Dňa 16. novembra 2010 som využil ponuku zástupcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) zúčastniť sa skúšobnej jazdy novej elektrickej jednotky radu 671 na trase Žilina - Trenčín.
9. decembra bude súprava predstavená v Bratislave.
Modelárom a železničným fanúšikom je určite povedomá, jej mechanická časť vychádza z jednotky radu 471 Českých dráh, kde získala prezývku City elefant, prípadne len Elefant. No táto slovenská je vlastne prototypom, čo sa týka elektrickej výzbroje. Je totiž dvojsystémová, teda môže jazdiť na jednosmernej trakčnej sústave s napätím 3 kV a aj na striedavej trakčnej sústave s napätím 25 kV. Nechcem tu zaťažovať technickými parametrami, to ani nie je cieľom tohto článku. Technici si určite vygooglia údaje, ktoré ich zaujímajú. Len doplním, že na Slovensku prebehlo na inom internetovom fóre hlasovanie o prezývke pre túto prvú jednotku a zvíťazil názov „Jánošík“. Na otázku, či táto jednotka bude mať sociálne cítenie a bude bohatým brať a chudobným dávať (teda bohatí budú platiť cestovné a chudobní sa budú voziť zadarmo), bolo odpoveďou pokrčenie ramien a smiech.
Takto sme ju videl z konca nástupišťa žilinskej stanice
Náš prvý kontakt s jednotkou bol samozrejme vizuálny. A aj počasie v ten deň bolo ako na objednávku, proste slnečno a bezvetrie, teplota v Žiline 15 stupňov (nad nulou!). Ale poďme nakuknúť aj „pod pokrievku“ – teda dnu. Aj keď je táto jednotka nízkopodlažná (podlaha je 550 mm nad temenom koľajnice), nenastupovalo sa do nej pohodlne, lebo stála mimo nástupišťa.
Interiér „prízemia“ v riadiacom vozni, vpravo za posuvnými dverami „kancelária“ sprievodcu
Ako každá nová vec aj táto jednotka ešte „voňala novotou“. Všade čisto, nič počmárané alebo odtrhnuté. Ale ako dlho to takto vydrží? Dúfajme, že čo najdlhšie.
Napriek tomu, že jednotka je poschodová, nemali sme so svojimi 185 - 190 cm výšky nikde problém prejsť. Na „poschodí“ si však aj vzrastom nižší musia dávať pozor na police pre batožiny. Sú síce vyrobené z farebného plastu, ale rana do hlavy nie je príjemný zážitok z cestovania.
Interiér „poschodia“ vloženého vozňa 071
Priestor pre cestujúcich je plne klimatizovaný. Okná jednotky sú pevné, na koncoch jednotlivých oddielov sme našli aj okná s výklopnou hornou časťou. Osadené sú determálnymi sklami, na poschodí sú v hornej časti zatienené „kruhovým“ rastrovaním, ktoré nahradzuje záclonky.
Ani zapadajúce slnko nevadilo pri pohľade von oknom
Vnútorné vybavenie jednotky pôsobí moderne, vkusne a prakticky. Zabudované vnútorné osvetlenie, výkonný zásuvkový rozvod 230 V pre napájanie notebookov či nabíjačiek mobilov, príjemne čalúnené sedadlá s miernym anatomickým tvarovaním, ľahko umývateľný materiál na miestach častého znečistenia (opierky, záchytné tyče a držiaky, toalety), vnútorné plochy obložené svetlými obkladovými panelmi – to všetko na mňa pôsobilo kladne. Rovnako aj množstvo odkladacích priestorov a vešiačikov, plošiny na umožnenie nástupu imobilných cestujúcich, kamery na sledovanie priestoru pre cestujúcich so zobrazovaním na monitore v kabíne strojvodcu. Je to veľmi účinné antivandalské opatrenie.
Veľmi praktickým vybavením vnútorného priestoru sú „vešiaky“ na bicykle, výsuvné plošiny pre nástup a výstup imobilných cestujúcich (rám vpravo) a kamery „Veľkého brata“ (hore)
Ale stačilo „okukávania“ z pohľadu bežných cestujúcich, pozrime sa na pracovisko strojvodcu.
Pracovisko strojvodcu v riadiacom vozni 971 001, vľavo hore vidno okraj monitoru zobrazujúceho záznam kamier „Veľkého brata“
Priestory, do ktorých sa bežný cestujúci nedostane, sú rovnako vkusné a moderné, ako priestory pre cestujúcich. Pracovisko strojvodcu je klimatizované, vybavené „kuchynským kútikom“ s chladničkou a mikrovlnnou rúrou. Ovládacie prvky sú ergonomicky, logicky a prehľadne usporiadané. Digitálne zobrazovacie panely zobrazujú potrebné informácie. Presklená kabína zabezpečuje výborný výhľad, zároveň však vďaka determálnym sklám nebude v lete strojvodca vystavený ako vo výklade. Milou „samozrejmosťou“ sú elektricky sklopné a vyhrievané spätné zrkadlá. Ale aby sme nevystáli na žilinskej stanici jamu, bol najvyšší čas skúsiť, ako súprava jazdí.
Čakáme na signál povoľujúci jazdu. Vľavo „Najbrt Banán“ ČD
A už môžeme ísť
Strojvodca navolil rýchlosť 40 km/hod a jednotka sa svižne rozbehla, cieľovú rýchlosť sme dosiahli ešte pred prvou výhybkou. Podľa návesti sme onou 40-kou pokračovali cez všetky výhybky, aj keď miestami som mal pocit, že aj 30-ka by bola moc. Asi to bude tým, že sme odchádzali z nákladnej skupiny koľají – pri nástupištiach nebolo toľko miesta, aby tam jednotka mohla stáť viac ako hodinu. Za Žilinou strojvodca navolil rýchlosť 100 km/hod, ktorú jednotka dosiahla asi o pol minúty a udržiavala ju automaticky, pričom išla asi na 15% výkonu.
Rýchlomer ukazuje 100-ku, výkon cca 15% signalizuje druhý stĺpec vpravo od rýchlomeru. Modrá čiarka na „ciferníku“ rýchlomeru je 120 km/hod, červená je maximálka 160.
Jazda bola príjemná, aj na „nekoridorovej“ trati sme nemali pocit, že ideme tak rýchlo. Nakoľko sme sa zúčastnili skúšobnej jazdy a jednotka je určená na osobnú prímestskú dopravu, stáli sme na každej zastávke. Po počiatočných problémoch sa podarilo upraviť a zosynchronizovať aj vyhlasovanie zastávok. Dokonca aj zastávky na znamenie začali fungovať. Po vyhlásení: „Nasleduje zastávka ...., zastávka je na znamenie“ stlačením tlačidla v priestore pre cestujúcich sa prerušovane rozsvietilo biele kontrolné svetlo na ovládacom pulte strojvodcu. Jeho potvrdením – zatlačením tlačidla sa zmenilo na trvale svietiace a cestujúcim zobrazovacia jednotka oznámila „ZASTAVÍME“. Po zastavení na zastávke sa všetky signalizačné prvky vrátili do pôvodného režimu. Prešli sme do priestoru pre cestujúcich, aby sme mohli zažiť pocity budúcich cestujúcich. Prízemie sme vyskúšali, ale nebudeme predsa „kontrolovať podvozky okolitých vozňov na trati a pozerať pod minisukne dievčat na nástupištiach“. Aj keď ani to by nebolo niekedy až také nudné. No pohľad do vnútra Eas-ov či rozvod elektriny na streche lokomotívy asi inde nezažijeme. Veď posúďte sami.
Keby stáli tie Eas-y na susednej koľaji, videli by sme, čo viezli
A tu je pohľad na strešný rozvod elektriny na lokomotíve (žiaľ, fotené počas jazdy)
Keďže sme sa jazdy zúčastnili v rámci plnenia služobných povinností, museli sme počas jazdy prerokovať určité témy a nebolo možné sa venovať len dokumentovaniu jazdy a zapisovaniu pocitov. Tak sme sa (ani neviem ako) necelých 90 minút po odchode zo Žiliny ocitli v stanici Trenčín – cieľovej stanici našej skúšobnej jazdy. Tu nás výpravca pristavil k nástupišťu, tak sme mohli vyskúšať nástup a výstup z vlaku bez prekonávania schodov. Veľmi rýchlo sme si zvykli a aj cestujúci, ktorí na tomto nástupišti čakali na osobný vlak do Nového Mesta nad Váhom či neskôr na rýchlik do Bratislavy, nešetrili slovami chvály a vyslovovali prianie, aby už tieto jednotky začali jazdiť aj pre bežných cestujúcich. Nám neostalo nič iné, iba sa k ich požiadavkám pridať. A zabudol som: ani sme nezaregistrovali prechod z napájacej sústavy jednosmerných 3 kV na striedavých 25 kV.
Tak toto nastupovanie zvládnu aj mamičky s kočíkmi
Na záver by som rád upozornil čitateľov, že tento článok nemá za úlohu odborne zhodnotiť vlastnosti novej elektrickej jednotky. Ide len o informáciu a moje osobné pocity.
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
