Koncom januára sme boli navštíviť miesta, ktoré sme dovtedy navštevovali iba v lete a tak Vám teraz ponúkame iné pohľady ako boli doteraz na webe dostupné...
Históriu tejto nedokončenej trate je asi zbytočne znovu písať, v krátkosti aspoň článok od Dušana Zsaba (ďakujeme za povolenie)
Trať, ktorá patrí nenávratne minulosti
UŽ POL STOROČIA ČAKAJÚ NA STAVBÁROV TUNELOV
Ing. Dušan SZABO
(článok pôvodne uverejnený v Ž-Semafor 24/2000)
Aj takto neobvykle by sa dala nazvať akcia turistickej skupiny Klubu priateľov železníc Východného Slovenska. V predposledný októbrový víkend uskutočnili členovia KPŽVS a ich rodinní príslušníci poznávaciu turistickú akciu po nedostavanej železničnej trati z Lubeníka do Slavošoviec v Slovenskom rudohorí (história trate bola popísaná Žsemafore č. 23 / 98).
Život tejto krajinársky atraktívnej trate sa začal písať vo vojnových rokoch počas Slovenského štátu a vlastne sa skončil skôr, ako začal. Návrat územia po ukončení vojny a zlý ekonomický stav vojnou zničeného hospodárstva rozhodli o zastavení výstavby trate tesne pred dokončením. V mrazivom jesennom ráne sme si krátili čakanie na motoráčik do Chynžian Vody, ako sa kedysi nazýval Lubeník, návštevou RD Plešivec. Zaostrené sme mali hlavne na miestneho "Štokra". Po skutočne dôkladnej prehliadke sme museli niektoré deti doslova vyťahovať z dýmnice.
Ďalšie body sme získali pri neplánovanej jazde na stanovišti rušňovodiča sledujúc nádherné jesenné ráno na muránskej lokálke. Trasa projektovanej trate pri Lubeníku nie je zreteľná, ale neskôr nad obcou Mníšany sa objavuje násyp trate, ktorý nás doviedol k skutočným stavbárskym skvostom, ktoré aj povyše päťdesiatich rokoch len čakajú, kedy už konečne budú položené koľaje. Uprostred lesa sme narazili na 120 m dlhý betónový most, ktorý akoby z oka vypadol mostom pri Telgárte či Uľanke.
Za mostom trať vbieha do 400 m dlhého tunela nad obcou Kopráš. Tunel je úplne dokončený, vrátane portálov a je skutočnou názornou ukážkou tunelárskeho majstrovstva. Kedysi boli obidva vchody uzavreté a bol používaný ako skladisko. Dnes je vstupná brána odstránená a v priečke na druhej strane je vyrúbaný otvor, ktorým môžu menej objemné osoby preliezť. Po malom akrobatickom intermezzu sme predsa len prešli na druhú stranu všetci. Ďalej sme pokračovali už po dobudovanom násype s mnohými priepustmi až na miesto plánovanej staničky v závere doliny.
Široká rovná pláň, pekné okolité lesy s dostatkom dreva a naše žalúdky si vynútili krátke zastavenie. Oheň, slanina, slivovica, ticho, špekáčky, pohoda. Po posilnení tela i ducha sme pokračovali v objavovaní minulosti. Dolina sa zužuje, na najnižšom mieste vytvára zárez - kaňon. Hoci niekoľko týždňov nepršalo, veselo ním pretekala voda. Po prechode korytom, hodným Slovenského raja, sme objavili západný nedokončený portál Slavošovského tunela plný nánosu bahna a dreva, a v tme tunela sa pred nami objavila súvislá vodná hladina. Brodenie sa po pás v studenej vode a bahne nie je v októbri zdravá zábava, a tak začala turistická časť našej akcie. Hoci je Slavošovský tunel, vedúci popod vrch Homôlka, dlhý necelé tri kilometre, naša anabáza cez horský hrebeň a mierne blúdenie v lese s výstavnými muchotrávkami bola niekoľkokrát dlhšia.
V Slavošovskej doline sme pokračovali v hre nájdi tunel. Nie je to hra ľahká, lebo kto nepripustí možnosť, že potok netečie na najnižšom mieste v doline, ale niekoľko metrov nad klenbou tunela, nevyhrá. Východný portál bol zavalený a do tunela sa dá dostať nenápadnou "jamou" neďaleko cesty. Zostúpili sme na dno jamy a vstúpili do tunela prepadnutou časťou klenby. Spočiatku je tunel z dvoch tretín zavalený, ale už po niekoľkých metroch nános mizne a pred nami je dva a pol kilometrová tma, lebo tunel je postavený v oblúku. O stenu tunela sú opreté betónové tvárnice, ktoré tu už pol storočia čakajú na ruky tunelárov. Prídu?
Od "vlezu" do tunela sme pokračovali násypom, po ktorom vedie lesná cesta, až do samotných Slavošoviec. Okolo miestneho smetiska oblúkom do plánovanej stanice Slavošovce. Tá mala byť vo svahu nad papierňou, len niekoľko metrov nad dnešnou zastávkou Slavošovce obec. Ešte posledné pohľady do minulosti, predstavy dymiacich mašín či malých motoráčikov uprostred lesov a 810-tka nás nemilosrdne odviezla do súčasnosti.
Dušan SZABO
Pozn.: Z Lubeníka mala trať ďalej pokračovať až do Tisovca a rovnako, ako v prípade trate Slavošovce – Lubeník ostali po výstavbe viditelné torzá v podobe tunela pod Dielikom pre Tisovcom, veľa mostov a násypov od Muráňa po Lubeník...
Viac z histórie a letné fotky si môžete pozrieť na:
Slavošovský tunel pod Homôlkou: http://rail.sk/skhist/tunely/608/01.htm
Koprážsky tunel: http://rail.sk/skhist/tunely/608/02.htm
Tunel pod Dielikom: http://rail.sk/skhist/tunely/608/03.htm
Koprážsky viadukt: http://rail.sk/skhist/mosty/kopras.htm
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
