Tento web v dávnej minulosti začínal špekuláciou o „dobrom“ prestavníku na výhybky na moduly. Po rokoch som nič vhodné nenašiel. A tak prišiel "Sato" a urobil to :-)...
Požiadavky na „môj“ prestavník:
Pomalý chod (teda realistické prestavovanie, v trvaní cca 2 sek). Diskvalifikované sú všetky elektromagnetické prestavníky. Rovnako som „diskvalifikoval“ motorický prestavník Conrad (dostať u Conrada za cca 5EUR, kvôli slabému prevodu, prestavuje prakticky okamžite, a je dosť slabý)
Pomerne veľká sila prestavovania – je potrebná kvôli výhybkám Tillig. Tieto výhybky majú pružné jazyky a na spoľahlivé pritlačenie jazyka je potrebná výrazne väčšia ako pri jazykoch na čapoch. V tejto fáze som diskvalifikoval prestavník Hoffman. Tento síce prestavuje pomaly, ale len vďaka mechanickej brzde. Ak je brzda nastavená na pomalé prestavenie, sila na prestavenie je dosť malá.
Koncové vypínanie musí byť spoľahlivé a nesmie byť samosvorné. Samosvornosť sa prejavuje napr. u prestavníka Fulgurex, najmä u novšej sérii, kde na vypnutie kontaktu musí vyvinúť motor značnú silu a po vypnutí ostane závit a zuby v zábere tlakom vypínacieho kontaktu. Výsledkom je, že pri následnom pokuse o prestavenie sa stane, že sa motor občas nerozbehne. Pri použití vyššieho napätia, prestavník prestavuje rýchlejšie, ale má tendenciu koncovú polohu „prebehnúť“ a tým sa zovrieť ešte viac. Teda začarovaný kruh.
Prepínanie jazykov a srdcovky. DCC je ďaleko háklivejšie na spoľahlivý kontakt ako analog. Napájanie (a prepínanie) srdcovky a prípadne aj jazykov je absolútna nevyhnutnosť. Inak prídeme o zážitok z pomalej jazdy. Prepínanie musí byť závislé od mechanickej polohy jazykov. Tým sú pre mňa diskvalifikované všetky „elektronické“ spôsoby (relé a pod.). To je preto, že pri zapnutí/vypnutí systému nesmie nevhodným poradím zapnutia DCC a ovládania nastať skrat. Prepínacie kontakty by mali byť spoľahlivé, musia byť dostatočne dimenzované.
Podľa možnosti musí byť prestavovací mechanizmus byť nezávislý od pohonu – teda aby sa dal použiť ručný aj motorický pohon, prípadne modelárske servo.
Pohon modelárskym servom má niekoľko svojrázností. Nepotrebuje koncové vypínanie (koncové polohy sa dajú nastaviť), ale v koncovej polohe by nemalo byť servo namáhané silou, lebo tom by ostalo v „zábere“. Veľmi podobné tomuto je , ručné prestavenie, kde v koncovej polohe by malo dôjsť k aretácii, alebo mechanizmus by mal byť samosvorný.
Prevod z pohonu na výhybku je asi jednoznačne najlepší spôsob „Fulgurex“, torznou tyčou. Je to najbezpečnejší spôsob z hľadiska padanie nečistôt do priestoru prechodu pohonu z povrchu do spodnej strany., ale aj nastavenia a prípadnej opravy, alebo výmeny (netreba sa prebúrať pod výhybku)
Celý mechanizmus prestavníka musí byť ľahko postaviteľný, bez špeciálneho náradia, bez prílišných nárokov na presnosť, ale pritom jednoducho nastaviteľný.
Tak som začal zostavovať mechanizmus „od konca“.
tak dúfam že motivácia je veľká :-) lebo som tiež jeden z tých, ktorí sú zvedaví na výsledok, hlavne čo sa týka prevedenia so servom. teraz sa snažím dostať do problematiky prace s picmi aby som mohol spraviť presne to čo si spomínal. ja by som sa priklonil ešte k tomu aby to bolo možné ovládať aj loconetom ako tu na railnete bol už uvádzaný článok o ovládaní prestavníka servom cez loconet, lebo tu je moja slabina a nejak mi nejde do hlavy dekódovanie a spracovanie signálu z loconetu vzhľadom na rozličnosť stavov "1" a "0" a podľa mňa ich zložité dekódovanie picom, kde som zatiaľ neurobil krok ani v teoretickej rovine. čo sa týka mechanického prevedenia, tak sa mi veľmi pozdáva ako si to navrhol, akurát mám malú otázku na to, že píšeš o tom, že servo nieje namáhané žiadnou silou, lebo by tam malo byt podľa mňa stále pôsobenie od výhybky, to sa nedá asi eliminovať, ale nechcem to rozoberať, lebo neviem ako si to vyriešil, nechám sa prekvapiť, lebo celé toto r
mohu poskytnout program na atmel atinu 2313, ktery jsem dneska dodelal. ma volbu drazu i rychlosti prestaveni. ovladane pres loconet a railco. --- volba paky je resitelna i tim, cim je blize ku stredu otaceni serva, tim je pohyb pomalejsi a ma vetsi silu. ahojz
zdeno, ak môžeš, poskytni. máš na ňom ovládanie len cez loconet, alebo máš riešené aj ovládanie cez tlačítka? ak nie, tak by som to skúsil doriešiť, ja potrebujem aj také ovládanie, lebo chcem riešiť pri module stanice aj klasický ovládací panel. môžeš poslať na mail: hologram@atlas.sk< /a> . inak celkovo sa mi môžeš ozvať na mail, mám nejaké myšlienky ohľadom doplnkov k digitálu, len potrebujem pokecať s niekym, kto ma dobrá skúsenosti s používaním a programovaním jednočipov.
jozef , a ty to ešte nemáš nakreslené ??????????, kžm bojnice
dá sa použiť a dokonca sa dá kúpiť aj hotový takýto prestavnik (ibaže bez prepínacích kontaktov), lenže v jednej polohe slušne papá prúd a vyhrieva okolie, ja som o ňom uvažoval pripohone rámp, alebo mechanických návestidiel, ale všetci ma presviedčajú, že servo je lepšie...
jožo, motivujem ťa :-), aby si dokreslil výkresy a urobil pokusnú zostavu so servom.... veľká vďaka. tvoji spoluklubisti modelári a široká modelárska verejnosť... ps: ľudia, motivujte ho aj vy, ja na to nestačím... :-)
