Zákupy 2016 - prevádzkové stretnutie TT

Tohtoročné stretnutie bolo výnimočné tým, že layout už začínal narážať na limity veľkosti športovej haly počtom modulov. Tomu zodpovedala aj celková dĺžka modulov cca. 300 metrov.

Stavba layoutu prebiehala od 14:00, pred 22:00 už bol zhruba hotový a chýbala len dvojkoľajka, ale tá bola aj vďaka úspešne sa rozvýjajúcemu trendu použitia čapov pri montáži traťových modulov do polnoci hotová.

Vo štvrtok sa dokončovali práce na layoute, rozvody X1, X3, telefónia. Michal zapájal rôzne špecialitky ako hradlá na dvojkoľajku. Hodiny mali byť nejaké projekčné na stenu, tie sa ale nepodarilo sprevádzkovať, tak sa nakoniec rozbalil starý dobrý Big Ben  Ale musím sa priznať, že aj mne už začína v tejto digitálnej dobe robiť problém odčítať z hodín správny čas. V prvom grafikone sa mi podarilo poslať motorák o hodinu skôr. Hneď sa mi aj oživila téma digitálnych hodín do staníc od Harmiho, ktoré sa dajú pripojit jednoducho cez telefónny rozvod k Big Benu. No čo, veď aj vtedy boli na niektorých staniciach mimo analógových hodín aj Pragotronácke "digitalne" preklápačky

Nasledovala príprava HDV

Už prekontrolované alebo nastavené sa odkladali na lavicu, ako vidno motorákov už pribúda každý rok čoraz viacej.

Druhá partia zatiaľ pripravovala osobnú dopravu

Iná zasa nákladnú ...

Príprava na jazdenie sa nakoniec natiahla až do 17 hodiny kedy už bolo všetko nachystané a pred večerou sa spustil modelový čas.

Ten bol nastavený na pomer 1:3 oproti reálu, čo mi pripadalo málo, lebo ak som riadil rýchlik tak ako by som si predstavoval, prišiel som do stanice veľmi skoro. S osobákmi sa už muselo potom jazdiť veľmi pomaličky.  Ale na druhej strane neboli veľké meškania a zhruba všetko jazdilo na čas. Nákladnú dopravu som mal asi dobre navrhnutú a v Bocove boli stale nejaké vagóny v priemernom množstve, pokiaľ ich nejaký manipulák náhodou nevzal naraz všetky. Na lokálke pod dirigujúcimi Skovicami bolo nákladnej už pomenej ale kedže boli k dispozicií aj voľné nákladové lístky doplnil som pár vagónov aj do ostatných staníc na lokálke, aby bolo čo voziť. Jazdných poriadkov pre strojvodcov bol dostatok a problémy v sobotu ako boli minulý rok s nedostatkom týchto nenastali a občas sa zháňali aj volní účastníci na jazdy.

Layout bol veľmi pestrý. Nachádzala sa tu hlavná dvojkoľajná trať medzi stanicami sst. Michalovce, novými stanicami žst. Karlštejn a sst. Týnov. Táto trať bola prerušená stanicou Světlá, v ktorej trať odbočovala na jednokoľajnú trať. Tá viedla poza cukrovar do České Skalice

 Potom sa stáčala do žst. Svor, ktorý si mimochodom po stretnutí odniesol domov už jej nový majiteľ MilošG. 

Zo žst. Svor bola odbočka do trate D3, tvorenou vlečkou Píla Vítezný Únor a nádhernou koncovou žst. Kouřim

Zo žst. Svor traľ ďalej križovala trať v kopci a pokračovala do rozsiahlej digitálne riadenej žst. Rumburk. Stanica má veľké depo, ktoré slúžilo ako zdroj hnacích vozidiel či už pri výmene plánovanej ale pri poruche nejakého z nich.

Väčšinu času v stanici slúžili dvaja. 

 Zo stanice viedla odbočka do koncovej stanice Martinice

 a na druhú stranu do rozsiahlej lokálkovej trate D3 riadenej dispečerom v stanici Skovice, ale k nej sa vrátim neskôr. Ďalej trať pokračovala veľkým oblúkom cez hlásku a Petrove nádherné moduly do detailne vypracovanej digitálne riadenej žst. Bělá Pod Bezdedem. 

 Ukážka aj zhora elektrifikovaných modulov, vyzerá to krásne. Už len elekriku do nich pustiť 

 

 Za stanicou Bělá trať klesala cez už známy kopec z 1300mm na výšku 1000mm, ktorý prešiel od minulého roku z doby ľadovej na dobu hnedú. Kopec sa už stal symbolom Zákup a výrazne vždy spestrí prevádzku. Po kopcom sa nachádzala nová stanica Žamberk. Táto bola počas stretnutia dosť vyťažená a obsluha si tam zažila občas aj vzrušujúce chvíle 

Za Žamberkom trať pokračovala cez odbočku do skrýťáku Radost, kde slúžila zväčša mládež, obsluhu zvládala ale ešte sa majú čo učiť. V tejto dobe je zázrak vidieť násťročných, ktorí sa venujú aj takémuto koníčku. Foto nemám lebo podliezať moduly v metrovej výške už nie je veru na mňa  Za odbočkou trať odbočovala na poľskú časť layoutu. Trať začínala staničkou Joasin Wielki a ako som pochopil, majiteľ bol pri tvorbe názvu inšpirovaný svojou manželkou.

 Budovy boli vytvorené zo stavebníc Auhagen a boli krásne napatinované, tým pôsobili reálnejšie

ďalej cez nákladnú stanicu Zbozeszczyn a končila otočkou Na Konci Světa.

Teraz by som sa vrátil k lokálke v režime D3 za žst. Rumburk. Na trati bolo 8 dopravní a jedna dirigujúca stanica Skovice. Pred ňou sa ešte nachádzala vlečka, Skovice-Dvůr.

Ďalej trať pokračovala cez žst. Petrovice, vlečku Pivovaru Pícka a bola ukončená žst. Bocovo. Z Bocova ráno vychádzal MOs s mliekom, ktoré sa prepravovalo do mliekarní v Žamberku. Cisterna už sa večer do Bocova ale nevrátila, po dlhšom pátraní som ju našiel v sst. Týnov, ale už bez vozovej karty . Napriek tomu sa darilo v ďalších grafikonoch kolobeh mliečka dodržovať. Na foto je vidieť na konci motoráčiku bielu cisternu.

Vlaky, ktoré mali namierené do ďalšej časti layoutu sa cez úvrať v žst. Skovice dostavali cez staničku Rychnovek do nádhernej úvraťovej staničky Dírov. Majiteľ ju najskôr plánoval pre domáce jazdenie, no nakoniec sa z nej vyvinula verzia, ktorá je schopná modulových stretnutí. Názov stanice bol taktiež inšpirovaný manželkou majiteľa 

Z Dírova trať úvraťou pokračovala do stanice Kamenický Šenov. Na layout bola ale pre nezapojené prestavníky pripojená až v piatok. Pôvodné prestavníky vyhoreli v decembri na nejakej akcií. Prevádzku na lokálke to ale výrazne neobmedzilo. Kokavský syndróm dorábania staníc na stretnutiach zjavne dorazil už aj do Zababova 

 

A keďže sa mi veľmi páčia lokálky strávil som v žst. Skovice niekoľko grafikonov ako dirigent D3. Panoval tú klasický lokálkový kľud a bol čas aj na debaty s účastníkmi, keďže na takýchto stretnutiach je vždy o čom kecať   Na trati sa počas stretnutia objavovali rôzny "fírovia", niektorí sa hlásili dispečerovi krásne predpisovo iní sa vôbec nehlásili, len vyrazili na čas zo stanice a objavili sa zrazu pred Skovicami. Bola aj sranda, Mladý Špacír sa mi zahlásil: " Čau Boco, můžu vyjet?" 

 

 

Zaujímavosti zo stretnutia

 

 

Pánom z České Skalice sa zjavne nepozdával názov staničky Bocovo, tak mi potajomky premenovali staničku na Bocovice aby to nekazila svojim názvom na lokálke, kde sa nachádzali stanice ako Skovice, Petrovice  Na niektorých zasa zjavne dopadol globálny trend čítať veci inak ako je napísané, tak stanička sa volala občas Bokovo a ja som bol Boko

 

Osobný vlak s manipulákom v Bocove, či v Bocoviciach  

Každodenné čistenie layoutu po raňajkách bolo samozrejmosťou.

 

Model osemnápravovej lokomotívy ČM35, priťahoval pozornosť, samozrejme testovanie s niekoľkometrovým vlakom na kopci nechýbalo

 Repná kampaň v cukrovare bola v sobotu v plnom prúde

Iné pohľady na Dírov

Nachystané drevo uložené na euro paletách na chladné večery

 Sústava hradiel na dvojkoľajke zabezpečovala plynulú prevádzku

Čaro dvojkoľajky, rýchlik Buzuluk a Pnko sa míňajú v oblúku

 Nečistoty nachytané na zberači M286 po dvoch grafikonoch znepríjemňovali život strojvedúcim tohto stroja

Priebežné hodnotenie prevádzky účastníkmi  v piatok po večeri

Už sa teším, keď bude tento modul dokončený

Dovidenia nabuduce ....

 

 Záver

Na záver by som sa chcel poďakovať organizátorom a ostatným aktívnym účastníkom za príjemné a pohodové stretnutie a som rád, že som sa na ňom mohol zúčastniť a teším sa na ďalšie.

Boco

Súvisiace články:

1. Odkaz na článok ZABABOV
2. Článok N-kára Aleša Boubelíka + Fotogaléria
3. Pôvodné propozície

Foto a video:

1. Fotografie Jardy Dlohošky z Modelářského centra Č.Skalice
2. Fotografie Romana Fryča
3. Fotografie Miloša Kostreca
4. Video jedného z návštevníkov