Po prestriekaní rámu čiernou farbou biele na fotografií viditeľné nápisy zmiznú, kdežto nápisy prekryté Maskolom ostanú zachované.


3. Striekanie farbou

Po uschnutí Maskolu (15 minút bohato stačí) nastriekam rám voza čiernym lesklým lakom. Používan syntetickú farbu Humbrol, ale možno použiť akúkoľvek inú napríklad Revell, Agama...

Technológii striekania sa venuje podrobný článok takže ho nejdem opakovať, záujemcovia si ho môžu prečítať tu:

Neváhaj a striekaj! Pridám len môj osobný názor, že aj výsledok práce priemerne zdatného modelára s najhoršou a najlacnejšou fixírkou je viditeľne lepší ako práca štetcom.

4. Lakovanie

Cisternu nastriekam lesklým lakom. Dôležité je, aby lak bol lesklý. Starí machri vedia prečo, mladým kolegom prezradím, že je to kvôli popisu aby nevznikol rozdiel medzi matným podkladom a leskom samolepky. Kto nanáša popisy na matné podložie, robí chybu ktorá sa dá spravidla odstrániť len tým, že model v najlepšom prípade skončí namočený v lúhu, ktorý zbaví model všetkých nánosov akejkoľvek farby. V horšom prípade skončí model na zemi, frustrovaným modelárom rozbitý ako cigánska hračka.


5. Popisovanie

Zohnať originálne vodolepkové popisy predstavuje výrazný problém, lebo isto nie každý chodí na pražskú burzu. Pomocou programu Powerpoint sa dá vyrobiť akýkoľvek čiernobiely popis a ten následne vytlačiť (dať vytlačiť) pomocou laserovej tlačiarne buďto na samolepku alebo biely papier. Atramentovú tlačiareň nedoporučujem, lebo lak môže popis rozpiť (najmä ak používame vodou riediteľné akrylátové farby).

Treba dávať pozor aby sa vodolepka pri nanášaní na model nepoškodila . Každý jeden popis (vodolepku) preto ihneď po zakúpení prestriekam dvoma vrstvami lesklého laku.

Na zvýšenie priľnavosti vodolepiek sa používajú rôzne zázračné vodičky. Používam už niekoľko rokov Decal fix od Humbrolu, ale dajú sa použiť aj akékoľvek iné napríklad od Agamy (Tensol, Hypersol, Adhesol...).

Okrem čísla voza a revíznej tabuľky som na ráme som zachoval pôvodné popisy(boli počas striekania prekryté Maskolom)



6. Ďalšie drobné úpravy

Farbou dreva natrieme drevené latky na brzdárskej plošine. Treba dávať pozor, aby farba nezatiekla do rýh. Doporučujem pár kvapiek farby kvapnúť na nesavý podklad (kus umelej hmoty) a odtiaľ jemne nanášať pomocou vatových tyčiniek na čistenie uší. Pri dostatočne opatrnej práci tak pekne vynikne štruktúra dreva.

Milý detajl je aj rukoväť ručnej brzdy, tá je natretá červenou farbou. Spôsob nanášania viď vyššie, tu ale môžeme použiť aj veľmi jemný štetec. Treba dávať pozor, aby sa zafarbili iba rukoväte.


7. Patina

Tentokrát som patinu vynechal, možno cisterny napatinujem neskôr.

8. Záverečné lakovanie

Posledný krok je síce rutina, ale rozhoduje o finálnej podobe modelu. Model po nanesení popisov prestriekame najprv lesklým lakom za účelom zjednotenia povrchu a následne polomatným alebo matným lakom aby sme odstránili prebytočný lesk. Matný lak zanecháva v miestach kde je ho nastriekené veľa sivastý film, imitujúci prach. Týmto spôsobom som vyriešil patinu a zároveň vozy od seba trocha odlíšil, aby sa nepodobali ako vajce vajcu.

Zhrnutie:

Cena vozňa na burze pod 300 SK, cena popisov 80 KČ, farby, laky a iný spotrebný materiál nie viac ako 100 korún. Suma sumárum, do 500 korún sme sa zmestili. Čas potrebný na prestavbu predstavuje v priemere 3 hodiny.


Palo Szemzö