Mnohí premýšľajú akú továreň umiestnia na svojej stanici, na svojom module, aby mali čo dovážať a odvážať. Svojho času som narazil na zaujímavý námet. Malá výrobňa výbušnín...
V skutočnosti sa nachádzala ako izolovaný, prísne strážený objekt vo veľkej fabrike, ale nič nám nebráni postaviť takúto továrničku samostatne. Čo je na tom zaujímavé? V tejto výrobni používali na dopravu surovín a výrobkov úzkorozchodnú železničku!!!
Takže bližšie informácie: Celá výroba bola situovaná v podzemných bunkroch, kam prúdili z nákladnej rampy suroviny do výroby. Nakladacia rampa je krytý priestor. Z jednej strany je prístup pre kamión a z druhej je normálnerozchodná koľaj – dĺžka cca 3 štvorosé železničné vozne. Stredom rampy ide úzka trať zaliata v betóne. Z výroby sa na paletách výbušniny vozily na rampu a okrem toho do skladov.
Sklady sú kruhové valy cca 2 – 3 m vysoké o vnútornom priemere cca 10m. V strede valu je drevená búda, do ktorej sa navážalo 1000 – 2000 kg výbušniny. Do valu vedie cca 1,5 m široká chodba. Valy boli niekedy zarastené stromami (prevažne agát a jaseň). Takýchto skladov tam bolo odhadujem 20 – 30? Pomedzi valy sa vinie železničná sieť a popri železničke a valoch sú odvodňovacie kanále a jazierka so šachorinou, lebo celé územie bolo močaristé. Keďže valy (sklady) nemohli byť pri sebe, tak odhadujem celú sieť na cca do 5 km (je to spleť odbočiek, s výhybkami, ale aj točnicami a ani zamestnanci netušia kde čo bolo – nákresy a plány neexistujú !!!) Rozchod drážky bol dosť atypický cca 680 mm. Lokomotívny park pozostával z jednej akumulátorovej lokomotívy a dvoch BN- niek. Vozne otvorené dlhé cca 2 m.
V súčasnosti sa výroba už odsťahovala inde a väčšina skladov sa nepoužíva. Ale rovnako aj pred ukončením výroby sa už nepoužívali ako sklady, tak železnička, lebo sa na sklad nevyrábalo. Vozidlá sa rozpredali a trať sa postupne porozoberala a rozpredala...
Rampa (respektíve okolie rampy pred prípadným výbuchom na rampe) je rovnako chránené valom z troch strán, prístup je na šírku prejazdného profilu železnice a cesty...
Koľajivo sa používalo ľahké (12 kg/m), iba časť (východ železničky von z areálu do veľkej chemičky) bola z koľajníc 24 kg/m. Koľajnice boli uchytené klincami bez podložiek. Podvaly drevené.Výhybky boli všetky ľahké. Trať bola osvetlená lampami.
Drevená konštrukcia pri vstupe do skladísk iba zabraňuje zosunu zeminy. Vstupy do podzemných bunkrov výroby sú betónové. Bunkre výroby sú z betónu, na ktorom je násyp zeme porastený vegetáciou. Výška navŕšeného kopca je asi 5 - 6 m, vnútorné priestory sú tak do 3m na výšku ( v podstate tam boli asi iba nejaké miešase stroje, ktoré tú "plastelínu" miešali a dávkovali do valčekov a následne balili po 25 kg do krabíc a potom do paliet...).
pekná reportáž, to som ani netušil že v kúsok od domu máme takú peknú atrakciu, škoda že tak chátra. asi minútka pátrania v google eart, a miesto je identifikované.
veľmi pekné a zaujímavé čítanie, keby sa dalo určite by som si dal aj osobné exkurziu :)
zaujímavé čítanie. ak sa nemýlim ide o fabriku i...v ba. je mi to nejak povedomé, máme v ich areály prenajaté skladové priestory.
bola to naozaj pekná kolajka,len z nej už moc neostalo.ako pomník tam trčia kolaje z betonu a asfaltu a asi 50m funkčnej trate a jeden vozík na prevoz vzoriek.vozík tlačia ručne.mali tam 4 mašinky,dve sú v čechách a dve v kremnici.z tejto kolajky bede zopár metrov kolají aj na katarinke+ 4 vagoniky,ktoré sú už prerozchodované z 700mm na 600mm.