Koncom posledného májového týždňa sa po dvojročnej prestávke uskutočnila Kokava, tentoraz už vlastne Hnúšťa, v miestnej športovej hale, ktorá poskytuje väčší priestor než pôvodne používaná školská telocvičňa. Prevádzkové stretnutie bolo časovo spojené s miestnou udalosťou Dni mesta Hnúšťa, takže sme mali aj zopár divákov. Rozbeh stretnutia bol vďaka Kysaku (stanici) pomalší a začali sme jazdiť až v piatok dopoludnia. Dokonca sme stihli aj pozrieť parný vláčik na miestnej železničnej stanici. Bolo to vďaka už spomínanému Kysaku, ktorý sa v nedeľu, hodinu pred obedom, rozhodol, že už sme jazdili dosť. Bolo to však pohodové stretnutie ideálne pre tých, čo si potrebovali vyvenčiť hlavu. Veď posúďte z nasledovného sami.
Poďme po poriadku. Prvý modul stál na nohách v stredu 15:30….
… a o sedem hodín neskôr to vyzeralo takto:
Čiastočne už boli vtedy prebrané aj HDVs a vozne na nákladnú dopravu.
Na druhý deň na obed ešte stále niektoré časti neboli zapojené.
Hoci najväčšou brzdou bol Kysak, menšie opravy si vyžadovali aj iné moduly. Ak napríklad neviete, ako použiť diódu namiesto prestavníka, tak nech sa páči návod:
Hlavná trať išla od Nového Mesta cez Chrisov, Kysak, Kokavu po Šumperk. Na ňu boli napojené tri D3 vetvy. Najkratšia D3 vychádzala hneď z Nového Mesta a končila v Skalici. Druhá z Chrisova smerovala cez zastávku Štítnik-mesto do Betonárky známej voľakedy ako Pavúkovo. Najzaujímavejšia D3 vetva bola odbočená pri Kokave cez Bocovu Oboru na Kameňolom, Nový Oldřichov, Muráň, zastávku Pašková a končila v Slavošovciach.
Layout v dwg tu. Špecialitou GVD boli okrem iného spriahnuté Hurvínky, ktoré časť trate šli spolu. Kysak nám poskytol dostatok času na zladenie Hurvínkov na skúšobnom ovále doladením parametrov CVs, nech čo najmenej preklzujeme. Využili sme ovládače vyvinuté ZdenomJ (Evka, Oto), Takže Evka v ruke, dva Fredy vo vačku a druhý kábel na krku. Druhý fíra a Hurvínky mimo záberu, neskôr namiesto Evky radšej Oto.
Jazdili sme na zošiťáky. V sobotu, keď bol nával jazdiacich hostí, boli pridané okrem ucelených vlakov aj manipulačné. Kokava riešila len svoju nákladnú dopravu, triedenie ND pre obe vetvy oddelené Oborou sa dialo v Šumperku. Vlaky nechodili slepo od koncovej stanice po koncovú, začínali napríklad v Skalici a dostali sa ďalej cez Nové Mesto, prípadne začínali/končili v Kokave alebo v Muráni na Slavošovskej vetve.
Podrobné GVD na stránke tu.
Trať od Chrisova po Kysak a ešte kúsok za ním bola dvojkoľajná.
Zmenu dvojkoľajky na jednokoľajku za Kysakom zabezpečovala rozrobená výhybňa Dvorníky-Zádiel, menežovaná obsluhou Kysaku.
Vzhľadom na technické problémy Kysaku sa pred Chrisovom stretli čakajúci fírovia občas aj takto:
Tibor sa cítil v Kysaku ako ryba vo vode, akurát škoda, že asi z toho podkladový sololit navlhol a neostal rovný.
Kysak je veľkolepý zámer, ale šitý trocha horúcou ihlou. Prevádzku v ňom udržiavali Tibor a Miro.
Nové Mesto po zazelenaní už vôbec nepripomína klasický drevený skryťák. Hoci nie každému sa páčilo, že to fotím.
Nový Oldřichov s funkčnými výkoľajkami a závislosťami na polohe výhybiek je skvelý nápad.
Video o výkoľajke od Brutusa tu.
Tektonický zlom v Betonárke
Kokava
Starý známy Šumperk
Slavošovce, bohužiaľ stále v dobe papierovej.
V Muráni sa dobre posunuje, v dobe hnedej má odstavné koľaje na každej strane…
V rozsiahlom Chrisove je viacero zaujímavých zákutí.
IgorM priniesol na stretnutie veľmi pozitívny signál svojou novou zastávkou Pašková.
Na Skalici je vidieť jej vek najmä vďaka použitým materiálom, ale to jej vôbec neuberá na malebnosti. Koľaje sú nové a chýba zaštrkovanie.
Na konci výťažnej koľaje Skalice bol využitý univerzálny šturc.
Asi najlepšie fungovala Slavošovská vetva vtedy, keď v nej slúžil MilošG, ktorý dôsledne a trpezlivo školil fírov na D3 protokol. Neraz musel vstať zo svojej Slavošovskej stoličky a znenazdajky sa už posunujúcemu fírovi (zabudnievšiemu ohlásiť príchod a žiadať o posun v stanici) za chrbtom ozvalo: „…ále, ále, co pak se nám to v této staničce děje?”
Bocov podlez sa osvedčil, pomer cena výkon je výrazne výhodnejší než pri priechodzom module s odklopným mostom.
Môj oddeľovač drevenej krajiny od zelenej tentoraz slúžil v Šumperku.
Záujem zajazdiť si mal aj miestny hmyz.
Kokavské patogénne zóny sa však netýkali len Kysaku. Napríklad na Potope mi odišlo návestidlo (elektromagnet nevládal pohnúť návestidlom, ale aspoň ma to motivuje prejsť na šachtové riešenie ala Boco, popisované v článku tu. V Muráni blblo ovládanie (riešil RomanH), v Slavošovciach jedna výhybka. Všimol som si na layoute aj doničené ploty.
Strava bola podávaná priamo v hale, urobili nám dlhý stôl v prechode na plochu, presne tak, ako to býva na dedinských svadbách. Bola to čistá výkrmňa, dobré jedlo, veľké porcie a ochotný personál.
Niektorých zmohlo jazdenie, iných jedlo, schôdza a iné dôvody.
A poniektorí trávili čas aktívnejšie.
Diváci na tribúne z tej vzdialenosti asi veľa detailov nevideli. By sa im viac bolo hodilo Géčko alebo ďalekohľad.
Bolo teplo, a preto pitný režim bol dôležitý.
Ubytovanie bolo v Klenovci, asi 5km od športovej haly. Výhľad z hotela na ulicu, už som len čakal, že kedy sa vo dverách zjaví vdova Lautmanová alebo aspoň Tóno Brtko.
Výhľad po ceste do haly…
No a v nedeľu, keď sa na Kysaku objavila porucha považovaná za fatálnu a jazdenie sme ukončili, vybrali sme sa na blízku staničku, kde v rámci Dní mesta Hnúšťa bol pristavený „parný vláčik“. Neviezli sme sa ním nikde, aspoň sme si teda všetko popozerali.
Skontrolovali sme aj interiér osobných vagónov.
Počas našej prehliadky na stanici sa okrem historickej M240 zjavil aj jej mladší súrodenec, ešte v aktívnej službe…
A po návrate sme dali posledný obed a začali baliť. Takže dovidenia o rok alebo poniektorí ešte skôr, v Bernolákove na jeseň!
Pekný článok, trefné poznámky k stavu a výzoru niektorých modulov :-)
