O Žitnom ostrove vie takmer každý, že je obilnicou Slovenska. Lány úrodnej zeme, veľa slnka a veľa vody. Tá všadeprítomná voda bola príjemná a využívala sa na zavlažovanie a na pohon mlynov (napríklad na cca 10 km úseku Malého Dunaja ich bolo 18), ale prebytok pri záplavách príjemný nebol. Aby túto nepríjemnú situáciu vyriešili, začali v 19 storočí stavať odvodňovacie kanále oddelené regulačnými stavidlami a pri nich prečerpávacie stanice.
Jedného večera mi zazvonil telefón. Z telefónu sa ozval Dano a položil mi dve otázky: „Kam pôjdeme v nedeľu? Nechcel sa ti ísť pozrieť na vodné mlyny pri Malom Dunaji?“ Nebolo ma treba dvakrát núkať a tak po malom prieskume na internete (http://www.muzeum.sk) sme v nedeľu o desiatej vyrazili. Dve autá – Dano komplet obsadenie (syn, manželka, svokra, pes), Ja s čiastočným obsadením ( manželka, najmladší syn) + Jozef.
Najprv sme zamierili do Jelky, kde je pomerne veľký kolový (postavený na koloch) Némethovský mlyn. Mlyn spravuje obec Jelka a je pekne obnovený. Odborný výklad nás síce nezaujal, ale s návštevou sme boli spokojní.
Z Jelky sme zamierili po prúde do Tomášikova. Tunajší (tiež kolový) mlyn je menší, ale zaujal nás pôvodným vybavením a odbornými znalosťami sprievodcu.
Po prehliadke Jožo dostal nápad: Nafoťme si mlyn od rieky. A keďže je muž činu, hneď zjednal s miestnym mladíkom, že nás vyvezie motorovým člnom nad mlyn. Nasadli sme a po odraze od brehu mladý muž nahodil motor. Čln vyrazil proti prúdu a s praskaním laminátového trupu sa prehupol cez zvyšky kolovej hate. Za haťou síce motor vrčal, ale čln sa stal neovládateľným. Vrtuľa sa zachytila o kôl a ustrihla strižný kolík...
Prúd nás pomaly unášal a iba za pomoci pádla sme šťastlivo pristáli o 200m nižšie. Pomohli sme povozníkovi vymeniť ustrihnutý kolík (mal náhradný) a pre istotu pešo sme sa vrátili k mlynu.
Otázka znela čo s načatým dňom. Prvá skupina (Dano & spol) zamierili do Bratislavy s plánom na obed niekde cestou. Druhá skupina (cestou tiež zvládajúca obed) zamierila cez Dunajskú Stredu a Komárno za Patince, kde by sa mala (ako sme dúfali) nachádzať parná prečerpávacia stanica. (Poznámka: Prečerpávanie sa robí, ak je hladina Váhu / Dunaju vyššia, ako odvodňované pozemky - vtedy sa hate uzatvoria a tzv. vnútorné vody sa prečerpávajú za hate do vzdutých vodných tokov.)
Túto stanicu sme boli fotiť ešte pred cca 20 rokmi, keď ju ponúkal ich vlastník (Povodie Dunaja) spolu s ďalšími pôvodnými a zachovanými Technickému múzeu Košice. Vraj vtedy nepochodili – múzeum prejavilo záujem iba o jedinú. S uspokojením sme zistili, že čerpačka stojí, je zachovalá, uzatvorená, nerozkradnutá.... Takže vytiahli sme foťáky a spokojne nacvakali zábery.
O chvíľu sa zjavili domorodci a tí nám prezradili, že neďaleko býva správca novej čerpačky, ktorý má kľúče aj od tejto historickej.
Okrem toho nám prezradili, že pred Kolárovom je čerpačka síce dieselová, ale pôvodná z roku 1913. Takže najprv sme zamierili k správcovi s prosbou o otvorenie. Pochodili sme biedne, ale z novými informáciami: historická čerpačka pri Patinciach patrí stále Povodiu Dunaja a dovnútra nás nepustí, lebo nemáme povolenie od vedenia firmy.
Takže sme zamierili do Kolárova hľadať dieselovú čerpačku. Uháňajúc do Kolárova kúsok pred obcou Kameničná sme spozorneli, lebo sa na horizonte objavil komín a pod ním čosi ako stará historická hala.
Nasledovalo cúvanie, odbočka z cesty a nadšenie. Objavili sme nádhernú parnú čerpačku s dvojloďovou halou, ktorá skrývala dva plamencové kotle a dva dvojvalcové parné stroje, ktoré poháňali dve veľké čerpadlá. Čerpačka prečerpávala tzv. vnútorné vody z odvodňovacích kanálov do Váhu.
Po odfotení zvonku prichádza domorodec, ktorý nás ochotne odvádza k správcovi objektu a ten nám rovnako ochotne čerpačku otvorí, porozpráva, povodí...
Celí šťastní nastupujeme do auta s cieľom navštíviť aj pôvodnú dieselovú čerpačku. No deň sa chýli ku koncu a s ním odchádza aj šťastie, starú čerpačku v Kolárove nenachádzame...
Takže naberáme kurz Bratislava s rozhodnutím: Prieskum určite zopakujeme a dokončíme!
PS: Chcel by som veľmi poďakovať Povodiu Dunaja za starostlivosť o čerpacie stanice. Bez ich starostlivosti by určite skončili na smetisku dejín a v pažerákoch vysokých pecí, lebo múzejníci a pamiatkári by ich pre nás nazachránili.
Ladislav Décsi - Počiatky zavlažovacieho a melioračného systému na Žitnom ostrove (Technické pamiatky Bratislavy - Zborník Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave 1984)
Marian Pavúk Paulini
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
