lankový vodič, alebo drôt na navíjanie cievok + stierková hmota, alebo malé vetvičky s kríkov burín a stromov (najlepšie z okrasných živých plotov) – treba brať v zime, keď sú vetvičky suché; foliáž z Poly – Fiberu; posyp - molitanová drvina; disperzné lepidlo (napríklad Duvilax BD – 20, Herkules, disperzný lak, stavbárska penetračná disperzia...).
nožnice; štetec; fixírka alebo rozprašovač vody (fixírka sa lepšie čistí, ale z fúkania bolí hlava... ); šikovné prsty
Pokusy vyrábať listnaté stromčeky so začiatočníkmi na krúžku boli všelijaké. Najprv (tak asi 12 rokov dozadu) sme farbili rôzne trávy a vršky šachoriny na zeleno a boli topole. Potom sme skúšali navliekať kúsky farbeného molitanu na drôtiky. No výsledky dané našimi skúsenosťami s prácou s deťmi a danou technológiou dopadli hrozne.
Nasledoval pokus vytvorenia koruny z vlákien (vlna a bavlna). Vtedy vznikali stromčeky, ktorým dnes chalani na krúžku hovoria tenisáky...
potom bol pokus doplnenia malých haluzí koruny niťami
No a časom sme sa čo – to naučili (ako nové technológie, tak aj ako pracovať so začiatočníkmi) a dnes robíme stromčeky takto:
Ideálny čas pre robenie listnatých stromčekov je od neskorej jesene po skorú jar. Jednak je zväčša vonku sychravo a strávime viac času vo vnútri. Ale hlavne v tomto čase sú stromy bez listov a môžeme veľmi ľahko odpozorovať stavbu kostry stromov.
Po prezretí si zopár stromov ako vzor si veľkosť príslušného stromu prerátame podľa mierky (H0 1:87, TT 1:120, ...) a vytvoríme si kostru stromu (ale aj tu platí že menej je niekedy viac).
Kostra stromov môže byť z prírodných materiálov ( rôzne rastliny, okvetia rastlín a podobne), alebo používame drôt, plast a kombináciu materiálov.
Z drôtu na navíjanie cievok (alebo odizolujeme lankový vodič) nastriháme drôtiky dvojnásobne dlhé, ako bude výška stromu (dĺžka drôtikov môže aj kolísať a hlavne klesať od najdlhších po najmenšie). Potom drôtiky (asi 10–15 ks podľa veľkosti stromu) prehneme na polovicu a od miesta prehnutia stočíme na dĺžku kmeňa.
Od kmeňa postupne začneme oddeľovať po asi 3 – 5 drôtikoch jednotlivé konáre, ktoré tiež vždy stočíme a postupne oddeľujeme jednotlivé halúzky.
Po vytvarovaní celého stromu kostru namočíme do stierkovej hmoty rozrobenej na konzistenciu kyslej smotany. Niekedy je treba po preschnutí zopakovať toto namočenie niekoľko krát až dovtedy, kým nezanikne štruktúra skrúcaného drôtu. Na preschnutie je najlepšie namočené kostry zavesiť dole "hlavou" za kmeň na háčiky.
Po preschnutí stierkovej hmoty kostry namaľujeme na hnedo–šedú farbu (prípadne je možné pridať farbu do namáčacej hmoty). Pozor, hmota je pomerne krehká a po zaschnutí nie je možné tvarovať (ohýbať) budúci stromček.
Ak nemáme radi drôtovanie, môžeme na kmene stromov využiť prírodniny. Ideálne sú rôzne kríky, buriny, ktoré majú jemné stonky pripomínajúce stromy. Môžeme použiť napríklad Orgován, Jarabinu vtáčiu, Tavoľník Van Houtteho, Bazu čiernu, rôzne druhy svíbu .... Okrem vlastného zberu a sušenia je možné kostry aj kúpiť.
Týmto máme kmene hotové a musíme sa rozhodnúť čo s posypom – imitáciou listov.
Posypanie molitanom, alebo inou drvinou imitujúcou listy. Lacnejšia a mnohokrát postačujúca metóda je posypanie (prilepenie) molitanových kúskov. V tomto prípade natierame halúzky na miestach kde majú byť listy lepidlom a následne posypeme hrubozrnným molitanom (alebo prilepíme kúsky pinzetou).
V prípade, že máte dostatočne hustú kostru stromčeka (napríklad z niektorých burín, alebo z kúpených polotovarov), môžete posýpať stromček jemne drveným molitanom.
Ak je kostra budúcich stromov veľmi riedka a ak chceme vytvarovať korunu, použijeme foliáž. Foliáž – sú dlhé netkané vlákna, ktoré sa dajú natiahnuť na kostru stromu. Používajú sa holé (a neskôr sa posýpajú), alebo sa na kostru stromu naťahujú už s prilepeným posypom.
Priemyselne dodávaná foliáž sa dá nahradiť napríklad ovčím rúnom farbeným farbami na látku (Duha, La Nave...)
V prípade použitia foliáže fixujeme kusy foliáže lepidlom na halúzkach (ak treba). Po zaschnutí lepidla je potrebné posypať stromčeky. Postup je nasledovný. Zoberieme si ručný rozprašovač, do ktorého nalejeme lepivú disperziu. Zväčša sa používa nariedené disperzné lepidlo, disperzný PAMlak a v poslednom čase sa nám veľmi osvedčila penetračná stavbárska disperzia (napríklad od firmy Stomix, ktorá je asi najlepivejšia) Rozprašovačom jemne postriekame stromček a následne posypeme jemným posypom (najlepšie sa sype cez sitko). Ak treba (v prípade, že posyp dobre nedrží, stabilizujeme ešte posyp jemným prestriekaním hotových stromčekov.
V prípade, že sa nechceme babrať so striekaním laku a posýpaním stromčekov posypmi môžeme použiť foliáž už s prilepeným lístím. Predáva sa rôznymi výrobcami ako plošný kus posypanej „tkaniny“.
Po zakúpení si tkaninu rozložíme (zväčša je naviac krát poskladaná) a postupne si z nej odtrhávame primerane veľké kúsky. Strihanie nie je veľmi vhodné, lebo sa vytvárajú ostro ohraničené okraje, ktoré by potom na stromoch „kričali“.
Potom na končeky halúzok nanesieme husté disperzné lepidlo a ihneď na príslušné miesto pricapíme kúsok posypu. Takto postupne zazeleníme strom. Pri lepení si musíme dávať pozor na to, aby foliáž nebola s rovných a rovnakých kúskov. Čim rôznorodejšie, tým lepšie.
Nedávno Jozef vyskúšal iného výrobcu foliáže - JTT & Partners, ktorého výrobky dodáva na Slovensku fy. Artol a v ČR fy. Litomyský. Oproti foliáži Polák je mäkšia a huňatejšia.
Týmto máme stromčeky hotové a môžeme ich zasadiť do krajiny ( a ako mi pripomenul môj najmladší syn – polievať a polievať, aby narástli... ).
Ak chceme, môžeme ešte z modelárskej hlinky (prípadne moduritu) vyrobiť imitáciu rozšírenej spodnej časti stromu s koreňmi.
Marian Pavúk Paulini
foliáž od poláka radšej strihám, pri trhaní padajú lístky všade okolo, ale hlavne potom z chumáča vyčnievajú odtrhnuté nitky. odstrihnutý kus stačí trochu pomačkať a ponaťahovať v prstoch a ostré okraje sa stratia.
mne sa osvedcilo pouzit na kmene listnacov z drotu hmotu vytvorenu pomocou tmelu na sadrokarton zriedenu duvilaxom na drevo,povrch je pevny
