k článku: Trafo flokovačka
zo dňa 01.07.2011, autor článku: Boris Pecháň
Nuz elektrostaticke pole je prave medzi dvoma polmi, medzi ktorymi je izolant a teda tadial prud normalne netecie (len ak by napatie prekrocilo urcitu mieru pre dany izolant, tak potom nastane vyboj a nejaky prudik pretecie). Cim vacsi prud, tym vacsie elektromagenticke pole, ale to je o cievkach, motoroch a podobne. Pri normalnej praci s flokovackou nam ide len o elektrostaticke pole a vlastne nepotrebujeme, aby nam tam tiekol prud, lebo v konecnom dosledku prud zatazuje zdroj vysokeho napatia, ktory je obvykle dost makky, cize napatie klesa pri odbere a floky stoja v poli vytvorenom vysokym napatim a nie nizkym. Ak sa chytis sitka, ktore ma vysoke napatie oproti vyvodu so spendlikom, tak predstavujes pre zdroj podstatne mensi odpor nez vzduch s flokmi a pretecie cez teba taky prud, ze to bude velmi neprijemne. Ak bude zdroj vysokeho napatia tvrdy, cize ak bude schopny udrzat na vystupe vysoke napatie dlhodobejsie a cez teba bude tiect dlhodobejsie velky prud, tak to bude aj nebezpecne. Preto su tam tie odpory. Pri dotyku sice vzrastie prud, ale pri vacsom prude na odporoch vznikne na nich aj vacsi ubytok napatia a teba uz slahne slabsia rana ako ked tam odpory nebudu. Pri flokovani vsak netecie cez nich ziadny prud (takmer), takze za odpormi bude vysoke napatie takmer rovnako vysoke ako na poslednom stupni nasobica a floky to bude drzat vzpriamene. Pri vysokom napati je lepsie dat niekolko odporov do serie nez jeden kus kvoli tomu, aby nebola velkym napatim namahana len jedina suciastka, tam ide o vzdialenost vyvodov.
A na druhu otazku si skus odpovedat sam - ak sa pozries na schemu, ze medzi ktorymi vyvodmi je 11kV a kde sa nachadzaju kondenzatory.
Zobraziť článok Trafo flokovačka