Variabilný modul Hradná odbočka

Hradná odbočka je modul jednokoľajnej oblúkovej trate R1500/60 s ľavou odbočkou R1000/60 pod vysokou skalou, na ktorej je zrúcanina hradu. Všetky rozhrania sú ZN. Modul som navrhol ako konfigurovateľný. To znamená, že sa dá sa z neho použiť samostatne buď len jeden spodný oblúk, alebo dvojica spojených spodných oblúkov, alebo spodné oblúky úplne samostatne kdekoľvek v layoute, alebo bude zložený ako trojsegmentová odbočka (bez kopca), alebo v plnej výbave ako štvorsegmentový s hradným kopcom. Ten je čisto dekoratívny doplnok a môže byť aj úplne vynechaný bez ovplyvnenia jazdných vlastností modulu. Pôvodný zámer bol tento….

neskôr sa však pomenili rozmery a pribudla odvratná koľaj. Na poslednom Bernolákove nie úplne dokončený modul už bol, úspešne sa preverila jeho zjazdnosť a do ďalšieho stretnutia ostáva už len zatrávniť roviny a zaštrkovať koľaje.

Oba spodné oblúky R1500 majú štandardizované rozhrania vrátane čapov pre ľahšiu inštaláciu layoutu. Pozíciu menších horných segmentov medzi sebou a voči spodným hlavným oblúkom zabezpečujú nábytkové kolíky a spojenie celkovo tri skrutky M8 alebo M10. Ľavý horný segment s odbočnou vetvou má na rozhraní skrátenú šírku na asi 350mm, preto štandardný modul šírky 400mm pripojený k nemu čiastočne vždy prečnieva aj do štvrtého segmentu s kopcom. Škoda, že pripojená Danova priemyselná vlečka Peklo mala v Bernolákove presne opačný sklon rozhrania ZN než by sa bolo hodilo na túto stranu Odbočky.

Kopec je dostatočne rozľahlý a vysoký, aby pri určitom uhle pohľadu ukryl driemajúcich účastníkov kompletne aj s čapicou.

Pohľad na modul z pravej strany.

Modul má návestné šachty podľa Zababov štandardu popisovanom v Bocovom článku, takže aj v sólovej aplikácii dolných oblúkov môžu byť použité nielen ako traťové, ale aj ako návestné moduly. Každá šachta má poblíž aj miniatúrny návestný opakovač, nachádza sa na oboch okrajoch modulu, nech netreba s nimi nič robiť pri inštalácii modulu v layoute bez ohľadu na orientáciu modulu voči trase, po ktorej chodia tí, čo riadia vlak (fírotrasa). Opakovač je kvôli jednoznačnej orientácii aj mierne natočený, pretože niekedy pri LEDke na boku modulu nie je jasné všetkým fírom, kedy tá zelená či červená platí. Je to vlastne malý obdĺžnikový držiak na dve 3mm LEDky, pripomína trpaslíčie návestidlo. Je osadený vo vegetácii, ale vďaka rozmerom nie je príliš nápadný. Opakovač môže fungovať aj bez osadeného návestidla.

Variabilite modulu zodpovedá aj umiestnenie celkovo ôsmich nôh na jednotlivých segmentoch. Všetky štyri nohy má len ľavý spodný segment, pravému dolnému stačia už len dve na okraji, ľavý horný má síce dva držiaky na nohy, ale obe nohy je nutné osadiť len vtedy, ak nie je inštalovaný aj pravý horný (kopec). Ak sú inštalované oba horné segmenty, tak potom jedna noha na ľavom a druhá na pravom postačujú.

Všetky tri zjazdné segmenty majú klasické banániky na prepojenie koľají, aby bola zabezpečená univerzálnosť aj pri samostatnom použití segmentov alebo nutnosti oddeliť DCC sekcie. Balíček dvoch menších („horných“) segmentov je vysoký asi 72cm a okrem štandardných 5mm prepravných čiel má na nižšej strane kopca aj bočnicu z 3mm sololitu kvôli lepšej ochrane vegetácie.

Ako je zrejmé z predchádzajúcich obrázkov, dominantnou zložkou modulu je skalnatý kopec, vytvorený kvôli minimalizácii hmotnosti zo styroduru podobnou technikou ako Zelené Pleso. Použil som tentoraz styrodur sivej farby, čo zjednodušilo základný náter, pretože aj prípadné presvitajúce časti už nepôsobili tak rušivo ako by to bolo na žltom alebo bielom styrodure. Na rozdiel od Zeleného Plesa je skala natretá trocha svetlejšou základnou sivou farbou a obsahuje rozmanitejšiu zeleň, tvorenú množstvom foliáží, kríkov, trsov, posypov, stromov. Najmä na styčnej ploche segmentov som sa snažil rozhranie maskovať vyššou vegetáciou. Na kopci mal byť pôvodne auhageňácký hrad Lauterstein, ale omnoho lepšie sa sem hodí hradná ruina od Nocha, musel som ju však dosť nechať zarásť. Na modul som umiestnil aj trocha lesnej zveri, ľudkov, turistickú mapu. Zafixovanie zelene a posypov zabezpečuje pár vrstiev matného laku. Zadná a bočná stena styrodurovej skaly, obe značne prevyšujúce Z výšku modulu (149mm), sú chránené sololitom. Viacero fotiek odbočky je aj v nedávnom Danovom článku z Bernolákova 2017, takže som ich sem znova nedával. Akurát ten vtáčik na najvyššom bode zrúcaniny je v skutočnosti vo výške len asi 170, a nie až 180cm.

V Bernolákove bola funkčná len základná elektronika na pohon výhybiek. Tá už je značne zmenená. Zabezpečuje nielen ovládanie výhybiek, ale už aj návestidiel a detekciu obsadenosti. Fyzicky je rozdelená na dve časti. Centrálny obvod je umiestnený priamo na ľavom dolnom segmente s výhybkami a detektormi obsadenosti. Ovládanie a indikácia sa nachádzajú v druhej vzdialenej krabičke, ktorá bude inštalovaná v nejakej riadiacej stanici v blízkosti odbočky. Sú na nej 3 zeleno-červené LEDky na indikáciu stavu troch návestidiel, 4 biele LEDky na indikáciu obsadenosti koľají (tri traťové koľaje a odvratná), 4 tlačidlá (pre tri koľaje a Storno v ľavom hornom rohu). Okrem toho žlté obdĺžnikové LEDky graficky znázorňujú aktuálnu polohu výhybky. Krabička ešte stále nemá popis, ale Začem búkvy, vsjo jásno.

Na obrázku je práve postavená cesta zľava do odbočky hore, návestidlo vľavo je zelené a biela LEDka už indikuje vlak medzi návestidlom a výhybkou. Biela LEDka dole (na obrázku nesvieti) je indikácia obsadenosti odvratnej koľaje.

Postavenie cesty prebieha postupným stlačením dvoch tlačidiel, odkiaľ-kam. Úspešné stlačenie je indikované krátkym prebliknutím semaforovej LEDky, po voľbe cieľa sa prehodí výhybka (sú tam Tortoisy, takže prestavenie trvá asi 3 sekundy) a až následne sa príslušné návestidlo prepne do stavu VOĽNO. Počas prehadzovania výhybiek preblikávajú LEDky, aby bolo jasné, že sa niečo deje. Ak je niektoré návestidlo v stave VOĽNO, nie je možné nastaviť hneď inú cestu, ale je nutné najprv zhodiť návestidlo do stavu STOP. Napríklad koľaj vľavo je číslo 1, koľaj vpravo (priama vetva) je číslo 2 a odbočná vetva „hore“ má číslo 3. Na predchádzajúcom obrázku bola teda postavená cesta z 1 na 3. Cestu je možné postaviť z 1 do 2, z 2 do 1, 1-3, 3-1. Jazda medzi vetvami 2-3 alebo 3-2 je pochopiteľne neuskutočniteľná.

Detekcia obsadenosti koľají na tomto module je obzvlášť užitočná, pretože Odbočka môže byť vzdialená od ovládacej stanice a podľa ich vzájomného natočenia môže byť terénom a najmä veľkým kopcom výhľad na modul obmedzený až znemožnený.

Podľa toho, ako je modul zaradený do layoutu a ako je navrhnutý grafikon, môže byť potrebné Odbočku prehodiť do posunovacieho režimu. To znamená, že pri nastavení cesty sa prehodí výhybka, ale návestidlá ostávajú v stave STOP. Toto sa docieli práve nepovolenou voľbou postavenia cesty 3-2 alebo 2-3, vtedy zaznie signál a semaforové LEDky sa prepnú do neutrálneho stavu, kedy na nich nesvieti ani zelená, ani červená (presnejšie obe farby sliepňajú). Potom sa očakáva postavenie cesty normálnym systémom odkiaľ-kam, prehodí sa výhybka (je to vidieť na obdĺžnikových LEDkách), ale návestidlá sa nemenia. Posunovací režim je možné ukončiť znova voľbou 2-3 alebo 3-2, prípadne vypnutím napájania. Ak je Odbočka zapojená v layoute tak, že má byť v posunovacom režime stále, tak aby nebolo nutné po každom zapnutí napájania na stretnutí tento stav obnovovať, posunovací režim sa dá nastaviť natrvalo aj špeciálnou kombináciou tlačidiel (detaily na konci článku pri ostatných nastaveniach).

Ovládacia krabička je pripojiteľná cez bežný RJ12 6-žilový kábel, používaný obyčajne na lokonetí rozvod X3. To má výhodu aj v dostupnosti káblov. Nie je potrebné ťahať žiadne káble na ďalšie segmenty modulu, samozrejme okrem obvyklého napájania koľajníc X1 cez banániky a 6žilového RJ12 krátkeho káblovania pre dve návestidlá, ktoré sa nachádzajú na pravom a hornom segmente.

Centrálna elektronika na ľavom segmente obsahuje ATMEL logiku (presnejšie Arduino Nano, čiže ATmega328/16MHz), štyri cinch konektory na pripojenie detektorov obsadenosti, tri RJ12 konektory na napojenie návestidiel a jeden RJ12 konektor na prepojenie so vzdialenou ovládacou krabičkou. Keďže na krabičke ovládania sú 4 tlačidlá, 7 kusov okrúhlych 5mm LEDiek, z toho 3 dvojfarebné, žlté obdĺžnikové LEDky a jeden bzučiak, použil som v krabičke ovládania veľmi šikovný port expander PCA9555. Ten má 16 vstupov/výstupov, každý sa dá nastaviť individuálne, potrebuje len napájanie a inštrukcie cez dvojvodičovú I2C zbernicu. Okrem toho má ešte jeden vývod INT, na ktorom dokáže oznámiť, že je potrebné načítať stav vstupných portov (ak sú také nakonfigurované), lebo sa niečo na nich zmenilo. To je veľmi užitočná vlastnosť, pretože takto nie je nutné dokola overovať, či niekto nestlačil nejaké tlačidlo a po zbernici teda komunikujem len vtedy, ak chcem do PCA9555 buď niečo poslať alebo zistiť, ktoré tlačidlo bolo stlačené, že vyvolalo INT. Zopár súčiastok vrátane PCA9555 je najmä kvôli miestu typu SMD, ale drvivá väčšina je klasická THT. Napájanie je možné buď zo samostatného zdroja asi v rozmedzí =14-20V alebo kradnutím z koľají podľa môjho staršieho článku. Logika a LEDky potrebujú síce len 5V, ale kvôli návestidlám a Tortoise prestavníkom je minimum asi 12V.

Detekcia obsadenosti si vyžadovala trocha laborovania. Využil som skúsenosti dcc-mullera a prúdové transformátory s prevodom 1:50. Detektory som postavil na malom univerzálnom plošáčiku a sú zabalené zmršťovateľnou bužírkou. Prívod ku koľajam pôvodne len prechádzal dierou transformátora bez viacerých závitov takto:

Najprv mi chvíľu trvalo už na zadrátovanom module nájsť vhodné miesto na sledovanie obsadenosti pre všetky úseky, čiže aby káblikom tiekol prúd naozaj len k jednému úseku a aby tadiaľ nebola napájaná dlhšia neprerušená koľaj, pretože taká detekcia by svietila bez ohľadu na to, či sa nachádza vlak v jednom alebo druhom sledovanom úseku. Taktiež ak je dlhá koľaj pripojená kvôli spoľahlivosti na oboch koncoch paralelne dvoma káblami, tak nie je dobré merať len jeden z nich, potom teda oba prívody cez jeden detektor alebo dva samostatné detektory. Výstup detektoru som vyhodnocoval najprv cez digitálny vstup Atmelu s hrubým rozlišovaním úrovní HIGH-LOW. Bolo zaujímavé, že z celkovo štyroch detektorov (tri smery a odvratná koľaj) práve jediný nevidel moju M152 v kľudovom stave (keď sa nehýbala a ani nesvietila), ale inde ju iné detektory zbadali bez problémov. Všetky detektory boli zapojené rovnako, ich výstupné tranzistory boli BC547C, čiže mali pomerne vysoké h21e, ale zjavne tento jeden detektor bol o kúsok menej citlivý než zvyšok. Výrobca dekodéru v M152 má asi pekne ekologické zmýšľanie, keď má až tak zanedbateľný odber v kľude. Výmena tranzistora za typ s vyšším h21e (Darlington) by síce výrazne zvýšila citlivosť, ale neviem, či by to bolo k lepšiemu. Pokusy som robil s modulom napájaným Miniboxom, zatiaľ čo na reálnom stretnutí môže byť situácia s indukovanými napätiami úplne iná a podľa dccmullera hrozba rušenia a teda falošných detekcií tu je. Takže som realizoval dve vylepšenia, ale len na mierne zvýšenie citlivosti. Prehodil som detektor na analógový port, kde sa dajú rozlišovacie úrovne upraviť podľa potreby a po úprave som už identifikoval aj kľudovú M152. Arduino vníma rozsah vstupných hodnôt analógového portu 0-5V ako čísla 0-1023, takže stačí sledovať pokles napríklad pod 1015 a už je jasné, že niečo tam detekované bolo (odber idúcej lokomotívy tú hodnotu na vstupe Arduina stiahne aj pod 30). Druhou úpravou je urobiť viac závitov prívodu ku koľajam na transformátore. Takto upravená detekcia je citlivejšia a najmä v prípade potreby ju viem jednoducho programovo upraviť (aj individuálne pre konkrétny detektor), čo je jednoduchšie než riešiť zmeny v zapojení.

V programe som sa snažil zohľadniť všeličo, Bocovi ďakujem nielen za montážnu pomoc s modulom, ale aj oponentúru a konzultácie k funkčnosti programu.

Nastavenie požadovanej vlakovej cesty (stlačením dvoch tlačidiel odkiaľ-kam) je nutné vykonať asi do troch sekúnd, inak bude prvá stlačená voľba zabudnutá. Oneskorenie medzi voľbou cesty a zmenou návestidla do stavu VOĽNO kvôli realisticky pomalým pohybom výhybky (Tortoise, servo atď.) trvá asi 3 sekundy. Ak by tam oneskorenie nebolo, po signáli VOĽNO by mohol premotivovaný fíra stihnúť vliezť na výhybku skôr než sa jej pohyb ukončí. Ak by to niekomu bolo pridlho, tak jumperom na centrálnej logike je možné v prípade potreby znížiť oneskorenie na 1 sekundu, napr. pre majiteľov rýchlych prestavníkov. Program si pamätá poslednú polohu prestavníka, takže ak sa nová vlaková cesta od minulej polohou výhybky nelíši, oneskorenie pred zmenou návestidla do stavu VOĽNO je len asi sekundové, aj to som tam nechal vlastne len kvôli možnosti omylu obsluhy, aby mala čas cestu zrušiť skôr než bude návestidlo v stave VOĽNO. Po zapnutí napájania sa preto výhybka nastaví vždy do priamej polohy. Aby obsluha vedela, že čo sa deje (že teda úspešne postavila cestu), tak po jej nastavení sa semaforová LEDka na krabičke ovládania buď zmení na zelenú okamžite (ak je výhybka už v požadovanej polohe) alebo začne preblikávať medzi červenou a zelenou počas pohybu výhybky a trvalo ostane zelená až po prestavení. Počas preblikávania semaforových LEDiek preblikávajú aj žlté obdĺžnikové „výhybkové“ LEDky. Ak sa obsluha pomýlila, môže hneď stlačiť Storno. Výhybka síce dobehne (lebo isto nechcem nechať výhybku na polceste), ale návestidlo sa už do VOĽNO neprehodí.

Detekcia obsadenosti indikuje obsadenosť koľaje bielymi LEDkami, sú tri pre každý smer a jedna pre odvratnú koľaj. Akonáhle sa zistí prítomnosť lokomotívy alebo vagónika na koľaji, príslušná LEDka svieti, po odchode zo sledovaného úseku LEDka zhasne. Sledujú sa úseky od návestidiel po výhybku výlučne na ľavom spodnom segmente. Elektronika má rozum, aby odlíšila obsadenosť očakávanú a nežiadúcu. Ak je napríklad nastavená na výhybke priama cesta a niečo sa objaví na odbočnej vetve, tak to je nežiadúca obsadenosť. V takom prípade biela LEDka namiesto trvalého svitu rýchlo bliká a zaznie aj krátky zvukový signál, aby spolu upútali pozornosť obsluhy. Nežiadúca obsadenosť nastane aj vtedy, ak sú všetky návestidlá v stave STOP, ale niečo sa na module vyskytne. Na zachovanie psychického zdravia obsluhy na akceptovateľnej úrovni zaznie zvukový signál len raz pre nový výskyt nežiadúceho stavu, čiže ďalší zvuk pre obsadený úsek zaznie zase až po tom, čo aspoň nachvíľu z nej vlak či vagón odišiel. Špinavé kolieska alebo koľaj znamenajú prerušovaný kontakt, čo by mohlo spúšťať opakované zvukové indikácie nežiadúcej obsadenosti, preto je tu protizákmitové ošetrenie, čiže zmenená situácia s obsadenosťou musí chvíľu byť stabilná. Očakávaná obsadenosť je indikovaná len trvalým svitom bielej LEDky počas prítomnosti vlaku/vagóna, bez zvukových efektov. Prítomnosť vlaku na odvratnej koľaji je považovaná za nežiadúcu vždy bez ohľadu na ostatné okolnosti, takže odvratná LEDka nebude nikdy svietiť kľudne a vždy zaznie aj zvukové upozornenie. Niečo môže dlhodobo na odvratnej koľaji aj parkovať, ale obsluha Odbočky o tom vie, lebo jej bliká odvratná biela LEDka. Ak je nastavený smer jazdy zľava doprava (1-2), tak najprv sa má prejaviť obsadenosť na koľaji 1 vľavo a až potom na koľaji 2 vpravo. Potom sa už môže vyskytovať obsadenosť na oboch koľajach ľavej i pravej v ľubovoľnom poradí, pretože okrem lokomotívy môžu vyvolať obsadenosť aj ďalšie vagóny s vodivým lakom, rezistorom medzi nápravami, dekodérom kvôli osvetleniu, prípadne na konci vlaku môže byť ďalšia lokomotíva kvôli postrku. Na tretej koľaji (odbočnej hornej vetve), však vtedy nesmie byť zistené nič, to by bola nežiadúca obsadenosť a LEDka by blikala a ozval by sa aj zvuk.

Návestidlo sa do stavu STOP dokáže dostať troma spôsobmi:

• Prvým, asi najviac preferovaným, je automatika na základe očakávanej obsadenosti. Ak je ľavé návestidlo v stave VOĽNO a vlak príde z ľavej strany, tak toto návestidlo spadne do stavu STOP asi 3 sekundy po tom, čo detekcia zbadala, že vlak návestidlo prešiel. Táto funkcia je predvolená, ale je možné ju vypnúť.
• Druhým je časovač. Pokiaľ funguje detekcia obsadenosti, toto asi význam nemá, ale keď obsadenosť zlyhá, zíde sa. Boco ma od tejto funkcionality odrádzal, ale z praxe na stretnutiach mi je jasné, že nie sme všetci pri obsluhovaní stanice dostatočne dôslední a koncentrovaní, aby sme po prejazde vlaku nezabudli návestidlo zhodiť. To môže mať za následok príchod ďalšieho nečakaného vlaku (úplne by to tak samozrejme nemalo byť, pretože ten by mal byť ohlásený vopred stanicou, z ktorej odchádza, ale poznáme sa…). Dorobil som preto možnosť zhodiť návestidlo do stavu STOP automaticky po uplynutí 30 sekúnd od nastavenia návestidla do VOĽNO. Interval 30 sekúnd je obvykle viac než dostatočný na to, aby obsluha vlaku zbadala návestidlo a rozbehla sa. Toto funguje bez ohľadu predchádzajúci bod a môžu byť zapnuté obe aj súčasne, potom sa návestidlo prehodí do STOP podľa toho, čo nastane skôr. Táto časovacia funkcia však nie je predvolená, treba ju zapnúť.
• posledným spôsobom je ho zhodiť ručne, to môže byť užitočné napríklad aj vtedy, ak niekto nastavuje vlakovú cestu a nastaví omylom niečo iné, tak do 3 sekúnd rýchlo stlačí Storno, zatiaľ sa návestidlo nestihne prepnúť do stavu VOĽNO a môže teda svoje nastavenie opraviť. Toto je dostupné vždy, čiže akonáhle je stlačené Storno, všetky návestidlá padnú do STOP.

Logika dokáže rozlišovať očakávanú a nežiadúcu obsadenosť bez ohľadu na to, či bolo návestidlo zhodené do stavu STOP tesne za lokomotívou (a teda ešte stále sa na odbočke vyskytuje vlak) alebo je stále v stave VOĽNO. Čiže stav, keď sú všetky návestidlá v stave STOP tesne po prechode vlaku je vyhodnotený inak ako situácia, keď sú všetky návestidlá v stave STOP, ale vlak odišiel už dávnejšie. Na to je tu časovač, ktorý si všíma nielen zhodenie návestidla zo stavu VOĽNO do STOP, ale aj obsadenosť na koľajach odbočky. Ak je totiž návestidlo už v stave STOP a určitý, dostatočne dlhý čas detekcia obsadenosti nič nezaznamenala (napríklad 60 sekúnd), dá sa predpokladať, že už naozaj z odbočky odišiel a teda je vhodné „obnoviť“ sledovanie obsadenosti, čiže na odbočke už nesmie nič byť a každá ďalšia obsadenosť je nežiadúca, čo sa prejaví zvukovým upozornením a blikaním príslušnej bielej LED. Samozrejme, toto nie je situácia, ktorá sa dá úplne jednoznačne vyhodnotiť v prípade vagónikov bez vodivého laku či rezistorov, ale vo väčšine prípadov by mal bohato stačiť 60 sekundový interval aj na prejazd dlhého vlaku. Táto funkcia je predvolená, ale je možné ju vypnúť. Obsluha totiž vždy vie, že vlak z Odbočky odišiel na základe toho, že buď vlak prišiel do stanice, odkiaľ je Odbočka ovládaná, alebo obsluha obdržala odhlášku tohto vlaku od inej stanice. Keďže máme medzi sebou aj kolegov, ktorí časovače odmietajú principiálne a spoliehajú sa výlučne na odhlášky, je možné aj tento časovač úplne vypnúť a riešiť obnovu sledovanosti ručne. Opakované stlačenie tlačidla STORNO totiž dokáže zrušiť doterajšie očakávané obsadenosti (je to ekvivalent uplynutia časovača) a všetko ďalšie bude považované za nežiadúce. Jednoduchým stlačením Storna je teda možné nielen zhodiť návestidlo do stavu STOP (dovtedy zelená LEDka sa prepne na červenú), ale dvoma Stornami tesne za sebou sa aj obnoví sledovanie obsadenosti do základného stavu (zaznie vtedy aj zvukový signál, aby bolo jasné, že sa tento časovač zrušil).

Ovládacia krabička môže byť od odbočky pomerne ďaleko a na stretnutí je relatívne veľký hluk, aby bolo počuť nejaké pípnutie z modulu vzdialeného niekoľko metrov. Elektronika obsahuje preto dva bzučiaky. Prvý je v krabičke ovládania, ten indikuje všetky upozornenia, aby obsluha odbočky bola informovaná. Druhý bzučiak je umiestnený priamo na segmente odbočky, ten upozorňuje už len na nežiadúcu obsadenosť, pretože tam upozornenia na chybu ovládania odbočky pochopiteľne význam nemajú. Ak teda fíra prešiel návestidlo, tak sa o tom dozvie aj zvukovo, hoci by to mal vidieť aj bez tejto pomôcky. Obe upozornenia sú samostatne vypínateľné, na module to ide jumperom na centrálnej elektronike, na ovládacej krabičke cez tlačidlové nastavenia.

Funkciu elektroniky je možné si prispôsobiť podľa potreby alebo osobných preferencií. Nastavenie umožňuje:

• zapnúť alebo vypnúť automatické zhodenie návestidla z VOĽNO do STOP po detekcii za návestidlom. Toto je predvolene zapnuté.
• zapnúť, vypnúť a nastaviť časovač pre automatické zhodenie návestidla z VOĽNO do STOP po uplynutí určitého času bez ohľadu na detekciu. Toto je predvolene vypnuté, iné možnosti sú nastaviť interval 30, 60 alebo 150 sekúnd.
• zapnúť, vypnúť a nastaviť časovač pre obnovenie detekcie po predpokladanom kompletnom odchode vlaku (po tom, čo bola identifikovaná posledná detekcia a zároveň aj návestidlá sú v stave STOP). Toto je predvolene nastavené na 60 sekúnd, iné možnosti sú: časovač vypnutý, 30 alebo 150 sekúnd.
• zapnúť alebo vypnúť zvukové upozornenia (predvolene sú zapnuté)
• zapnúť alebo vypnúť posunovací režim (predvolene vypnutý)

Nastavenie týchto parametrov prebieha kombináciou tlačidiel ovládania podržaných asi 2 sekundy počas pripojenia napájania (alebo resete). Ak už je layout postavený, ovládacia jednotka (na ktorej treba stlačiť niektoré tlačidlá) je ďaleko od napájania centrálnej časti (na odbočke), takže k zmene parametrov je nutná aj koordinácia dvoch ľudí, čím sa dostatočne spoľahlivo vylučuje možnosť náhodnej zmeny parametrov už počas jazdenia. Samotné odpojenie ovládacej jednotky od centrály nespôsobí reset. Posledné nastavenie sa uchováva v EEPROM pamäti, čiže nie je ho potrebné nastaviť po každom vypnutí napájania nanovo, lebo sa uchová aj bez napájania. Počet zápisov do EEPROM je obmedzený na asi 100,000, čo by malo bohato stačiť aj pri častých zmenách nastavenia, ale aj tak program zapisuje do pamäte len vtedy, ak sa nové nastavenie líši od doterajšieho. Tlačidlá sú 4, takže celkovo to umožňuje 16 kombinácií. Ak nie je pri zapnutí napájania stlačené nič, tak sa použijú hodnoty načítané z EEPROM pamäte. Ak je niečo stlačené asi dve sekundy, tak sa príslušný parameter zmení a hneď aj zapíše do EEPROM. Úspešné uloženie nového nastavenia je indikované zvukom a krátkym LED efektom. Podrobný zoznam nastavení je v nasledovnej tabuľke, jednotka znamená stlačenie gombíka:

Ak by sa niekto v nastaveniach stratil, tak podržaním ľavého horného tlačítka Storno pri resete je možné všetky parametre vrátiť na predvolené alebo „továrenské“ hodnoty, ktoré sú označené žltou farbou.

Očakával som ešte komplikácie okolo dĺžky kábla medzi centrálnou elektronikou na module a ovládacou krabičkou. Komunikujú totiž zbernicou I2C, ktorá je určená primárne na malé vzdialenosti, ale je to synchrónna zbernica a jej rýchlosť môže byť teoreticky ľubovoľne znížená. Na spoľahlivosť prenosu majú (aj v tomto prípade) vplyv parazitné kapacity vedenia a teda aj dĺžka kábla a veľkosť pull-up rezistorov. Keďže som na I2C komunikáciu použil twi/wire knižnice, I2C frekvencia sa mení pomocou 8bitového registra TWBR, čo v konečnom dôsledku znamená rozsah frekvencií I2C asi od 31kHz po 430kHz. V domácich podmienkach som pri frekvencii zbernice 100kHz a kábli dlhom asi 6 metrov problémy nezaznamenal vôbec. Po znížení frekvencie na 32kHz som fungoval dokonca na kábli dlhom až 14,5 metra, kde 100kHz už nefungovalo. Takže ostávam zatiaľ na rýchlosti 100kHz a 6-metrovom kábli (to by mohlo byť pre očakávané vzdialenosti Odbočky od riadiacej stanice dostatočné) a uvidím, ako sa bude zariadenie správať v reálnom layoute.