Pred začatím stavby som sa rozhodol, že sa budem snažiť pokiaľ možno čo najviac vecí spájkovať (podľa hesla: Najlepšie lepidlo je cín.) a lepenie si nechať ako posledné východisko z núdze...
Stavebnice od firmy HekTTor sa vyznačujú pekne spracovaným návodom na stavbu, takže ani začiatočník sa pri stavbe „nestratí“. Takže pred začatím som si naštudoval návod a pripravil náradie. Na stavbu stačí mať kus pevnej podložky (odrezok z laminátových parkiet a podobne), olamovací nôž, sadu ihlových pilníkov, pár pinziet, špendlíky, rúrkový cín, spájkovačku (postačuje aj trafopájka), spájkovaciu pastu (alebo kolofóniu), ploché kliešte na ohýbanie, jemný (vodný) brúsny papier a ako bonus dobré svetlo a kľud.... Okrem tejto minimálnej výbavy je dobré mať aj niektoré fajnovosti, ktoré nám uľahčia stavbu, ale nie sú nezbytné. Napríklad na začisťovanie leptaných častí bežne používam nie pilník, ale brúsny kameň, na ohýbanie mám ohýbačku leptov a keďže modelárčim po večeroch, keď sú oči po celom dni unavené, rád použijem „čelenku“ so zväčšovacím sklom...
V prvom rade som si pripravil bočnice rámu. Dielce sa najlepšie oddeľujú na podložke tlakom hrotu rezača na spájací výstupok. Po odseknutí dielca je potrebné dielec začistiť pilníkom, brúsnym kameňom, alebo šmirgľom.
Po ohnutí som pozdĺžniky najprv pospájkoval jemnou vrstvou cínu. (pred spájkovaním dielce zvyknem prebrúsiť nasucho jemným „vodným“ šmirgľom).
Potom možno časti pozdĺžnika zospájkovať dokopy. Spájkovanie sa robí postupným prikladaním hrotu spájkovačky na predmet. Spájkovačku priložiť, rozohriať, nechať vychladnúť, odtiahnuť. Pri používaní stáloohrevnej spájkovačky je potrebné zabezpečiť pritlačenie dielcov pokým nevychladnú... Ak dielce po ohriatí nedržia, pravdepodobne boli predmety málo pospájkované – bolo nanesené málo cínu (ak predmety pospájkujete príliš, cín bude vytekať a zatečú Vám všetky otvory...).
Po prispájkovaní pozdĺžnych výstuh u mňa prišla malá katastrofa (veď čo, aj majster tesár sa niekedy utne...) Totiž pri spájkovaní podlahy sa mi nepáčilo, ako sa mi podlaha prispájkovala na rám (mal som v trafopájke dlhý tenký hrot a tým malú teplotu) a tak som zobral na lepšie prehriatie veľkú stáloohrevku... Výsledkom bolo totálne prehriatie celého vozňa a tým odpadnutie pozdĺžnikov a čelníkov vozňa... No čo, na vlastných chybách a lenivosti sa človek učí – stačilo vymeniť hrot, takto som musel začať takmer odznovu...
Tu je treba podotknúť, že som trošku zmenil svoj postup oproti návodu, detaily som sa rozhodol pripevniť nakoniec. Pri pohľade na vyväzovacie háky som začal premýšľať, či predsa nezmením svoje rozhodnutie o spájkovaní všetkého, ale napodiv spájkovanie hákov išlo lepšie, ako som čakal.
Horšie to bolo so spájkovaním výstuh „tykadiel“ na čelníkoch. Tu by som naozaj radil každému tento diel prilepiť. Je veľmi malý, takže zle sa drží a aj s mikropájkou je problém dostať sa k miestu spájkovania. Nakoniec sa dielce podarilo prispájkovať (aj trafopájkou), ale nebyť mojej zaťatosti, asi by som to vzdal... Riešením by bolo aj úprava leptu výrobcom, aby tento dielec nebol samostatným, ale ohýbateľnou súčasťou „tykadla“.
Po prispájkovaní prírub nárazníkov som sa pustil do podvozkov.
Tak toto boli moje dva modelové večery. Netvrdím, že moje postupy sú najlepšie, ale možno Vám ukázali, že aj takto sa dá vozeň postaviť. O povrchovej úprave a dokončení vozňa niekedy na budúce...
PS: Ak ste so sebou príliš spokojný, a hrdý, čo ste dokázali, treba zobrať model na stretnutie kamarátov – modelárov. Dozviete sa okrem pochvál, ako ste to dobre urobili aj dobre mienené rady, čo musíte vo svojej práci vylepšiť. Napríklad na vozeň pripevniť pravú drevenú podlahu... Ale takúto konverziu vozňa si nechám až na dlhé zimné večery, keď si kúpim vozeň ďalší...
Nejsou fotky u některých článků, jenom prázdný rám, kde je chyba?
