Zvukový projekt do dekodéra

Väčšina z vás určite pozná zvukové sady firiem CT-Elektronik, ESU, Uhlenbrock a Zimo (zoznam je určite neúplný :-) ). Z týchto štyroch výrobcov má ako jediný úplne uzavretý systém tvorby zvukov firma Uhlenbrock. U ostatných troch si môžeme vytvoriť vlastný zvukový projekt a o to nám teraz ide . Nesmieme však ale zabudnúť, že k zmene zvukového projektu v dekodéri potrebujeme príslušný, špecializovaný hardvér/programátor, samozrejme od každého výrobcu ten jeho . Prípadne centrálu daného výrobcu, ktorá takúto funkcionalitu umožňuje.
To, ktorý z týchto výrobcov je lepší necháme na iných, ideme si teraz povedať ako na to . V prvej rade potrebujeme nahrávky zvuku tej lokomotívy, ktorej zvukovú sadu chceme vytvoriť. Taktiež je dobré, ak aspoň trošku poznáme, aký je priebeh zvuku u príslušnej lokomotívy pri jej základných činnostiach. Hlavnými sú štart, rozbeh, dobeh, vypnutie – to ale veľmi zjednodušene. Tu sa budeme zaoberať maďarskou diesel-hydraulickou lokomotívou M41 Csorgo a zvuk bude tvorený pre zvukový dekodér firmy Zimo.

Tak to je ona, tento typ som bol nahrávať v Maďarsku.

M41 existuje v dvoch prevedeniach regulácie otáčok motora. Buď má mechanickú reguláciu (asi 80% prevádzkovaných lokomotív), alebo sú otáčky riadené počítačom. Pri nahrávaní sme mali šťastie na tú compjuterovú, čiste mechanickú pôjdem nahrať niekedy neskôr . Znovu nahrať čiste mechanickú pôjdem z toho dôvodu, že je počuteľný rozdiel pri regulácii otáčok lokomotívy.
Keď som išiel nahrávať túto lokomotívu, nemal som žiadnu predstavu o tom ako vyzerá, nieto ako vôbec znie. Našťastie bolo možné sa previezť na jednom z pravidelných osobných vlakov, na ktorých sú tieto lokomotívy tiež nasadzované. Odtiaľ je táto nahrávka

Na jej začiatku počujeme vchádzanie do stanice, kde ide lokomotíva na voľnobehu a v druhej polovici ukážkový rozbeh na 40 km/hod. Tu narazíme prvý krát. Ten rozbeh trvá cca 1:25 min. Za tú dobu ľubovoľný model dosiahne svoju max. rýchlosť niekoľkokrát, domáce koľajisko je obehnuté dokola viackrát a na modulovke ste viac/menej v druhej stanici. Tu konkrétne by sa dal ten rozbeh skrátiť, ale väčšinou sa naozaj nedostanete pod 1 min. Pre dekodér potrebujete tak 10-15 sekúnd max.
Druhou nevýhodou takýchto nahrávok je množstvo nevyčistiteľného a nežiaduceho zvuku typu klapot kolies, zmena prejavu zvuku prechodom pri bližších budovách a pod. Niečo by sa dalo eliminovať výberom z viacerých nahrávok, ale tam sa dostanete do ďalšieho extrému, kedy každá časť skladaného zvuku je posluchovo trochu iná a nenadväzujú dostatočne správne na seba.
Osobne nahrávam tak, že lokomotíva stojí na jednom mieste, tým je celá nahrávka urobená v jednom priestore s rovnakými akustickými charakteristikami a zásadne zvonka, tak 5-7 metrov od lokomotívy. Zatiaľ nahrávam s internými mikrofónmi rekordéra Zoom H2 v kvalite 44kHz/16bit/stereo.
Keď poznáte charakteristiku priebehu zvuku, dohodnete sa s rušňovodičom, ktorý bol tak láskavý a umožní vám nahrávku, aby Vám príslušným spôsobom pridával/uberal otáčky motora pri nahrávaní. Takýto spôsob nahrávania zabezpečí rýchlejšie reakcie motora a tým máte napr. aj rozbeh kratší. Ale aj tu je riziko, že priebeh bude prirýchly. Keď som u nás nahrával Bardotku, tak sme v zime mali šťastie na dobre zohriatu. Jej prechody do vyšších otáčok už boli až moc rýchle.
Ďalej nahrajete zvuky trúb a píšťal, samozrejme pri vypnutom motore lokomotívy. Ak je to možné, tak aj tzv. náhodné zvuky. U dieselových lokomotív je to hlavne kompresor a väčšinou sa u týchto loko nedá nahrať bez zapnutého motora, čo je na škodu. Netvrdím, že je môj spôsob nahrávania ten najsprávnejší, zatiaľ som s ním spokojný.
Keď už máme nahrávky, pokračujeme doma za počítačom. Keď si natiahneme príslušný zvuk do editačného programu, budeme vidieť niečo podobné. Používam free verziu vynikajúceho Cool Edit-u.

Na obrázku je pekne vidieť ako bola lokomotíva zapnutá, bežala na voľnobeh, dvakrát  mala dvihnuté otáčky, zase voľnobeh, vypnutie lokomotívy a na konci trúba. Jedenkrát dlhá a potom krátka.

Z tohto si väčšinou oddelím trúby a znormalizujem signál (zosilnenie signálu podľa najhlasnejšej zložky nahrávky).

Nasleduje odstránenie šumu a prevod na 22kHz/8bit/mono.

Je to najlepšia možná kvalita zvuku, ktorú Vám Zimo SW pre spracovanie zvukového projektu zatiaľ vezme.
Napr. u Uhlenbrock-u a ESU sú používané vzorky 11kHz/8bit/mono, u CT-Elektronik sú možné vzorky 11kHz/8bit/mono alebo už spomínaných 22kHz/8bit/mono.
Nastáva fáza strihu zvuku, pre tento projekt bude použitých spolu 11 zvukových súborov. K tomu už ale potrebujeme aspoň trošku vedieť ako nám pracuje program. Tu ho máme.

Osvedčilo sa mi pomenovávať si zvukové súbory podľa toho, ako ich vyžaduje program. Ako je vidieť pre beh motora si tu vystačíme so 6-timi zvukovými súbormi. Start, Stand a Stop snáď nepotrebujú komentár, zastavíme sa u S-F1, ktoré je práve tou rozbehovou sekvenciou. F1 sú ustálené zvýšené otáčky pre danú rýchlosť. F1-S je samozrejme cesta dolu. U tohto zvuku som na cestu dolu použil nahrávku. U projektov s väčším množstvom stupňov spravím radšej medzi znižovanými stupňami prelínačku dvoch zvukov (potrebujem F4-F3 – prelínačka medzi týmito dvoma ustálenými otáčkami). Týchto šesť zvukov pomocou myši vložíme na príslušné políčko podľa názvu.
Samotný strih rozvádzať nejak extra nebudem. Veľmi záleží od nahrávky, ktorú máte k dispozícii a od softvéru, ktorý používate. No najčastejšie je to tá časovo najnáročnejšia časť prípravy projektu.

Nasleduje vloženie zostávajúcich súborov do časti „User Samples“ pretiahnutím myšou. Tu je potrebné dať pozor na správne umiestnenie súboru z hľadiska jeho použitia. K tomu vyskočí pre každý súbor zvlášť toto okno

Napr. súbor so zvukom bŕzd musí byť priradený do „Bremsenquietschen“, inak ho nebudete vedieť priradiť pre brzdenie. Zvuky máme teda vložené. Zaberáme 32% kapacity dekodéra, keď bude nahratá aj lokomotíva s mechanickou reguláciou, len ju pridáme ako druhý set, miesta je dosť.

Tu ešte treba pre úplnosť uviesť, že sú dva možné spôsoby práce so zvukmi trúb a píšťal. Ja väčšinou robím samostatné nahrávky krátkej aj dlhej a každá je na samostatnom funkčnom tlačidle. Napr. u zvukových projektov Uhlenbrock, ale aj u niektorých Zimo projektov sú tieto zvuky riešené tak, že dlhý tón je vyrobený z krátkeho prehrávaním vnútornej časti zvuku po dobu trvania zapnutej funkcie (zapnete funkciu a pokiaľ ju opätovne nestlačíte, je zvuk prehrávaný dokola). K tomu slúži nástroj na nastavenie počiatku a konca tejto opakujúcej sa sekvencie. Vyvoláte ho pravým tlačidlom myši na danom súbore, kde chcete nastavovať tieto značky a vyberiete „Change loop markers“. Na nasledujúcom obrázku je už nastavený počiatok a koniec slučky. Správnosť nastavenia si môžete okamžite odskúšať, prípadne zmenou hraníc odstrániť lupanie, ktoré môže vzniknúť.

Pokračujeme na druhej záložke programu, kde priraďujeme zvuky jednotlivým funkciám. Zaškrtávacie políčka súvisia s predchádzajúcim nastavením vo zvukoch trúb. Ich zaškrtnutím ich aktivujete. Hlasitosť sa nastavuje v úplnom závere nad modelom.

V tretej záložke toho nastavovať veľa nebudeme. Aktivujeme zvuk bŕzd. Tu, ak by ste ho nemali správne zaradený, ako som na to upozorňoval vyššie, tak by ste ho nemali vo výberových možnostiach a nevedeli by ste ho priradiť. A určíme, ako sa majú správať zvuky všeobecne, ide o tieto nastavenia:

Nastavenie náhodne prehrávaných zvukov. U tohto projektu nie sú použité. Zvukové vzorky určené pre túto časť nemusia byť (teda zatiaľ) špeciálne priraďované, ponechávam im priradenie „Pfeife kurz“. Sem sa umiestňujú zvuky typu kompresor, vodná pumpa parnej lokomotívy, prípadne automatický prikladač uhlia a pod.

Nastavenie jednotlivých CV. Používa sa hlavne u projektov určených pre nahratie do väčšieho počtu dekodérov toho istého modelu. S touto časťou sa pracuje najčastejšie už nad modelom so zvukovým dekodérom. Nastavíte raz a ostatné nahraté dekodéry budú mať tie isté nastavenia.

Pre zhodnotenie celistvosti zvukového projektu ho teraz nahrajeme do dekodéra a odskúšame, napr. pomocou dekodér testeru (dekodér potrebuje pripojiť min. 6 káblikov). Nastavíme hlavne pomer hlasitosti prídavných zvukov (trúby, rozpojovač, pieskovanie, brzdy) k celkovej hlasitosti motora. A tým sme u tohto projektu hotoví. U projektov, kde je použitých viacej stupňov je ešte potrebné nastaviť hraničné medze prehrávania jednotlivých stupňov, nemusí vyhovovať to, čo v úvode ponúkne program (obrázok je z projektu 751).

No a keď sme pekne pracovali, máme približne podobný výsledok, ako je táto nahrávka zvuku M41 z dekodéru. 

Výsledný zvuk z dekodéra nikdy nebude vernou kópiou napočúvaného reálneho hlasu. Inak znie lokomotíva, keď sa tlačí do kopca. Úplne inak, keď z toho kopca ide dolu a zase inak, keď je na rovinke. Nato je potrebné robiť, aspoň zatiaľ, priveľa kompromisov. Ale už teraz je možné ho urobiť tak, že je lokomotíva identifikovateľná, a to je cieľom práce nad zvukovým projektom.

Foto M41 Csorgo - Farkas Zsolt