Náročná cesta k T449.0

Kúpený odliatok T449.0 – hotová katastrofa – veľké sklamanie

Na druhý deň (ešte stále nie 100%-tne zotavený po náročnej burze) som začal zháňať dostupné materiály. Našťastie v domácom archíve v mojej trucovni som našiel dosť materiálu v časopisoch „Svet železnice č.25 a 26“. Zároveň som si zhotovil presný výkres rámu v mierke 1:1. Neskôr som ho používal ako pomôcku pri stavbe.

Po niekoľkých dňoch som sa konečne odhodlal k stavbe. Ako prvé som začal s podvozkami a motorom. Voľba bola jednoznačná - lokomotíva ROCO NS2400. Ale motor som vymenil za štandardný obdĺžnikový od ROCA. Masky podvozkov som použil od firmy BV model. Je dôležité naplánovať celé usporiadanie lokomotívy ešte pred stavbou.

Ďalšou etapou bola výroba rámu. Túto časť lokomotívy som plánoval ako samostatný celok, a preto ho bolo potrebné vyrobiť od základu celý nový. Ako základný materiál som použil cuprextit hrúbky 1,5 mm.

Najprv som vyrezal 4 časti bočníc so závesmi podvozkov. Tie sa potom zletovali v mieste schodíkov do kabíny rušňovodiča a vznikali tak priestory pre schodíky. Čelníky sú z mosadzného plechu hrúbky 0,3 mm tiež priletované k rámu. Na vrchnej časti som vytvoril miesto na motor a jeho prichytenie skrutkami k rámu ako aj 4 záhradky z odpadu cuprextitu, v ktorých sa nachádza olovo na zvýšenie hmotnosti lokomotívy.

Bočnice rámu

Vrchná strana rámu

Rám pred zletovaním

Na spodnej časti rámu sa nachádzajú dve prepojené palivové nádrže a piesočníky. Tieto priestory sú tiež vyplnené olovom. Po hrubom zhotovení rámu som začal s osadením detailov. Krablovaný plech je lept od firmy DK model. Schodíky na ráme sú lepty od firmy Detail. Pluhy sú zletované z mosadzných L profilov s rozmermi 0,8 x 0,8 mm. Madlá na čelách z oceľového drôtu priemeru 0,4 mm. Ďalej som doplnil rôzne drobnosti ako dvierka pre piesočníky, plniace hrdlo palivových nádrží, zdvíhacie čapy. Na čelo som dorobil šachtu spriahadla SA3 a úchyt nárazníkov.

Na rad prišla taká chuťovka v podobe dvoch prevodoviek H650LR a prepojovacej prevodovky, z ktorých som robil len spodok a výstupné hriadele. Pomocná prevodovka je môj pohľad na to, ako to asi mohlo byť na skutočnej lokomotíve. Vychádzal som z toho, že prevodovky majú výstup hriadeľov excentricky mimo stred. V literatúre je písané, že boli obe prevodovky mechanicky prepojené. Takže tam musela byť nejaká pomocná prevodovka. Všetky prevodovky sú zhotovené z Evergreenu profilov rôzneho vyhotovenia a z domáceho vrakoviska. Na čelách pod rámom sú po dve nádrže na piesok, na palivových nádržiach dve prepojovacie potrubia a na každej nádrži tri odkaľovacie otvory. Na skúšku som vložil do rámu pojazd. Jediná úprava bola v predĺžení kardovaných hriadeľov. Týmto práce na ráme zatiaľ skončili.

Nahrubo zostavený rám

Spodok rámu s prevodovkami a podvozkami

Hotový rám

Nasledovala ďalšia etapa, a to práce na samotnom odliatku.

Po prvom triezvom šoku som sa pustil do odstraňovania všetkých nerovností a rozmerových odchýlok. Prvý problém nastal pri premeriavaní, lebo jedna kapota bola o 1,5 mm dlhšia oproti druhej. Najjednoduchšie bolo posunúť kabínu rušňovodiča o 0,75 mm. Tvar kabíny mal aj tak úplne iné tvary ako v skutočnosti, použil som PVC dosky, tie som podlepil sekundovým lepidlom a prebrúsil. Vyrezal nové okná a dodal odkvapové lišty nad všetky okná. Na strechu som vyrobil vetrací otvor a výfuky z oboch motorov. Na kapotách motorov som dorobil prehliadkové poklopy nad motormi, plniaci otvor na vyrovnávacích nádržiach a nové žalúzie chladičov, leptané háčiky a opasky na kapotách. Reflektory a pozičné svetlá sú z mosadzných trubiek. Na bokoch kapôt sú filtre nasávania vzduchu spaľovacieho motora z leptu. Vstupné dvere do kabíny a prehliadkové otvory sú z tabuliek Evergreen rôznych hrúbok od 0,13 mm až do 1 mm. Na záver tejto etapy som urobil prípravu na spojenie rámu s kapotami, ktoré je prevedené jedným párom skrutiek M2 na každej strane lokomotívy.

Rozpílenie odliatku

Skúšobné osadenie na rám

Kapoty lokomotívy po prerábke

Ďalšou etapou bola výroba plošných spojov a digitalizácia. Potrebných je 5 plošných spojov: 2 na SMD diódy na čelách pre osvetlenie pozičných, koncových svetiel a reflektorov, 1 pre osvetlenie stanovišťa rušňovodiča, 1 pre SMD rezistory, diódy oddeľujúce posunovací režim svetiel a IO ULN 2003A. Posledný plošný spoj je vlastne na ráme a slúži ako zbernica napätia z koľaje a prívod napätia do motora. Je to ukončené so 4-pinovou zásuvkou, ktorá sa pripája k dekóderu. Ako dekóder som použil ZIMO MX 630.

Využil som na ňom všetky funkcie:
  FAO – pozičné svetlá
  FA1 – reflektor P
  FA2 – reflektor Z
  FA3 – červené P
  FA4 – červené Z
  FA5 - posunový režim
  FA6 – osvetlenie stanovišťa rušňovodiča

Funkcie FA5 a FA6 sú logické, takže som musel použiť IO ULN 2003A. Všeobecne pokiaľ môžem, radšej digitalizujem lokomotívy ešte pred nástrekom. Je tu nižšia pravdepodobnosť, že potom poškodím náter lokomotívy.

Vnútorné rozloženie elektroniky

Pomaly sa blížim k finále a nasleduje predposledná etapa. Na celkový dojem najdôležitejšia časť prác: „náter“. Lokomotíva mala počas svojho krátkeho života len dva nátery. Kombinácia bielej, červenej a čiernej farby z výroby, podľa ktorej dostala lokomotíva prezývku: „Thymolín“ podľa vtedajšej zubnej pasty. Ďalší náter bol v kombinácii červenej a šedej farby. Ja som sa rozhodol pre zložitejšiu, ale aj atraktívnejšiu kombináciu z výroby. Najprv som všetky časti dôkladne odmastil, osvedčil sa mi prášok na riad TORO. Nasledovala prvá vrstva základnej farby, po jej zaschnutí ešte mierne opravy povrchu a nasledovala druhá vrstva základnej farby. Radšej dávam pri odliatkoch 2 tenké vrstvy základnej farby, vždy sa nájde niečo, čo je potrebné opraviť. Nasledovali po sebe príslušné vrstvy farieb. Používam polomatné farby REVELL.

Prišiel rad na najhoršiu, ale najviac vystihujúcu časť náteru lokomotívy, červené linky medzi svetlami a na bokoch kapoty. Autor náteru asi nemal rád modelárov, keď ho vymýšľal . Bočné linky som si vytvoril starou modelárskou metódou. Papierová lepiaca páska a na ňu červená farba, potom trochu prelakovať a vodolepka je hotová. Horšie to bolo s prednými linkami medzi svetlami. Tam som to kombinoval s nástrekom. Hornú a dolnú linku som nastriekal a na strednú doplnil zhotovené vodolepky. Nalakoval som celý model lesklým lakom, dal príslušné popisy, ktoré mi urobil Maťo Šimkovič. Popisy som zjemnil kvapalinou TENSOL a nasledovala posledná vrstva teraz polomatného laku. Ten si miešam v pomere 1/3 matného a 2/3 lesklého laku a používam laky GUNZE. Moja manželka „miluje“ túto vôňu.

Nástreky základnou farbou

Po dokončení náteru prišla na rad posledná etapa, a to dokončenie a oživenie lokomotívy. Najprv som dolepil okná, používam číru fóliu EVERGREEN hrúbky 0,4 mm. Doplnil stierače, svetlovody, vzduchové spojky a spriahadlá. Obojstrannou páskou som do vnútra vlepil pripravené obvody elektroniky, zostavil pojazd a zložil lokomotívu dokopy. Vyskúšal a trochu zabehal.

Lokomotívu som stihol dokončiť včas, ešte pred stretnutím v Diviakoch nad Nitricou 27. – 29. marca 2015. „Spíderko“ mi ešte naprogramoval všetky CV a konečne som si povedal: „hotovo“. Spomenul som si, že presne pred 10 rokm i som túto lokomotívu robil vo veľkosti TT.

P. S.: počas celej stavby som nevypil ani kvapku alkoholu 

Hotová lokomotíva na modulovke v Prievidzi