Nebojte sa prírody II.

Každý záhradník, alebo poľnohospodár Vám potvrdí, že ak chcete mať peknú zeleň, musíte sa najprv postarať o prípravu podkladu. Kvalitný podklad je základom úspechu. Inak to nie je ani u modelu. Nie že by sme modelové rastlinstvo museli pravidelne hnojiť, okopávať, zalievať a plieť, ale zbabraný podklad nevyváži žiadny kvalitný posyp, alebo stromčeky.

Pri príprave modelovej krajiny bývajú najväčšie prehrešky modelárov v príliš strmých úbočiach, ostrých zlomoch a rastlinstve rastúcej inak, ako zvisle. Príroda (až na malé výnimky) netoleruje strmé svahy (pri najbližšom väčšom daždi sa takýto svah utrhne a splaví) a rovnako ostré zlomy sa pôsobením vetra a vody neustále zaoblujú. Aj stromy, ktoré hoc boli vyvrátené, alebo podmyté a tým odklonené od zvislice sa po čase snažia vyrovnávať a rásť zvislo.

Podľa starých modelárskych príručiek sa podklad terénu vyrábal zo sita, na ktoré sa nanášala hmota vymiešaná z rozmočených novín, gleja, plavenej kriedy a fermeže. Neskôr po rozmachu polystyrénu sa na polystyrén lepili disperzným lepidlom pásiky starého papiera. Dnes sa novinový papier nahrádza jemným papierom z papierových utierok. Tieto papierové metódy majú jednu nevýhodu, pri malom množstve lepidla a malom zmáčaní papiera dochádza časom k odliepaniu papiera (a tým aj celého povrchu) od podkladového polystyrénu. No existuje ešte jedna metóda, ktorú sme začali s úspechom používať aj my. Sádra + gáza. Niekto zvykne používať originál sádrové obväzy – výhoda je možno v ich „instantnosti“, namočím a priložím. Nevýhoda je v ich cene, krehkosti povrchu a možno aj pre niektorých v dostupnosti. Avšak v každej lekárni sa dá kúpiť gáza samostatne a sádra je tiež bežný artikel v predajniach.

Pred začatím práce si pripravíme materiál. Potrebujeme: Polystyrén, Styrodur, Disperzné lepidlo, korkový pás pod koľaje, Chemoprénové lepidlo na prilepenie koľají na korok, Gázu, Pružnú alebo obyčajnú sádru (z hľadiska farby je výhodnejšia sivá a nie biela), plochý štetec, zemitý prach (bežne používame strúhaný prach z vysušenej – surovej, nevypálenej tehly, ale je možné použiť aj zeminu zo záhrady).

Najprv si vytvarujeme koľajové lôžko, odvodňovacie jarky a okolitú prírodu. Pod koľajnice je vhodné dať nejaký pevnejší materiál, ktorý nemá tendenciu meniť svoj tvar vonkajšími vplyvmi. Keďže robíme mokrými postupmi, vypustíme materiály ako bukas (lisované piliny ), hobru, masívne drevo (ktoré neustále pracuje – zosušuje sa a krúti sa). Vhodným materiálom je napríklad preglejka (najlepšie voduvzdorná), alebo tvrdený polystyrén (napríklad „nebublinkový“ styrodur). Priamo pod koľajnice zvykneme dávať korkové cca 2 – 3 mm pásy. Okolie koľajového pásu už môže byť z obyčajného polystyrénu, ale ak Vám vadí veľa špiny pri práci, uprednostnite aj na terén styrodur, lepšie sa opracováva a nie je z neho toľko špiny (avšak jeho cena je asi päťnásobná oproti polystyrénu).

Pri vyrezávaní častí krajiny sa vyvarujte spomínaných ostrých lomov a príliš strmých úbočí. Ak potrebujete prudko zvýšiť terén, radšej použite model skalnatého úbočia, alebo lom riešte opornou stenou.

Pred „patlaním“ terénu je vhodné (alebo skôr bezpodmienečne nutné) položiť (prilepiť) koľajový pás s napájaním a odskúšať, či nám lokomotívy bez problémov po tejto trati jazdia. Hľadanie a odstraňovanie chýb v hotovej krajine je zložité a bolestné (najmä ak musíme vysekať časť, ktorá sa nám veľmi podarila...). Na lepenie styroduru, alebo polystyrénu používame kvalitné disperzné lepidlo (rozhodne nie Duvilax BD – 20), alebo je možné použiť aj tavnú pištoľ, v žiadnom prípade na lepenie polystyrénu a styroduru nesmiete použiť lepidlá obsahujúce organické rozpúšťadlá (napríklad Chemoprén...). Po prilepení krajiny zoberieme polohrubý šmirgeľ a jemne celú plochu prešmirgľujeme. Týmto jednak zrazíme ostré prechodové hrany (nebojte sa urobiť malé oblé priehlbeniny, terén v prírode nikde nie je úplne rovný) a prešmirglovaním zdrsníme pomerne lesklé plochy podkladu – lepšie priľne budúci povrch.

Po odstránení prachu (pri polystyréne to býva dosť problém, lebo prach a gulôčky sa lepia statickou elektrinou všade), najlepšie vysávačom a vlhkou handrou, prelepíme krycou lepiacou páskou koľajový pás (aby sme si ho zbytočne nezapatlali). Potom polohustým disperzným lepidlom natrieme celý povrch budúcej krajiny. Vznikne tým lepivý adhézny mostík. Potom si zarobíme sádru. Najprv sme používali normálnu modelársku, alebo elektrikársku sádru, ale zistile sme, že takýto povrh je dosť krehký a občas sa sádra ľahko odlomila. Takže teraz používame Pružnú sádru (Kitfort), ale ak ju nezoženiete, nezúfajte. Pružná sádra nie je nič iné, ako sádra s disperziou. Tým, že je s disperziou, neprebehnú v nej bežné tvrdnúce procesy a tak nie je taká tvrdá. Takže ak nemáte Pružnú sádru, urobte si ju sami z bežnej sádry, do ktorej pridáte disperzné lepidlo – pozor, pri zarábaní takejto zmesi treba pridať dosť vody, lebo po pridaní disperzie zmes naraz zhustne. Zmes je treba namiešať v konzistencii asi ako kyslá smotana, ani husté, ani riedke. Potom zmes štetcom (plochým cca 2 cm širokým) natrieme na našu krajinu. Natierame na ešte polozaschnuté lepidlo na krajine. Vytmelíme hlavne všetky fugy a rohy. Po natretí na mokrý povrch prestrieme gázu. Potom začneme gázu natieraním ďalšej vrstvy sádrovej zmesi zapracovávať do terénu. Výhodou gázy je, že nám ešte viac zjemní ostré lomy a hrany. Po zapracovaní na natretí celého povrchu môžeme okamžite terén posypať jemne namletým tehloprachom. Tehloprach je výhodný hlavne vtedy, ak používame bielu sádru – nemusíme plochu farbiť... Ak nemáte tehloprach, použite zeminu zo záhrady, ale tú treba najprv preosiať, premyť vodou a tým ju zbaviť organických látok (drievka, slama...). Niektorí následne zmes prevaria. Potom je treba zmes vysušiť a preosiať jemným čajovým sitkom.

Následne celý terén prestriekame disperzným lakom, alebo stavbárskou disperziou (PamLak, penetračná disperzia, v prípade nedostatku stačí rozriediť disperzné lepidlo vodou).

Týmto máme urobený kvalitný podklad pod našu zeleň, nabudúce o „sadení“...

Marian Pavúk Paulini