Modelmesse vo Viedni bol tento rok výrazne väčší a lepší ako minulý rok.
Kým minuloročná výstava bola vyslovené sklamanie, tento rok sa bol o na čo dívať. Zopár diorám profíkov, ktoré ma zaujali: 
(bolo ich 100x viac, ale nie všetky fotky sa podarili, a ani tento článok by nemal konca...)
To čo ma najviac zaujímalo boli modulové koľajiská.
Bolo ich niekoľko. Ako prvé ma zaujalo koľajisko veľkosti "N". Hoci išlo najmenšiu modelovú veľkosť toto koľajisko bolo asi najväčšie (rozlohou). Tu je pohľad na jednu časť.
Ako vidieť, návštevníci mali prístup priamo do bezprostrednej blízkosti modulov, a tak sa dali obdivovať ak ti najmenšie detaily. A tých bolo naozaj neúrekom. Ako napríklad títo robotníci:
alebo zvyšky starej trate a v pozadí nová dvojkoľajná trať. (kým som zaostril, vlak mi ušiel.)
Ďalšie detaily: 
Toto je "ozajstné" veľké nádražie, tu sa v plnej miere prejavuje výhoda malého merítka. 
Celkove sa dá povedať, že toto koľajisko bolo na najvyššej úrovni, vyvážene spracované, s vynikajúcou prírodou, detailami, prevádzkou, proste u mňa absolútna jednotka.
Modulové koľajisko H0.
Veľmi jednoduché, tvaru U, jedna väčšia stanica, jedna menšia.
Moduly podľa FREMO normy, prevádzka digitálna, kombinácia Roco a LENZ. Spracovanie budilo dojem jednoduchosti (boli použité trávové koberce), ale ako celok to pôsobilo mimoriadne kompaktne. Prechody medzi modulmi boli dobre zamaskované a dezén povrchu a farba nikde nemal výrazný "skok", ako to je často vidieť na iných modulových koľajiskách.
Malá stanička (na troch moduloch) dovoľovala križovať dva vlaky, kým do motorového osobného vlaku nastupovali ľudia.
a ešte k nej patrila odbočka s nákladišťom.
"Veľká" stanica, vpravo je prekladište úzkorozchodnej trate, vľavo hore osobná stanica tej istej úzkorozchodky. Žiaľ zvyšok úzkorozchodnej trate nebol postavený.
Na oboch koncoch trate bol tunel, vnútri slučka. To síce nie je úplne modelové (vlak sa vracal presne tak ako odišiel, na druhej strane však takáto slučka nepotrebovala žiadnu obsluhu. Apropó obsluha: na vcelku zaujímavú modelovú prevádzku stačili dvaja ľudia. Výpravca ktorý obsluhoval stanicu, súčasne vozil vlaky do slučky a na úsek trate po nasledovnú stanicu. A hoci sa prakticky stále nejaký vlak pohyboval, obsluhe si našla čas porozprávať sa s návštevníkmi a čo-to povysvetlovať. Žiaden stres, iba pohoda. Perfektný ovládací panel:
Ešte jeden malý detail:
Podľa mňa najlepšie koľajsiko v H0. Jednoduché ale elegantné.
Rozoberateľné koľajisko H0 s analógovou prevádzkou. Patrí klubu s tradíciou od r. 1959. Tomu zodpovedá aj celková koncepcia. Je síce postavené z "modulov" ale jednotlivé diely majú presné miesto v zostave. Aj spoje sú ešte "staršieho" typu.
Tak-či tak bolo sa na čo dívať: 
Z nasledovného koľajiska som mal dosť rozpačité dojmy: Bolo to typicky megalomansky pojatý "eintopf" (pre istotu: mať tam zo všetkého čo najviac).
Toto prekladište bolo ešte to najlepšie čo sa dalo vidieť. Po ceste samozrejme premávali autá (Faller car system) ale so značnými problémami (ale to bolo prvý deň výstavy, možno to už rozbehali)
Dlhánska stanica s ešte dlhšími vlakmi (aj keď to z tejto perspektívy tak nevyzerá)
Tento obrázok je žiaľ neostrý, ale kvôli predstave...
A po odchode zo stanice sa vlak zlomil na polomere cca 500mm a zmizol v zákulisí...
Moderné kontajnery akosi neladili s depom plným parných lokomotív. A mizerné svetelné podmienky tiež neladili s mojimi schopnosťami udržať foťák...
Pokračovanie....
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
