V predchádzajúcich dvoch častiach seriálu Postavme si modul sme sa venovali:
|
V tejto časti by som rád ukázal záverečné práce na krajine. Aj keď vždy je čo dolepiť. V štvrtej asi už záverečnej časti nakoniec si povieme niečo o balení modulov do balíčkov.
Po druhom diely seriálu už modul bol pokrytý foliážali, netrčal už nikde polystyrén. Bol čas dokončiť voľné plochy, ktoré mali slúžiť ako skládka, cesta a najmä nejako dokončiť most výsypky.
Plocha voľnej skládky je v princípe jednoduchá vec, ale položenie panelov už pre mňa nebolo také jednoduché. Teda v modely sú z papiera, ale ako ich položiť aby to vyzeralo ako v skutočnosti? Preštudoval som mnoho fotografií, konzultoval. Záver bol taký, že dlhé strany betónov musia byť pri koľaji. V reály niekde som videl ešte zosílenie betónovej hrany ďalšou koľajnicou. Toto som už neriešil.
Keď lepidlo pod papierovými betónmi uschlo, špedlíkom som natlačil odthnuté časti foliáže ako trsy trávy. Nakoniec išlo všetko zasypať žulou v mierke TT. Na tomto obrázku je všetko mokré od lepidla, ako som zakvapkával štrk medzi betónmi. Postup bol rovnaký ako sa lepí štrk medzi koľajami. (1) pokropiť jarovou vodou (2) zakvapkať lepidlom - používam Patex Wood riedený 1:1 s H2O. Hnedé cákance sú riešené ako cákance použitím liehového hnedého moridla. Jožo mi ho odporučil pred 10 rokmi a ešte stále ten 1/2 liter mám. Na modelárčenie ho netreba veľa.
Tento detail demonštruje ako riešim prejazd pre autá. Aby som nemusel sypať veľa štrku (či hliny), vypomôžem si ako vždy korkom. Je ho možné ľahko okrajovať a aj šmirgľovať - aj keď v tedy sa vylupuje podobne ako polystyrén. Kedže ho ale zasypávam, tak drobné nerovnosti nevadia, skôr dodajú neskôr povrchu trochu nerovnej reality.
Ako "drevo" na prejazde používam drevené platničky čo kupujem na Artole. Morenie opäť ponechávam na staré známe liehové hnedé moridlo. Jeho výhodou je, že počtom aplikácií drevo hnedne postupne a je teda možné vytvoriť rôzne cákance, či zatekance.
Pri finálnom dokončení nezabúdam na život. Panáčikovia, aj keď statickí, dodajú statickému pohľadu pocit pohybu a života.
Túto fotografiu som nemohol nepoužiť. Pôvodne hrozný pozostatok BTTB cisterny v hnusnej červenej plastovej farbe. Betónová podpožka je z HPS natretá len tak na šedo. Cisterna je už iná káva, postup je mi známy, ale prevedenie Peťa F. je ako vždy dokonalé: (1) základovka, (2) šedá farba, (3) lak, (4) nejaká vodička, (5) šedá farba, (6) olúpanie na základe tej vodičky z bodu (4), (7) lak, (8) hrdza, (9) lak... Asi tak nejak. Skoro identický postup popísal druhý Peťo v článku o hrdzavých sudoch.
Ceľkový pohľad na hotové dielo v tejto časti modulu.
Podobne som riešil "bordel" aj v spodnej časti. Tu som so Z-kovým štrkom miešal hlinu z nepálenej tehly. Výsledok je taký blatový . Hnedé cákance na zemi sú opäť liehové hnedé moridlo.
V minulej časti, bol most osadený. Ale bez stredovej výplne a sieť na prepadávanie uhlia len nastriekaná, nebola prilepená. Asi je veľa možností ako ju prilepiť, ale všetky sa mi zdali málo odolné - (1) sieť je aj keď vyrovnaná, tak je hrbolatá (2) bál som sa, že po čase sa sieťka odlepí. Preto som zvolil hrubú silu - epoxid. Sieť začala držať až veľmi, čo bolo žiadúce. Ale.... epoxid vytvoril na prechodoch hnusné lesklé niečo, čo sa vôbec nedalo prirovnať k niečomu, čo by na tom moste malo byť. Preto som most zasypal uhlím, ako keď sa normálne vysypáva a....
... čo na sieti ostalo som zakvapkal opať známym postupom. Uhlie pekne zakrylo všeky epoxidové vyvreniny , ktoré ostali trčať cez sieť.
Rozvod elektrickej energie k osvetleniu riešim klasicky. Niekto lepí kable priamo na modul pomocou tavného lepidla, niekto používa montážne lišty. Mne sa osvedčili viazače na papiere. Kupujem ich v Copy shope. Lepím ich tavným lepidlom na modul.
Kontrola svietenia. Bohužiaľ lampy sú veľmi pekné, ale svietivosť otázna. Na stretnutí v hale ich skoro nie je vidieť (že svietia).
Teším sa na Vás v Bernolákove 2015.
Váš
DanoM
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!