Railnet

Komentáre

k článku: Malé zamyslenie nad modulovkou – part II

zo dňa 11.11.2008, autor článku: Gabriel Meszároš

pavel š. 11.11.2008 18:03:24

terminologie

ahoj gabo, opět hezké čtení i obrázky. ale neodpustím si jednu terminologickou poznámku (týká se textu pod obrázkem 5): modul je to, co má na koncích (konci) normované rozhraní. pokud je modul složen z více částí, jsou to díly nebo segmenty - nikoli moduly! třeba výpravčice jsou jeden modul, složený z šesti dílů. ale to jen tak, aby řeč nestála :-)

Reagovať

gaborm 11.11.2008 18:25:52

re: terminologie

ahoj pavle, áno máš pravdu. snažím sa na to pri písaní článku myslieť a pokazím to pri popiske k obrázku. ďakujem za upozornenie, opravené. gábor

Reagovať

jki 11.11.2008 14:32:02

3d

pekné 3d náčrtky, predpokladám že ich kreslíš kečupom :-)(google sketchup http://sketchup.google.com/). je to veľmi kreatívny sw. mohol by si dať zopár tipy&triky ako na to. možno by sme vedeli plánovať moduly a layouty v 3d.

Reagovať

gaborm 11.11.2008 17:23:58

re: 3d

áno je to kreslené "kečupom" :-), veľmi milý program. viem, že si nám už naň dával link, ja som jeho čaru podľahol až po odporúčaní, prečítaní a odskúšaní si jeho možností cez chalanov vo funkčnej modelarine. tipy a triky. za najdôležitejšie považujem nastavenie prostredia http://www.mikac.cz/downloads/ucebni ce/lekce02.pdf viac lekcií a hotových komponent nájdete tu http://www.mikac.cz/stahuj.htm program má tendenciu všetko prekreslovávať čím sa náročnejčie veci stávajú pomalé a má svoju inteligenciu, ktorá je niekedy na zabitie. platí, že skoro všetko sa dá spraviť viacerými spôsobmi, treba skúšať. z dôvodu sústavného prekreslovávania, je vhodné používať vytváranie komponent a grupovanie, veľmi záslužné a prácu zrýchľujúce je používanie hladín. a treba si uvedomiť jednu vec. primárne je určený na kreslenie domov, i keď sa v ňom dajú nakresliť naozaj veľmi rôzne veci. program nemá pri kreslení rád titerné/drobné veci (nášho charakteru), hlavne v generovaní oblúkových plôch. tu je iba jedna rada. kresliť v mierke 10:1, 100:1 a keď je hotovo zmeniť. ak to bolo v poriadku v 100:1, bude to v poriadku aj po zmenšení. ale je veľmi pravdepodobné, že keby ste kreslili v malom, niektoré plochy vám proste nevykreslí. ps: čo sa časovej náročnosti týka, tak tie kresby, čo sú v članku, do tejto podoby predstavujú 4 súbory a cca 12-14 hodín práce za počítačom. bolo to ale dané aj tým, že tie moduly sú komplet, teda aj vrátane vnútorného riešenia (teda toho čo nevidíte - výztuhy, podklad pod koľaj, korok, koľaj má profil, pražce ... veľmi veľa času zabralo vytvorenie plochy kopca - to sa ešte musím naučiť, mala by byť na to nejaká skratka).

Reagovať

oli 11.11.2008 13:53:51

ako to robíme v kžm bojnice

na prevoz modulov tzv. "rekovanie" boli používané rôzne akoby rámy rôznej výšky a inej vzdialenosti montážnych otvorov. navyše my máme nízke a vysoké čelá. potom v tých rekoch boli raz štyri inokedy päť alebo dokonca aj šesť modulov. každý rek mal aj inú výšku, čo spôsobovalo ťažkosti pri ukladaní do dopravného prostriedku. potom prišla budapešť a s ňou festival železnice, kde bolo treba dopraviť čo najefektínejšie veľké množstvo modulov. vtedy "krízový štáb" našiel nasledovné riešenie. vybrali sme dva vysoke moduly a zistili vzdialenosť medzi nimi. potom sme dali narezať z preglejky hrúbky 8 mm štvorce 50x50 cm a navŕtali štyri otvory pre upevnenie modulov a štyri pre upevnenie na nohy, keď bude modul stáť na nohách. to zabezpečuje smerovú stabilitu modulov. na čelá sme ešte klubové ozanačenie (môže slúžiť aj ako reklamná plocha). odvtedy každý s každým pasuje a manipulácia je veľmi rýchla a jednoduchá. rozmer je navrhnutý aby bol využiteľný objem dodávky čo najlepšie. čo sa týka výšky päty koľaje ne stretnutiach. používame 100 a 130 cm. nohy sa dajú jadnoduchou úpravou použiť na obidve výšky. ja osobne mám dvoje (100 a 130) nohy drevené typu zababov ( do tvaru u). v klube máme nohy z jokloviny 15x15 mm. tie sa dajú jednoduhšie prepravovať. ondrej lipták kžm bojnice

Reagovať

Zobraziť článok Malé zamyslenie nad modulovkou – part II