Vybudovaním Ústrednej nákladnej stanice (ÚNS) v Bratislave a útlmom výroby vo fabrikách v centre mesta (a všeobecným nezáujmom o prepravu po železnici) sa stanica Bratislava – Filiálka stala takmer opustenou. Ustal nakladaco/vykladací ruch na rampách a významný vlečkári buď svoje prevádzky presťahovali (Ferona), zanikli (BEZ, Mlyn Jedľa), alebo suroviny a výrobky vozia po ceste. Osud Filiálky je už zrátaný, koľaje z povrchu zmiznú a ustúpia zástavbe a možno iba v budúcnosti vybudovaná podzemná zastávka bude svojim menom pripomínať túto kedysi významnú stanicu...
Budem sa snažiť postupne podľa schopností a možností predstaviť vlečky z tejto stanice. Mnohé z nich môžu byť dobrou predlohou na modul, či domáce koľajisko.
Na severnom zhlaví stanice sú (boli?) dve významné potravinárske firmy. Firma Figaro (ex. Stollwerck) a mlyn a pekáreň Jedla. Továrenská výroba kakaa, čokolády, cukríkov a iných cukroviniek sa v Bratislave začala v roku 1896 založením filiálneho podniku bratov Stollwerckovcov. Po druhej svetovej vojne bola fabrika znárodnená a odvtedy nesie meno Figaro. Jej výroba stále beží v pôvodných budovách, ktoré boli koncom 90 rokov modernizované. V súčasnosti sa vo firme vyrába cca 30 t čokolády denne + rôzne iné výrobky, ale železnicou sa nedopravuje nič a asi sa už ani nebude... O niečo bližšie ku stanici je (zatiaľ) mlyn a pekáreň Jedla. Neviem, kedy táto firma vznikla, avšak v roku 1928 sa spomína JEDLA, úč. spol. v Bratislave. Po vzniku Slovenského štátu bolo jej židovské vedenie tŕňom v oku vtedajšiemu vedeniu štátu a tak musela prejsť do „slovenských rúk“. Po druhej svetovej vojne bola v roku 1948 konfiškovaná, prešla do spoločnosti Mlyny a cestovinárne Piešťany n.p. a po roku 1989 bola privatizovaná. O tom, že to bola vo vojnovom období významná firma sa môžeme dočítať v dobovej tlači (Slovák 14.3.1940). Tento potravinársky komplex bol vtedy najväčším výrobcom chleba na Slovensku. Denná kapacita mlyna bola vtedy 6 vagónov pšenice, 1 vagón raži, 4 vagóny jačmeňa a 3 vagóny krúp. Pekárstvo denne napieklo 7 – 8 t chleba, 35 – 40 000 kusov pečiva a niekoľko sto kusov vianočiek. Okrem toho vtedy začali budovať výrobňu keksov. Firma s úspechom prežila roky hospodárskej krízy, druhú svetovú vojnu, socializmus, ale až tieto roky ju odrovnali – v súčasnosti sa demontuje vnútorné vybavenie a pravdepodobne onedlho zmizne z povrchu zemského a uvolní miesto nejakému biz, alebo nákupnému centru...
Posun vo Figaro zabezpečovala v 80-tych rokoch T 334 a v mlyne Jedla si pristavené vozne posúvali navijakom.
Vlečka do fy. Figaro začína hneď vedľa mlyna Jedla
výhybka z trate Bratislava Filiálka – Bratislava Nové Mesto
vlečka do Figaro ide popri plote mlyna
výkoľajka zabezpečujúca vlečku Figaro
vlečka do Figaro ide pomerne dlho popri hlavnej trate
oplotenie fy. Figaro a v diaľke vstupná brána
vstupná železničná brána do Figaro
vlečka vo Figaro
historická stavba kotolne
za kotolňou sa vlečka rozvetvuje
nakladacia rampa z výroby (bohužiaľ tu vozne už neuvidíte)
nakladacia rampa z blízka
za nakladacou rampou je druhá výhybka...
...ktorou sa dostaneme na výťažnú koľaj – v osemdesiatych rokoch tu stávala rosnička - T 334 (ale Slavo vraví, že sa určite mýlim, lebo to bola T 211..., asi má pravdu, lebo neďaleko býval a ja si to asi pletiem s Palmou...) – namiesto parkoviska vpravo tu ešte začiatkom osemdesiatych rokov stála budova s bytmi pre zamestnancov Figaro
pôvodné byty zamestnancov Figaro z cca 1918
nástupisko bývalej zastávky Bratislava – Slovany pri plote Figaro (pohľad smer Ba – Filiálka)
pohľad z nástupiska na druhú stranu na železničný prejazd na Riazanskej ulici
pohľad na výrobnú budovu Figaro z Račianskej ulice – budova je po rekonštrukcii, pôvodné kovové priemyselné okná boli vymenené (ak objavím fotku s pôvodnými oknami, tak ju sem doplním)
Zdroje informácií:
Technické pamiatky Bratislava Zborník Mestskej správy pamiatkovej starostli a ochrany prírody 8, 1985
Katarína Hradská: Život v Bratislave 1939 - 1945, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2006
Marian Pavúk Paulini
