(voľné pokračovanie článku: Ako na koľaje - štrk a patina od Daniela Martanoviča)
Veľkou dilemou bolo pre mňa, kde nájsť vhodný stály zdroj kameniva na zasýpanie koľajových polí. Problémom bol hlavne ten stály zdroj, aby som mohol zasýpať rovnakou zrnitosťou a približne rovnakým odtieňom. Okrem zrnitosti by mal používaný posyp vyhovovať aj možnosti budúceho patinovania (čiže mal by byť svetlých odtieňov) a tvar kamienkov by mal byť skôr nepravidelný a nie okrúhly.
Postupne som vyskúšal kremičitý piesok, ktorý používajú rušne na pieskovanie pri zlých adhéznych pomeroch a potom drvinu, ktorú používajú rôzne firmy na prípravu zrnitých zmesí na sokle domov. Ani jeden druh však nepripomínal skutočnosť.
A tak som vyrazil do kameňolomov. Najprv to bol lom v Lošonci – kamienky pekné, avšak úplne tmavé, po nalepení skoro čierne a tým nepatinovateľné. Druhým lomom bola Borinka – výsledok bol o niečo lepší – skaly sú tu šedomodrasté s bielymi kremennými žilkami, ale ešte stále to nebolo ono. Nakoniec som našiel starý lom v Plaveckom Podhradí – výsledok je super – čisto biely vápenec je práve to, čo som chcel. Postupne aj modelári, ktorým som tento môj posyp ukazoval uznali, že je to najlepšie použiteľný posyp, avšak nikomu sa ťažiť kamienky do lomu nechcelo (okrem toho nie každý má vhodný lom nablízko).
Naberanie drviny v kameňolome v Borinke – Medené Hámre (pri naberaní v kameňolome je vhodné drvinu namieste preosiať sitom s najväčšími okami, ušetríme si nosenie hlušiny – veľkých kameňov domov)
Je však ešte jeden výborný zdroj – stavebniny. Takmer v každých stavebninách majú omietkové zmesi. Pre nás je najvhodnejšia zmes pre brizolit. Niekde dodávajú brizolitovú zmes kamienkov bez pojiva (čo je pre nás lepšie), alebo majú zmes vo vreciach s namiešaným pojivom – vápnom. Ja som kúpil vrece ušľachtilej vápennej omietkovej zmesi Baumit so zrnitosťou 2mm. (50 kg vrece stálo 299 Sk a určite vystačí mne a môjmu modelárskemu okoliu hodne dlho...)
Potom potrebujeme zo zmesi oddeliť to, čo potrebujeme – podľa našej modelovej mierky akurát vhodne veľké kamienky.
Takže zavoláme Popolušku a jej holubov, zadáme zrnitosť a čakáme na výsledok ich práce... :)). Keďže Popoluška sklamala, ideme do domácich potrieb a vykúpime kuchynské sitká.
Problémom je, že v domácich potrebách nemajú sitká roztriedené podľa veľkosti ôk, ale podľa vonkajšieho priemeru... Takže sitká vyberáme podľa metódy J. Kissa – spočítame si počet ôk na jeden cm dĺžky. Ja používam 4 sitká s počtom ôk 4 oká / 1cm; 6 ôk / 1cm; 7 ôk / 1cm a 15 ôk / 1cm.
Postupným preosievaním od najhrubšieho po najjemnejšie sitko zo zmesi dostanem 5 frakcií. Vhodná frakcia na zasýpanie koľajiva v TT mi ostáva na poslednom sitku po oddelení prachu a pojiva - vápna).
Pomer jednotlivých frakcií po preosiatí cca 1 litra omietkovej zmesi na posyp v TT používam frakciu č.4 (nádoby majú 470 ml)
Kamienky potom poriadne prepláchnem vodou, aby sa umyli od vápna. Premývanie robím vo vysokej nádobe, do ktorej dám cca ¼ kamienkov a do nádoby nechám tenkým prúdom tiecť vlažnú vodu, pričom paličkou kamienky miešam. Prúd vody nesmie kamienky vyplavovať von. Kamienky preplachujem dovtedy, kým z nich vyteká mliečne sfarbená voda. Potom nechám kamienky zaliate a do vody pridám trochu SAVO na dezinfekciu (ak som posyp nedezinfikoval, tak po čase začal príšerne smrdieť, iná možnosť je dezinfekcia vyhriatím v rúre). Po cca 10 minútach zlejem vodu a posyp na miske vysuším. Ak chcem, aby bol posyp trošku strakatý, pridávam do neho trošku tmavších kamienkov vyosievaných so spomínaných lomov . Ak nemáte vhodný lom po ruke, môžete si v stavebninách kúpiť (vypýtať) za vedierko drviny – šotoliny, ktorá sa používa pri kladení zámkovej dlažby. Ak sa vám sýto biela farba vápenca nepáči, možno do lepidla, ktorým zalievate kamienky pridať kvapku hrdzavo hnedej vodou rieditelnej farby.
Marian Pavúk Paulini
