Na mechanické rozhranie modulov samozrejme nadväzuje aj rozhranie elektrické. Veď tie moduly musíme medzi sebou aj elektricky prepojiť. Za základ nasledujúceho textu boli použité doporučenia nemeckého klubu FREMO a českého klubu Zababov. Našou obrovskou výhodou, ktorú mimochodom veľmi radi porušujeme, je možné poučenie sa z predchádzajúcich slepých cestičiek našich predchodcov.
Po moduloch musíme v podstate rozviesť dve rozhrania označované ako X1 a X3 (vychádzajúc z označenia klubu Zababov). X1 je určené pre napájanie koľají, ktorým je v našom prípade DCC-NMRA signál (ďalej len DCC). Rozvod X3 slúži hlavne pre ovládače a má v podstate tri združené funkcie. Jednak slúži ako zbernica použitého systému pre ovládače. Štandardne sa používa zbernica typu LocoNet, v Zababov TT zatiaľ XPressNet. Druhou funkciou je napájanie týchto ovládačov a v tretej funkcii slúži na rozvod signálu DCC, ktorý je zdrojom tohoto signálu pre boostre (prúdový zosilňovač, napr. SPAX). Existuje ešte rozhranie X2, ktoré slúži pre rozvod signálov DCC pre riadenie príslušenstva na moduloch. Sú ním ale vybavené len tie moduly, ktoré to k svojej funkcii potrebujú a v súčasnosti je to skôr záležitosť samotného autora príslušného modulu, ktorý na ňom rieši ovládanie príslušenstva. Taktiež sa nebudeme zaoberať rozhraním X3, keďže sa v súčasnosti začína realizovať LN box-ami a externým natiahnutím kabeláže.
Jednou z dôležitých požiadaviek na elektrické rozhranie je jeho rýchlosť zapojenia a z toho vyplývajúca jednotnosť riešenia, ktoré výrazne zjednodušuje prípadné hľadanie chýb.
Rozhranie X1 je tvorené dvojicou banánik a 4 mm zdierka na každej strane mechanického rozhrania, umiestnenou na priebežnej kabeláži s dostatočnou dĺžkou pre dosiahnutie pod nasledujúci modul.
Základom dosiahnutia nezameniteľnej kompability s ostatnými je správne zapojenie koľajníc a k nim prislúchajúcich banánikov a zdierok, viď odrázok. Platí pravidlo, pri pohľade na čelo modulu je banánik vľavo a zdierka vpravo. Použitie čiernych a červených farieb na banániky, zdierky a kabeláž je síce skoro historickým prežitkom z predchádzajúcich riešení, na funkcionalitu nemá vplyv, napriek tomu je doporučované používať tieto farby. Zjednodušuje to prípadnú orientáciu pod modulom aj niekomu inému ako je jeho majiteľ. A z viacerých našich stretnutí vieme, že nie vždy je majiteľ modulu prítomný pri skladaní layuot-u.
Dilatačnú medzeru je doporučované dávať na moduloch dlhších ako 500 mm a dilatačná medzera je široká 0,4 mm pri izbovej teplote. Kabely pre napájanie koľajníc majú mať prierez min. 0,75 mm2, pre TT je prípustných 0,5 mm2, pre priebežné vedenie sa doporučujú kabely s prierezom 1,5 mm2. Kabely presahujú kraje modulu v pozdĺžnej ose o 150 mm.
Ako banánik nie sú doporučované, na moduloch žiaľ bežne videné, najlacnejšie riešenia typu Banana Red a Banana Black, napr. kat. čís. GME 811-004, 811-017. Doporučované sú drahšie, Hirschmann, napr. kat. čís. Conrad 730912 – červený, 730920 – čierny. Proste kvalitnejšie ako prvé menované, ktoré relatívne rýchle strácajú napruženie a v zdierke začnú byť voľné, čím nemajú dostatočný kontakt.
Ako zdierka sú doporučované tiež Hirschmann, napr. kat. čís. Conrad 734524 – červený, 734511 – čierny.
Určite by ste viacerí privítali aj nejaké to zdôvodnenie prečo práve tento systém a nie nejaký iný. Je to jednoduché, pri dodržaní v podstate jediného základného pravidla, nie je možné zapojiť moduly nesprávne. Na inštaláciu modulov je naozaj rýchli, nie je potrebné ísť hlavou pod modul, stačí dať pod rozhranie dvoch modulov ruky a zapojiť. Taktiež odpadá večné kontrolovanie správnosti zapojenia X1, odkontrolovať je potrebné iba rozhrania úsekov boostrov. Je totiž úplne jedno, ako je modul založený do layout-u, elektrické rozhranie X1 bude tomto prípade zorientované vždy, viď nasledujúce obrázky.
Žiaľ nám stále existujú a chvíľu existovať budú aj moduly so starším typom rozhrania X1. Pevne dúfam, že ich majitelia si ich v dohľadnej dobe prerobia na tento typ rozhrania.
K tomuto odporúčam vyrobiť si ešte dvojicu krátkych káblikov banánik/zdierka v každej farbe.
ahoj peťo, so všetkým súhlasím, prax to tak jednoznačne preukázala. ale , bude nám to trochu trvať kým to všetko pomeníme.... maroš.
trosicku nepochopeno, kolej nesmi presahovat hranu modulu, ale staci, kdyz je prazec utopeny oproti koleji. kolej muze byt presne podle normy, ale presto je tam malicka mezera, kde se muze kolej zachytit a utrhnout. naprosto idealni je to udelat tak, ze se necha precnivat pres hranu kolej i prazec a teprve nasledne se kotoucovou bruskou srovna na uroven hrany modulu. omlouvam se za off-topic, ale ono to spolu trosku souvisi. ahojz
kdyz se povi a, melo by se povedat i b, mozna nekdo doplni i c a to je privedeni napajeni primo na koleje a ukonceni na hrane modulu, ktere je nekdy provedene dost lehkomyslne. idealni jsou kuprextitove prazce, bud s vyfrezovanymi drazkami nebo samotne prazce narezane z kuprextitu. neni dobre nechat koleje trcet tak, aby se mohly o neco zachytit. tim myslim to, ze prazec je trosku utopeny a kolej je ve vzduchu. staci pul milimetru na to , aby se to nekde zachytilo a utrhlo. idealni je zabrousit kolej i s prazcem do roviny cela a trosicku zkosit dovnitr. ahojz
ahoj! to, co pise zdeno sa tyka skor mechanickej normy - ma pravdu, kolajnice nesmu presahovat celo modulu. v prispevku sa vsak pise o dilatacnej medzere "vovnutri" modulu. kedze krajne prazce su z cuprexitu a kolajnice su naletovane na krajoch modulu, moze dojst vplyvom dilatacie ku zborteniu a vyboceniu kolaje. problem riesi dilatacna medzera lokalizovana priblizne do stredu modulu. (kolajnice sa teda rozpinaju od kraja modulu smerom ku stredu.) co sa elektrickej stranky tyka - o tom je tento prispevok - je to jedna zo zvolenych moznosti, ktora zachovava do znacnej miery kompatibilitu s fremo i zababovom za cenu kratkeho kablika banan-banan na prepojenie 2 zdierok. co tato "norma" neriesi, ale ani nevylucuje, je pouzitie kolajovych obvodov na detekciu obsadenia useku. debatovali sme na tuto temu uz vela raz, k jedznoznacnemu zaveru sme sa vsak nikdy nedopracovali. tento navrh normy v pripade pouzitia kolajovych obvodov vyzaduje dodatocne kable roznej dlzky na ich zapojenie a obchadzacie vedenie pre dcc. vzhladom na to, ze v zababove v sekcii tt-csd zatial nepouziva detekciu obsadenia nik (s vynimkou jednej skrytej stanice), nebola doteraz nutnost nejakym sposobom tento problem riesit.
ahoj chlopi, tento text vznikol ako reakcia na množiace sa otázky "ako na to" a nemajú snahu byť normou. taktiež sú takou oneskorenou reakciou na situáciu v kokave 2007, kde sme riešili takú rôznorodosť použitých el. rozhraní modulov, že sa elektrika dávala dokopy skoro deň, ak nie deň a pol. extrémom boli moduly, ktoré mali vyvedné iba káble bez nejakého ukončenia. pavúk by určite vedel povedať koľko banánikov sa mu nevrátilo, lebo mal tú smolu, že ich tam mal za sáčok. sú skôr doporučením, ktoré je podľa môjho názoru najrozumnejšou variantou pre reálne použitie. problematiku cuprexidových pražcou som tu neriešil schválne, tiež som skôr toho názoru, že to patrí k mechanike a z toho pohľadu robí väčšie problémy nedodržanie kolmostí ako nepoužitie cu pražcou. čo sa týka koľajových obvodov obsadenia úseku, som toho názoru, že na slovenksu zatial nie sme tak ďaleko, aby sme to akútne museli riešiť.
jeste je dulezita jedna malickost a to uchyceni kabelu (mnozne cislo). to myslim ve dvou rovinach. jedna je preprava modulu, kdy je nutno kabely zajistit proti utrhnuti. ja to resim tak, ze v celech vyvrtam dve dirky 4mm a tam bananky zastrcim. ja totiz pouzivam bananky s dirou, kde to mam rozlisene barvou a taky zaslepuji nespravne vycnivajici bananek buzirkou. tyhle moduly mam dlouho a s x1 jsem nemel nikdy problemy. druha rovina je ukyvani a ulomeni kabelu hned za pajenim. je dobre dat nejakou prichytku, ja pouzivam dva sroubky, ktere hlavickou zafixuji kabel. ahojz
ahoj, dovolím si reagovať na dve tvoje spolu súvisiace vyhlásenia, konkrétne, citujem "ja totiz pouzivam bananky s dirou" a "s x1 jsem nemel nikdy problemy". podstata tohoto článku nebola postavená na tom, že to niekomu, tak ako to má on urobné, chodí bez problémov. podstata je v tom, že to je nezameniteľné riešenie. nie je potrebné merať každé rozhranie modulov, či na ňom nie je náhodou skrat a tým pádom sa neokrádať o čas na jazdenie. a to tvoje riešenie rozhodne nespĺňa, napriek tomu, že ti to nikdy nerobilo problémy. ahoj gábor m
zdravim, ono je to tak, ze kolajove obvody a riadenie kolajiska pomocou pc alebo inej elektronickej krabicky sa stava nutnostou pri vacsich staniciach, alebo v pripade dialkovo riadenych stanic. takze skor je to zaujimave napr. na verejnych vystavach, alebo pri nedostatku personalu, kde jeden clovek ovlada 2 stanice. na druhej strane stanica s modelom "releovky" tiez nie je na zahodenie. mozno situacia casom dojde do stavu, ze to zacne byt zaujimave. povodna norma v n a v tt v zababove s tym ratala vyhladovo, v n-ku sa realne zacali jej vymozenosti vyuzivat. situaciu v h0 nepoznam. v tt viem len tolko, ze sa od nej zasa odstupilo a norma sa zjednodusila...
ahoj, je to trochu blaznive, protoze tu uz bylo tolik reseni x1 a "vsechny" byly vtedy oznacene za jedine mozne reseni a vsechny jine reseni byly oznaceny jako "kazisvet a tridni nepritel." proto bych byl opatrnejsi s tvrzenim "na věčné časy a nikdy jinak". --- nejvetsi chyba vznikla tim, ze se pouzivaly nekvalitni bananky a tak vznikala strasna spousta "studenych" spoju, proto se hledalo jine reseni a souhlasim s tim , ze tohle reseni je celkem dobre a vyhovuje. problem budou detekovane useky, ale myslim, ze tenhle most prejdeme, az k nemu dojdeme. zatim je to zbytecne o tom spekulovat, protoze nemame zadnou detekci obsazeni. ahojz
no ja medzi jednotlivymi obrazkami co sa tyka funkcnosti a spolahlivosti nevidim podstatny rozdiel, asi je to tym ze som mierne nacecany :-)
