Aj Martin si prišiel zajazdiť do Kokavy nad Rimavicou
(našťastie bieleho koňa nechal vonku).

Najprv mal Zoran predstavu, že po vzore Bojníc a Hôrok sa podarí urobiť medzinárodné stretnutie. Na začiatku to vyzeralo sľubne, účasť predbežne prisľúbili maďarský modelári a potom boli pokusy prilákať poľských modelárov. No skutočnosť bola nakoniec (ako to v živote chodí) iná.
Zoran urobil pre stretnutie všetko, čo sa dalo (napríklad obehol pol Slovenska a pozvážal moduly),snažil sa svoje nadšenie preniesť aj na iných. Nadšenie a plány boli najprv preveľké. No ako som už napísal, veľká hustota akcií ubrala všetkým síl.
Od stredy sa začalo budovanie a hoci je na Slovensku už veľmi veľa TT modulov (čo je veľmi pozitívne, vzhľadom na to, že pred troma rokmi sa začínalo), ich kvantita nezodpovedá vždy kvalite. Okrem toho skladať požičané moduly bez účasti majiteľa, alebo aspoň poučenej zodpovednej osoby je takmer samovražda.
V piatok už panovala pokleslá nálada a všetci boli unavení na smrť. Sobota začala veselšie, jednak sa nás nazbieralo viac a okrem toho sa začalo jazdiť. Popri jazdení prebiehali tvorivé dielne pre deti - teraz plne pod palcom novej modelárky Vierky ( Zoranovej manželky ) a jej priateľky.
Počas dňa sa vytvárali diskutujúce skupinky a večer sa plánovali termíny, plány a koncepcie na ďalšie obdobie (dokonca aj Fero so Zoranom prišli na spoločnú reč).
V nedeľu doobeda padol jeden na Slovensku tradovaný mýtus. Totiž vo všeobecnosti sa tradovalo, že pred verejnosťou sa nedá jazdiť podľa grafikonu. A my sme jazdili. Bolo to super aj pre nás a rovnako aj verejnosť. A hlavne aj preto, že sa Peter naučil grafikon robiť v PC a podľa pripomienok rýchlo upravovať. Jediná vec, ktorá sa nám (okrem medzinárodného stretnutia) nepodarila bolo jazdenie s vozňovými a nákladovými kartami. Ale na budúce to určite zvládneme.
Takže vďaka všetkým, ktorí pomohli a pridali aj dobrú náladu. Ďakujeme a tešíme sa na budúce.

Výhľad zo školy na Kokavské kopce v sobotu ráno
Takmer celkový pohľad na miesto konania
Pohľad z druhej strany.
Ranná „hygiena“ modulov – Jozef glančí koľajnice.
Kto komu podáva nad stanicou Kokava itineár podujatia Zoran Vierke, alebo opačne?
Ranná porada (v nedeľu) pred začiatkom jazdenia podľa grafikonu.
Strojmajster a dispečer Peter v jednej osobe zadeľuje rušňovodičom vlaky.
Peter neustále kontroloval plnenie grafikonu...
Stanica Pavúkovce plne riadená detskou obsluhou...
Riadiť stanicu ? Pohoda...
Ale v „skryťáku“...
... alebo v uzlovej stanici Tomášov to také jednoduché občas nebolo.
V Bani si Gábor výpravcu poriadne zacvičil.
Tvorivé dielne – stromčeky.
Debaty nad modulmi, o moduloch a iných témach (PS: v pohári je tentokrát čaj – po celý čas sa o nás vzorne starali Zoranovi synovia v roli super čašníkov )...
Záujem (hlavne detí) bol tradične veľký, ale vzhľadom na veľkosť telocvične verejnosť neprekážala


Tak títo mladí budú určite lepší ako Railnet, už teraz sa ho snažia pokoriť...
Verejnosť je vďačná vždy, ale fotografom sa nezavďačíte nikdy...
Čo myslíte, čo asi Igor urobil?
Takto prichádza do Kokavy noc...
...no deti prichádzali stále.
A na koniec sa rozhodol prísť aj Martin na bielom koni, ale to sme už rýchlo balili, aby sme sa dostali aj domov (porovnajte s prvou fotkou).

Marian Pavúk Paulini