Motorový voz M262 považujem za legendu éry ČSD. Motorové vozy M262 boli vyrobené v troch výrobných sériách v rokoch 1949 až 1959, pričom posledných 12 vyrobených vozidiel zhorelo vo výrobnom závode v roku 1959 ešte pred odovzdaním do prevádzky. Mal som v ruke niekoľko odliatkov, ani jeden však nespĺňal moje požiadavky. A tak po úspešnom projekte motorového vozu M286 som sa rozhodol skúsiť navrhnúť leptanú stavebnicu tohto modelu.

Mám rád plastové stavebnice, to nebudem nijako zastierať. Mám preferovaných výrobcov a aj preferované materiály. Každý si asi našiel v tomto modelárskom obore to čo mu najviac vyhovuje. Strašne sa teším, že za tých 30 rokov od "socializmu" už nemáme len LepíM (ktoré nelepilo a model bol navyše dogrckaný) a stavebnice Vero sú modernizované.

Aj napriek tomuto všetkému pre stavbu vlečky OFZ, som sa rozhodol postaviť domčeky inak. Teda zo stavebníc, ale každý sa snažím nejako "rozpiľovať".

Keďže sa jednoramenné návestidlá úspešne odskúšali na stretnutiach, bolo načase vyvinúť aj dvojramennú verziu. Pre lokálkové stanice a odbočky je dvojramenné návestidlo dokonca vítané. Tu ma hneď napadla myšlienka vývoja 3 ramenného , ale to až niekedy inokedy. Je fajn, že sa začínajú tieto mechaniky na stretnutiach objavovať čoraz častejšie. Prečo nie, však sa v reáli používajú doteraz, aj keď už im pomaly zvoní umieráčik.

Ak sme už modulovku oživili návestidlami, ktoré nie sú vždy dobre viditeľné z trate, brániť tomu môže výška strojvodcu, tvar trate alebo aj namodelovaná príroda, stormčeky, kopce a pod., je vhodné mať z boku modulu umiestnený aj opakovač návestidla.  

  Pri úspešnej realizácií vchodového jednoramenného návestidla som sa rozhodol pokračovať vývojom ďalšieho typu návestidla a to predzvesti. Predzvesť je žel. návestidlo postavené pred hlavným návestidlom upozorňujúce, aká návesť je na hlavnom návestidle. Toto návestidlo konštrukčne vychádza z predchádzajúceho a sú použité väčšinou tie isté komponenty pre umiestnenie do šachty 20x20mm.

 Po úspešných testoch ovládania jednoramenného mechanického návestidla spomenutého v ČLÁNKU na dvoch stretnutiach v Bernolákove 2015 a v Kokave-Hnúšti 2016 na odbočke Obora som pristúpil k ďalším veciam, ktoré bolo treba doriešiť. Hlavné z nich boli zapojenie konektora a optimalizácia veľkosti plošného spoja. Keďze zapojenie svetelných navestidiel sa pred pár rokmi zrkadlovo zmenilo oproti zapojeniu s osem pólovým konektorom  RJ45, mal som potrebu prisposobiť tejto zmene aj ovládanie mechanického návestidla, teda aspoň základné funkcie mechanických návestidiel so svetelnými. Pre začiatok, stoj, voľno, pri dvojramennom obmedzenie rýchlosti a ovládanie predzvesti.

Po zaštrkovaní trate a zalepením štrku riedeným lepidlom Duvilax sa mi podarilo zalepiť aj jazyk výhybky. Po zaschnutí lepidla na druhý deň som si za prvé s hrôzou uvedomil, že som použil štrk o mierku hrubší (H0) a po druhé sa mi podarilo zalepiť aj jazyk srdcovky o opornicu a podvaly. Chyba mierky štrku nie je až taká kritická, ale to že sa mi podarilo odlomiť jazýček jazyku výhybky pri jeho odlepovaní, ktorý je zasunutý do posuvníku už veru kritické bolo. Niečo podobné sa prihodilo aj Sašovi na jeho peknej staničke Kouřim a ešte stále ju nemá opravenú  Preto ma aj napadlo spraviť tento článok, aby som ho posmelil do opravy 

Postavil som modulovú traťovú odbočku Obora v mierke TT 1:120. Nie je to presná kópia skutočnej odbočky, pretože sme s Harmim, ktorý mi pomáhal pri realizácií, potrebovali dosiahnuť aby sa zložená odbočka podobala tvarom na zbalené dva rovné moduly 80x40cm.
Na skutočnej odbočke sa nachádzajú aj dnes mechanické návestidlá, preto som stále premýšľal, aké návestidlá pre odbočku použiť.

Minulý Vraťov článok z 30.8.2015 a najmä fakt, že na minulom stretnutí sme museli postupne vyradiť skoro všetky Ds-ky (čítaj Hytláky) z prevádzky, lebo aj napriek kvalitnej výrobe LOCO majú ešte len pružinkové uchytenie spriahadla, ma motivovalo vymeniť na mojich dvoch Ds-kách uloženie spriahadiel.

Ak niekto ešte pochybuje, že to nedokáže tak má návody už dva - Vraťov článok z 30.8.2015 a tento . Preto verím, že si svoje Ds-ky (a nie len tie) upravíte tiež a už Mn budú na budúce stretnutie vybavené ako majú byť a zábava pri manipulácií bude maximálna. Bez hytláku je to nudné.

Pro zabezpečení materiální i energetické soběstačnosti rozhodl Ústřední výbor KSČ na společném zasedání s vládou ČSR o přednostní výstavbě těžebního a chemického průmyslu v Podkrušnohoří Převzato z deníku Rudé právo ze dne 14.12.1950.

Luossavaara-Kiirunavaara AB (Aktiebolag) je skrátene LKAB. Jedná sa o medzinárodnú minerálnu skupinu, popredný svetový výrobca spracovania železnej rudy a rastúcim dodávateľom minerálnych výrobkov pre ostatné priemyselné odvetvia. Hlavná časť rudných produktov železa sa predáva v európskych kombinátoch. Existujú ďalšie významné trhy v severnej Afrike, na Blízkom východe a juhovýchodnej Ázii. Predaj priemyselných nerastov prebiehajú hlavne v Európe a na rozvíjajúcich sa trhoch v Ázii a USA.

Začnu opět pohledem do historie. V druhé polovině 40 let začalo představenstvo dolu uvažovat o rozšíření těžby. Nového dílo počítalo s otevřením nové šachty Pluto II. Koncem téhož roku byly započaty projektové práce a v roce 1936 byla otevřena druhá šachta. Tento provoz zahrnoval Ústřední úpravnu uhlí a briketárnu a předpokládala se výstavba tlakové plynárny. V souvislosti s rostoucím provozem na vlečce vznikla potřeba vlastních lokomotiv a dílenského zázemí pro opravy a údržbu. Dílny a výtopna pro lokomotivy byly postaveny jako součást nového dolu Pluto II. Většina stavebních prací se realizovala až po zabrání Sudet a poté zbytku ČSR již pod německým vedením v koncernu SUBAG (Sudetenländische Bergbau A.G.). Ten převzal podkrušnohorské doly a posléze veškeré doly v Čechách .

Nejdříve krátký úryvek z kroniky obce Hrabová :

Po skončení 2.sv. války bylo nutné opravit nálety poničený průmysl v Chomutovsko – Duchcovské pánvi. Pokračovala také výstavba průmyslového kombinátu a jedna z důležitých staveb byla i tlaková plynárna v Hrabové. Současně s objektem tlakové plynárny byla postavena i karbidovna jako součást chemického závodu. Tyto práce byly dokončeny v roce 1953. To už důl Pluto nebyl majetek Hutního těžařstva v Praze a.s., ale znárodněný Chemicko palivový kombinát Hrabová, závod ČSSP, národní podnik.

Okolo roku 1963 se rozbíhala rekultivace haldy na dole Pluto v národním podniku Hnědouhelné doly a briketárny Hrabová. Díky hlinitému nadloží byla vyhořelá halda z 85 % tvořena vypálenými lupky a bylo proto rozhodnuto o jejich dalším využití k výrobě žáruvzdorných stavebních hmot. U paty haldy byla postavena třídírna s násypkou a zásobník suroviny. Pro dobrý nájezd k zásobníku byla postavena na boku haldy nájezdová rampa. Vzhledem k přechodnému nedostatku konstrukčního železa byla realizována jako dřevěná.

Nesyty, pre niekoho cudzie slovo, pre mňa výzva. Tento článok je o jednej z mnohých stavieb, ktorými chcem oživiť moduly kolegov Moravy, presnejšie Hluku. Tento článok je o tom, že stavať modulové koľajiská nie je len o krajine a staniciach, tento článok je o výzve postaviť niečo, čo neostane nepovšimnuté, niečo, čo budú všetci s nemým úžasom fotiť, nahrávať videá a vášnivo diskutovať. Máme tu bane, máme tu sklady, máme tu rôzne vlečky, ale nemáme tu elektráreň, kam by sa to uhlie vozilo. Nesyty sú odpoveďou.