Nebojte sa prírody III.

V tomto poschodí, ktoré sa nachádza tesne nad zemou život rastlín vzniká, ale aj zaniká. Sem dopadajú všetky odumreté časti rastlín zo všetkých poschodí a tu sa z nich postupne stáva „inkubátor“ budúceho života, kde klíčia malé rastlinky. Ak je to takto v skutočnosti, mali by sme to tak aj znázorniť aj na modeli.

V tejto fáze by sme už mali mať jasné a naplánované, aký bude budúci porast krajiny, pretože podľa toho budeme vytvárať túto vrstvu. Rovnako by nám už malo byť jasné, kadiaľ pôjdu komunikácie (cesty, chodníky, parkoviská...) a kde budú v budúcnosti vodné plochy (potok, rieka, jazero...) Modelovaniu komunikácií a vodných plôch budú venované niektoré z ďalších pokračovaní.

Pred začatím práce si pripravíme materiál. Potrebujeme: veľmi jemné zelené a nefarbené piliny (alebo skôr drevoprach, ktorý inak nikde nepotrebujeme), prachové molitanové posypy, najlepšie 2 – 3 odtiene zelenej a hnedá sa zíde tiež, najemno osiaty zemitý prach rôznych odtieňov, jemné sitká, ručný postrekovač, disperziou (PamLak, stavbársky „penetrák“, rozriedené disperzné lepidlo)

Poznámka:

Túto vrstvu – 1. poschodie vegetácie môžete modelovať okamžite po dokončení podkladu popisovanom v druhej časti (Nebojte sa prírody II.), čiže nemusíte prerušiť prácu. Ak ste ju prerušili (a podklad už vyschol), je potrebné pred začiatkom práce celú podkladovú plochu prestriekať rozprašovačom s disperziou (PamLak, stavbársky „penetrák“, rozriedené disperzné lepidlo)

Možno sa Vám tento postup bude zdať ako alchýmia, ale nie je to celkom :-) tak, sú to iba veci odpozorované z prírody. Základom je (ako som to už zopár krát spomenul v minulých častiach) rôznorodosť. Naše snaženie bude smerovať k tomu, aby nebolo nič jednoliate a aby jednotlivé plochy plynulo prechádzali z jedného farebného odtieňa do druhého a z jednej plochy do druhej. V prírode vznikajú ostro ohraničené plochy iba tvrdým zásahom človeka (a príroda sa vždy snaží časom ostré kontúry zjemniť). Aj preto potrebujeme rôzne farby a materiály pri posýpaní.

Podľa toho, čo plánujeme na danej ploche volíme základný posyp. Ak tam bude lúka, alebo pole na spodok môžeme dať trošku nefarbených pilín ako zvyšky slamy a suchej trávy, ak bude našim cieľom ihličnatý les, podklad bude dobrý hnedý (zoschnuté ihličie). Pri posýpaní si dávajte pozor, aby ste posýpanie neprehnali, cieľom nie je husto posypaný povrch v hrúbke 2 mm, ale skôr jemne presypaný (pocukrovaný) povrch s miestnym zosilnením.

Na túto vrstvu môžeme začať sypať zelené prachové posypy. Rovnako, ako v predchádzajúcom prípade jemne a s citom dopĺňať miesta, kde máme lokálne zosilnenia a viac dosýpať tie miesta, kde bol posyp miestne zoslabený.

Napríklad aj na miestach, kde bude ihličnatý les nemôže byť plocha jednoliate hnedá, tá je iba v hustom lese, tam, kde sú stromy od seba ďalej rastie tráva... Ak sme so zasypanou plochou spokojní, povrch prestriekame disperziou. Pozor! Striekať treba čo najjemnejšie kvapky a radšej tak, aby disperzný lak dopadal na krajinu volne, ako dážď, lebo pri prudkom striekaní zblízka sa drobné čiastočky posypov splavia. Radšej postriekať tri krát jemne s medzi prestávkami na preschnutie (zavädnutie) disperzného postreku, ako „zaplavenie“ povrchu.

Po prestriekaní si podrobne prezrieme budúcu krajinu a prípadne ešte dosypeme časti, ktoré sme zabudli posypať, alebo kde sa predsa posyp splavil. Samozrejme, že aj tieto plochy treba znovu prestriekať.

Ak sme s výsledkom našej práce spokojní, teraz je pravdepodobne čas na prerušenie a preschnutie, ale nie je to nutné, ak chceme, môžeme v pohode pokračovať ďalej.

Ďalšie poschodie vegetácie je už huňatejšie a vyššie, ale o nej v budúcej časti...

Ale viac už naozaj až nabudúce...

Marian Pavúk Paulini