Pán Žitný( Detail ) ma mimoriadne milo prekvapil tým, že v jednej karbičke predal buď hotový model, alebo ten istý model vo forme stavebnice. Pravdu povediac, moje srdce H0-kára horko zaplakalo, lebo stavebnica obsahovala všetko potrebné ku stavbe vagóna, teda odliatok, podvozky, kolečká, kulisu spriahla, detajly, vodolepku s popismi, jednoducho úplne všetko, čo modelár na stavbu vagóna potrebuje. S poľutovaním musím skonštatovať, že takáto stavebnica v mierke H0 neexistuje, alebo, ak áno, tak o nej neviem. Kto mi prezradí, kde sa dá podobná stavebnica v mierke HO obstarať (typ vozňa je v danom momente irelevantný), kúpim mu z nej dva kusy ako „nálezné”a pridám aj fľašu slivovice (pôvod domáci, utajený).
Takže som sa vydal na tŕnistú a neradostnú cestu zháňania potrebných komponentov a následne vlastnej stavby. Tu treba jasne povedať, že limitujúcim faktorom je skutočnosť, že inde, ako na pražskej burze sa väčšina komponentov zohnať nedá (na veľkú radosť modelárskej obce napríklad z Košíc....). Môžeme si akurát vybrať, či do Prahy ísť osobne, alebo poprosiť známeho kto tam ide. Len tak úplne na okraj: na burzu do Prahy som chodieval v doprovode skúsenejších kolegov (Mišo Krivosudský, Richard Halfar) rýchlikom Pannonia. Tento po 20 rokoch prevádzky žiaľ v novom cestovnom poriadku figuruje pod zmeneným názvom EN Metropol, odchádza z Blavy 22,40 a prichádza do Prahy Holešovice v mimoriadne vhodnú dobu o 03,40. Zatiaľ som nenašiel uspokojivú odpoveď na otázku, čo sa dá na stanici Holešovice o 03,45 v sobotu ráno robiť, okrem 2 hodín čakania na prvé ranné metro. Zrejme nič, len popíjať čučo s bezdomovcami, keďže v takúto dobu už aj bary a nevestince zvyknú posledných hostí vyhadzovať na ulicu a zatvárať .....
Skúsenosť z amatérskeho patlania modelov ma naučila, že všetko pre istotu kupujem a vyrábam dvojmo. Dôvod je jednoduchý, na prvom modeli sa učím, skúšam a vychytávam muchy, pri druhom sa už snažím vytvoriť model, ktorý aspoň z diaľky vcelku dobre vyzerá.
Výpočet komponentov, ich zdrojov a cien vyzerá nasledovne :
Koho som neodradil rôznorodosťou súčiastok potrebných k vyskladaniu modelu a ich pôvodu, ten si prečíta aj ďalšie poznámky a tabuľku. V nej zosumarizujem pre zmenu kroky vedúce z zloženiu modelu. Nakoľko jednotlivé technologické kroky sú detajlne popísané v tabuľke, spomeniem iba niekoľko drobností, ktoré považujem za účelné uviesť pre začínajúcich kolegov:
• Rezinový odliatok pána Mášu je kvalitný a dobre sa s s ním pracuje. Napriek tomu niektoré časti kde je rezin zaliaty aj v miestach kam nepatrí, treba začistiť. Používam ostrý nôž, skalpel, ihlové pilníky a vŕtačku s tenkými vrtákmi, teda bežnú modelársku výbavu.
• V minulosti som sa stretol som sa s mnohými komplikáciami pri farbení rezinu spôsobených zlou priľnavosťou farieb na rezin. Na ich elimináciu sa mi mimoriadne osvedčila základná farba Mr.Resin Primer Surfacer od výrobcu Gunze. Treba ju silno riediť, na 1 diel surfaceru 2,5 dielu riedidla. Pre istotu používam originál riedidlo Gunze. U nás doma v Blave, ani na Slovensku sa výrobky Gunze nepredávajú, to len na výstrahu tým kolegom, ktorí by ich chceli kupovať. Dajú sa zohnať u susedov v Česku, Maďarsku a Rakúsku. Skúste teda www.gunze.cz. Ja som mal šťastie že som na ne narazil náhodou v modelárstve Sabo RC modely v Auparku, kde mali farby Gunze vo výpredaji. Dôvod výpredaja: nezáujem kupujúcich.
• Madlá sú na modeli umiestnené presne podľa predlohy. Vyrobené sú z mosadzných drátikov ø 0,2 a ø 0,3 mm, v prípade núdze sa dá použiť medený drátik rovnakých priemerov. Kupujem ich v Baumaxe v oddelení záhrady, lebo drôtiky predávajú ako doplnok na viazanie kytíc. Taktiež sa dá použiť aj tenká struna do gitary, má tú nevýhodu že je veľmi tvrdá. Balíček struny (myslím G) ø 0,4mm stojí približe 1,5 Euro, čo vzhľadom k dĺžke struny vystačí na asi 4 modely, kdežto 50 metrov drátika z Baumaxu stojí niečo pod 4 Euro a vydrží pravdepodobne tak na 5 rokov....
• Na strechu som vyrobil ochoz v zdravej snahe o zvýšenie modelovej vernosti predlohe. Tento krok nie je nutný, ochoz vyrobený z rezinu kúpite ako súčasť odliatku. Na rozdiel od skutočnosti ale nie je „odliatkový“ ochoz priehľadný a pôsobí veľmi hrubo. Našťastie mosadznú sieťovinu dostanete v obchode iba veľmi zriedkavo, je navyše dosť drahá, takže masová prerábka ochozov na ostatných modeloch zatiaľ neprichádza do úvahy. Jednalo sa každopádne o najnáročnečnejsí „výrobný“ krok, kedže pásovina je široká 1,75 a hrubá 0,4 milimetra. Počas spájkovania týchto tenučkých prvkov do pravého uhla, ako aj následného pripájkovania sieťoviny o rám ochozu sa z mojej improvizovanej dielne ozývali samé nespisovné a nereprodukovateľné výrazy nad intenzitou ktorých krútili hlavou ešte aj zdesení náhodne okoloidúci chodci. Ale čo už, keď to chcem tým TTéčkarom „natrieť“...
• Uchytenie podvozkov do rámu je samostatná kapitola. Podvozky Bramos sa uchytávajú do rámu modela oskou, ukončenou závlačkou väčšieho priemeru ako oska a na jej uchytenie do rámu vozňa sú dve možnosti, zlá a horšia, respektíve prvá a druhá.
Prvá varianta je, že plastovú osku z podvozku osku odstránite a nahradíte ju šróbikom M 2 prilepeným epoxidom do rámu podvozku. Potom treba do rezinového rámu (samozrejme presne v strede rámu kam príde stred podvozku) navŕtať závit a sekundovým lepidlom prilepiť dve matky M2 na hornú stranu rámu. Výhoda je, že podvozok môžete do rámu našróbovať a pevne v ňom drží. Mám takto urobených niekoľko vozňov. Pozor, podvozky treba dať do rámu pred kompletáciu modelu (tedaspojením rámu a kasne) lebo ináč to nejde.
Druhá varianta je použiť podvozok tak ako je. Záludnosť tohoto riešenia spočíva vo vyvŕtaní jednej diery s rôznym priemerom, uzším zo spodu a širším zhora. Rám musíme v mieste uchytenia podvozku najprv prevŕtať tenkým (0,4-0,6 mm) vrtákom. Potom musíme prevŕtať (odspodu) dieru vrtákom väčšieho priemeru, blížiaceho sa k priemeru osky, pokiaľ sa dobre pamätám priemeru 9 mm. Následne vŕtame vrtákom priemeru 1,2 mm dieru zhora ale mimoriadne opatrne. Dôvod na opatrnosť spočíva v tom, že „horný“ priemer diery musí byť väčší ako „dolný“ priemer a to kvôli uchyteniu osky podvozku závlačkou. Pokiaľ sú diery pritesné, podvozok sa netočí vôbec, lebo sa nezmestí do diery, alebo veľmi ťažko, keď po zväčšení diery drhne. Pokiaľ sú diery široké, pre zmenu podvozok neudržia a tento preto vypadáva. U mojich prvých vozoch sa mi nikdy nepodarilo vymerať a presne navŕtať diery príslušných priemerov a hĺbok, navyše tak, aby bola dodržaná aj správna výška nárazníkov nad TK takže som bol nútený použiť prvú variantu.
• Farba modelu: Žiaden model nestriekam rovnakou farbou, a to kvôli rôznorodosti odtieňov farieb. Ani v reálnej revádzke nemáme nikdy dva vagóny rovnakej farby (pokiaľ nestoja na dvore výrobného závodu alebo ŽOS tesne po výrobe alebo rekonštrukcii), ale samozrejme vo veľmi podobných odtieňoch jednej a tej istej farby. Použil som Agama C 74 P červenohnedá a Humbrol 100 Red Brown, obe syntetiky.
Vodou riediteľné akrylátové farby som mal radšej. Vyrábala ich talianska firma LifeColour a vozil som ich z Banskej Bystrice od Patrika Driečneho (MikádoModel). Patrik mi však pred časom oznámil smutnú správu: Life Colour sa prestal dovážať na Slovensko, lebo ho odoberal len pán Driečny pre svoje potreby... Náhrada (akrylátová) sa volá Agama alebo Revell. Agama má vhodný odtieň, Revell nie. Nová nádej prišla zo Španielska a volá sa Vallejo (zatiaľ bez osobnej skúsenosti).
Keďže som patlač – amatér, mnohé kroky mi trvajú dlhšie, ako skúseným a zručnejším kolegom. Napriek tomu si myslím, že aj tí skúsení budú potrebovať aspoň 12 hodín poctivej modelárskej práce na výrobu takéhoto modelu, pokiaľ použijú originál odliatkový ochoz, tak možno menej ako 10 hodín.
Náklady na materiál predstavujú po zarátaní farieb, lakov, riedidla a zaokrúhlení približne 50 € (samozrejme, bez nákladov na dopravu na burzu do Prahy, obchodov....).
Keď berieme náklady na kvalifikovanú pracovnú silu v sume 7 € na hodinu (toľko požadujú Rómovia za hodinu okopávania mojej záhrady) tak mi vychádza hodnota práce zhmotnená do modelu v prípade už šikovného modelára na minimálnej úrovni € 70.
Hypotetická cena mňou zostaveného modelu je teda € 120 (suma nákladov na materiál a nekvalifikovanú pracovnú silu bez odvodov, zisku a bez DéPéHá). Určite budete so mnou súhlasiť, že žiadny príčetný a triezvy človek takúto čiastku za na kolene vyrobený model nezaplatí. Môže ale zaplatiť menej. Ako ? Jednoducho. Videl som v Prahe na burze hotové modely, ktoré predával akýsi mladý človek kúsok od pána Mášu. Cena bola CZK 1 300 (€ 48) za kus. Pôvodne som cenu, vzhľadom ku kvalite modelu a cene odliatku (CZK 500) považoval za totálne prehnanú a mladého muža za chamtivého úžerníka. Dnes vidím veci inak. Ten mladý muž si svoju prácu cení na menej ako slovenskí Rómovia, alebo maká o 200 % rýchlešie ako ja. Popri burze v Prahe je možné zakúpiť kvalitatívne podobný malosériový model aj na Slovensku. Pripravte si € 60 a vyberte sa na nákup do JR line. Majú tam odliatkové vozy Sav a Vsa. K ich cene ani kvalite sa nevyjadrujem, aby som neurazil majiteľa obchodu, ani výrobcu.
Dosť bolo teórie, prejdeme ku praxi.
Rám a kasňa voza po nástreku Gunze resin Primer Surfacer.
Užitoční pomocníci pri farbení.
Detail strechy s mosadzným ochozom po nástreku základnou farbou.
Detajl čela vozňa po nástreku surfacerom.
Vozeň po nestriekaní (Agama, farba viac do červena).
Vozeň po nástreku (Humbrol, farba viac do hneda).
Popisy (vozeň striekaný Agamou).
Popisy (Vozeň striekaný Humbrolom).
Vozeň s kompletným popisom (aj podvozku) po nalakovaní lesklým lakom.
A na záver pár fotografií hotových vagónov:
Detajlný pohľad na ľavú stranu vagóna.
Detajlný pohľad na strechu.
Detajlný pohľad na pravú stranu vagóna.
Rozlúčim sa nezvyčajnou fotografiu dvoch vagónov na kope. Dúfam že rozdiel vo farebnosti je viditeľný.
Palo Szemzö
A na záver pár fotiek skutočných vozňov fotených 13.02.2008 na stanici Bratislava - Filiálka.
Foto: Marian Pavúk Paulini