Railnet

DCC - ako sa rozhodnúť ?

DCC | Jozef Kiss, 14. 12. 2009 (33346 zhliadnutí)

Už aj najortodoxnejší zástancovia analógu začínajú vážne rozmýšľať o konvertovaní na digitál. A kladú stále viac a viac otázok, čo si kúpiť, ako kúpiť. 

DCC je magické slovo pre všetko digitálne v modelovej železnici, ale často sa stáva, že si ľudia tomu prikladajú rôzny význam. Takže skúsime to postupne trochu porozpletať.

 

DCC doslova znamená digitálne ovládania/riadenie "niečoho". To niečo môže byť lokomotíva, svetlo vo vagóne, žeriav, výhybka alebo návestidlo. Podstata tohto ovládania je taká, že povely sa vysielajú ako sledy signálov (ktoré predstavujú nuly y jednotky ako v počítačoch). Povel vyzerá jednoducho: v prvej časti ja zakódované komu je povel určený, a v druhej časti je samotný povel, prípadne hodnota, ktorá s povelom súvisí. (Napr. rýchlosť, alebo poloha). Ako vznikne povel, ako sa premení na elektrický signál ako sa dopraví do cieľa, ako sa spracuje, to všetko sú zaujímavé, ale dosť komplikované rozprávky. Skúsme to čo najjednoduchšie.

Medzi "analógom" a "digitálom" nie je veľký rozdiel. 

  • v "analógu" prenášame výkon, riadiaci "signál" je zakódovaný ako veľkosť a polarita napätia. Motor svojimi vlastnosťami to prirodzeným spôsobom dekóduje (otáčka závisia od napätia, a smer od polarity. 
  • v "digitále" prenášame výkon, riadiaci "signál" je zakódovaný ako rozlične široké impulzy. Motor svojimi vlastnosťami to "nezvláda", zato to treba dekódovať šikovnou elektronikou. Výstup z dekodera je skoro na nerozoznanie od analógového signálu  (otáčky závisia od napätia, a smer od polarity. 

Jediný, ale zásadný rozdiel medzi analógom a digitálom je, že jeden analógový signál "poslúchajú všetky motory rovnako. Zato dekodér si zo zmesi impulzov vyberá len tie "svoje", a tie poslúcha. Čiže rôzne ovládače posielajú povely "svojim" dekodérom. A mašinky potom perfektne poslúchajú len svoj ovládač. Nič viac a nič menej. :-)

DCC ako norma

Spôsob kódovania a spôsob dopravenia signálu od zdroja do cieľa, to sa nazýva DCC. Presnejšie NMRA DCC, čiže DCC je norma americkej asociácie pre modelovú železnicu. Táto norma je najrozšírenejšia a používa ju prakticky celý svet, okrem niekoľkých výnimiek. Teda môžeme povedať, že ak mám model "na DCC" a kdekoľvek na svete ju postavím na koľajisko "s DCC", tak bude fungovať. Je teda jedno či v lokomotíve bude dekóder Lenz, Zimo, Digitrax či iný DCC dekoder, a je úplne jedno, či centrála bude Lenz, Roco, alebo Uhlenbrock, vždy tieto zariadenia budú navzájom kompatibilné a budú spolupracovať. V tomto problém nie je. Jedinou výnimkou sú výrobky nemeckej firmy Maerklin, ktoré na digitálne ovládanie používajú tzv systém Motorola. Ale Märklin používa aj trojkoľajnicový systém, takže vlastne to je úplne "iný svet", ktorý sa klasickým DCC nestretáva, alebo len výnimočne.

DCC ako na to?

Ok, takže s DCC nie je problém. "Problém" je to okolo. DCC signál treba niekde vyrobiť, a vyrába sa v tzv. centrále. Centrály vyrába niekoľko výrobcov vo svete a vyrábajú sa amatérsky. Ak chceme lokomotívu riadiť pomocou centrály, musia existovať tzv. ovládač, ktoré sa k centrále pripájajú. A sme pri zdroji problémov. Ovládač pripojený k centrále používa tiež elektrické signály, kódovanie, protokoly. Tieto sú definované inými normami NIE DCC. A to je kameň úrazu. Existujú v zásade dve úplne rôzne a navzájom nekompatibilné systémy na pripojenie ovládačov. Nekompatibilné znamená nielenže nebudú fungovať v tom "druhom" prostredí, alebo dokonca sa môžu poškodiť. Na just na truc oba typy ovládačov používajú rovnaký konektor!

Systémy DCC 

Tieto dva systémy sú:  

  1. Systém LENZ (www.lenz.com), a protokol na pripojenie ovládača sa volá X-PressNet 
  2. Systém Digitrax (www.digitrax.com) a protokol sa volá Loconet  

Lenz je európsky (nemecký), Digitrax je americký.

  1. Takto napr. vyzerá ovládač Lenz: http://www.lenz.com/products/xpressnet/lh90v35.htm 
  2. a takto napríklad ovládač Digitrax: http://www.digitrax.com/menu_throttles.php 

Centrála DCC

Aby to nebolo také jednoduché, tak viacerí výrobcovia vyrábajú centrály a ovládače a rôznymi vlastnosťami.

  1. Firma Roco vyrába svoje ovládače a centrálu pre protokol XpressNet (systém LENZ). inak povedané RocoMaus JE kompatibilný so systémami Lenz. 
  2. Firma Uhlenborck vyrába centrálu (Intelibox), ktorá podporuje oba protoly, ale ovládač tzv. FRED (http://www.uhlenbrock.de/GERMANY/PRODUKTE/Fahren/I91C14AC-001.htm) je určený len na pripojenie do Loconet. 

Pre modulovkárov je najznámejší ovládač FRED, ktorý je v podstate amatérska konštrukcia, a svojpomocne si ju modelári stavajú v stovkách kusov: http://fremodcc.sourceforge.net/diy/fred/fred_e.html 

Takže ako si vybrať? 

  1. Pre domáce koľajisko je to prakticky úúúplne jedno, pre ktorý systém sa rozhodnete. V rozsahu domáceho koľajiska nenarazíte na žiadne obmedzenia a systémy sa zdajú rovnocenné, pričom dostupnosť systémov Lenz je lepšia, najmä kvôli firme Roco. 
  2. Pre modulové koľajisko a modulové stretnutia je situácia iná, tam sa výlučne používa systém Loconet.  

Ak teda máte ambície:

  1. stavať si len domáce koľajisku, budete úplne spokojní s RocoMaus, alebo ovládačmi/centrálou Lenz. 
  2. Ak sa chcete stavať moduly, je vhodné od začiatku sa orientovať na Loconet kompatibilné systémy. 

Trochu vysvetlenia a technických detailov. 

Ovládače (obidvoch systémov ) pripájame pomocou plochého (tzv. telefónneho) 6 žilového kábla. Ako konektory sa používajú 6 pinové telefónne konektory RJ12. Teda možná zámena je veľmi jednoduchá, treba si dať pozor, následky môžu byť fatálne.  

Nebudem tu riešiť elektrické signály vo vodičoch, stačí vedieť, že tam sú a sú rôzne.  

XpressNet (LENZ, ROCO):

  • Na XpressNet je možné pripojiť max 31 ovládačov, prakticky je to o niečo menej. 
  • Vedenie (rozvod) XpressNet je "háklivejšie". Systém toleruje len krátke rozvody (niekoľko metrov).  

Loconet:

  • Je možné pripojiť až 128 ovládačov, ale z praktických dôvodov sa obmedzuje počet zhruba na polovicu (kvôli reakčnej dobe). 
  • Rozvod Loonet je výrazne odolnejší, dĺžka môže byť až desiatky metrov. Rozvod Loconet má pre modulovku aj iný význam a to rozvod "referenčného" DCC signálu. 

Iné:

  • Okrem XpressNet a Loconet ešte existujú ďalšie "vlastné" systémy rôznych firiem: napr. firma Zimo má protokol CanBus, ale takto sa pripájajú len Zimo ovládač k Zimo centrále. 

Ešte iný pohľad. 

DCC signál slúži nielen na privedenie povelov, ale súčasne musí byť elektricky dostatočne výkonný, aby sa z neho dala získať energia pre pohon motora. DCC signál sa vytvára v dvoch krokoch: najprv je to samotné zakódovanie signálu mikroprocesorom a potom je to zosilnenie na výkonovú úroveň. Tej časti, ktorá príjma povely z ovládačov a vyrába DCC signál sa hovorí "command station", je to inteligentná časť, to je vlastne centrála, tej časti, ktorá signálu dodáva výkon, sa hovorí "Power station" alebo booster.  

Pod pojmom "centrála" sa teda môžu ukrývať rôzne kombinácie:  

  1. Lenz robí kombináciu centrála a zosilňovač (command/power) LZV 100. Ale robí aj samotné zosilňovače - LZ100, LZ 200
  2. Uhlenbrock robí kombináciu centrála/zosilňovač, navyše s dvoma integrovanými ovládačmi 
  3. Roco situáciu poňalo úplne odlišne. Tam je integrovaný ovládač a centrála (ano v RocoMaus/MultiMaus je ukrytá samotná centrála) a tá sa pripojí na zosilňovač. (to je tá čierna krabička). Roco multimaus je tak šikovne vymyslená, že ak je zapojená to zdierky "Master", tvári sa ako "pán situácie" - inak povedané prevezme funkciu centrály. Ak sa pripojí do zdierky "Slave" (Sluha), funguje len ako ovládač. 

Ešte jeden "povšimnutiahodný" rozdiel medzi ovládačmi typu Lez,alebo Roco a ovládačmi FRED (či už ten od Uhlenbrock, alebo Fremo: Fred - viď časť amatérske konštrukcie.). Ovládače Lenz a Roco vybyvené viac či menej luxusnými displejmi majú možnosť priamo voliť adresu ovládanej lokomotívy. Kdežto Fredy sú "napevno" nastavené na adresu, a treba pričinenie centrály, aby sa zmenila. To má samozrejme výhody a nevýhody. 

Záver

Na domácom koľajisku profituje Roco - kedykoľvek si môžete zvoliť, s ktorou mašinou chcete práve jazdiť. Na modulovom rozsiahlom koľajisku má každá lokomotíva prideleného Fred-a. Takto nemôže dôjsť k chybe a ani náhodou alebo omylom sa nemôže stať, že obsluha pohne lokomotívou na opačnom konci modulišťa.

Ak chcete študovať ďalej

Asi je najlepšie prebehnúť tieto stránky. Asi určite všetko v angličtine 

  1.  http://www.nmra.org/standards/DCC/
  2. http://www.lenz.com/
  3. http://www.zimo.at/
  4. http://www.digitrax.com/
  5. opensource http://jmri.sourceforge.net/
  6. http://fremodcc.sourceforge.net/dcc_e.html

 

[Akt. známka: 0,11 / Počet hlasov: 18] -      + 

Pridať nový komentár

omega 15.12.2009 11:51:11

dcc

ahoj jozef, možno by bolo vhodné uviesť, aký vplyv má toto všetko (rozdiely medzi xpressnet a loconet) na lokomotívy. tým je v podstate jedno, aký systém im dodáva povely. čiže lokomotíva vybavená lokomotívnym dekóderom funguje rovnako na oboch systémoch. ja napríklad doma používam rocomaus a multimaus, no moje lokomotívy na stretnutiach modulistov bez akýchkoľvek úprav a zásahov môžu byť ovládané fredmi (s naprogramovanými príslušnými adresami). a ešte jedna dôležitá pripomienka: lokomotíva vybavená dekóderom pre digitálne ovládanie môže byť bez úprav prevádzkovaná aj na analógovom koľajisku. to len pre tých, ktorí by sa nevedeli rozhodnúť, ktorý ovládací systém si zvoliť.

Reagovať

zdeno 16.12.2009 14:49:38

pekne napsane, ale jako ten, ktery s tim neustale pracuje, musim podotknout, ze je tam tolik vyjimek a "zpetne kompatibility", az to neni pekne. --- proto napriklad dekodery lenz nejsou vhodne na jezdeni pod loconetem. je to dane tim, ze lenz cekodery nedodrzuji protokol dcc na 100% a vznikaji problemy. opacne problemy nevznikaji. --- dale je tam par chyb, napriklad na loconet je mozne pripojit libovolne mnozstvi ovladacu, ale adresu lze pridelit jen 120. nulty slot a 121 az 127 sloty nejsou urceny na ovladani lokomotiv. ostatni nepresnosti vyplynuly ze zjednodusovani a bez dlouheho vysvetlovani a znalosti problematiky jsou vlastne bezvyznamne. --- v nasich krajich se hodne pouziva infra loconet od piko, coz je taky jedna z variant centraly, dost odlisna od jinych central ovladanim pres infra. v zasade nedoporucuji, protoze je vysoko jednoucelova.

Reagovať

dano 17.12.2009 15:42:17

re:

ahoj zdeno, verim a viem, ze v dcc si odbornik. ja mam digitalizovanych cca 20 masin a minimalne 10 z nich je lenz a jazdim 4-5 krat do roka na stretnutiach aj s tymito masinami. problem som nezaregistroval ziaden. mozno narazas na lenz gold, ten blbne v tilligovom sergeji na spaxx boostri, ked je iny booster je vsetko ok. ak je ten dekoder naprikald v br80 je vsetko ok. ak je v sergeji iny dekoder je vsetko ok. teda neda sa generalizovat, ze to je v lenz dekoderi. apropo s novymi tt roco sergejmi nefunguje uhlenbrok dekoder, zacne po urcitom case masina skakat. :( podla mna je to v nastaveni i zlozky regulatora - aspon tak som riesil skakanie inej masiny. tedo ono je to aj o cv-ckach. ak si ich niekto nastavi zle je to problem a moze ich zvalovat na dekoder. aj od vyroby nastavenei cv nie je to prave orechove, napr. zimo ma kratke dobehy, tran ma uplne ine hodnoty od vyroby ako v dokumentacii - tie v dokumentacii funguju o 1000% lepsie. a podobne. danom

Reagovať

festo 17.12.2009 12:59:56

no dobre. tak to skúsim. poprosil som ježiška o dccstart set roco. ešte moja otázka, čo sa stane s lokomotívou bez dekodéru, ktorá sa náhodou ocitne na dcc koľajisku. zhorí motorček?

Reagovať

dano 17.12.2009 15:45:20

re:

gratulujem k rozhodnutiu. apropo este k analogovej masine na digitalu. je pravda to co pise jozo. pridam len, ze system lenz (a teda mozno aj roco - je to to iste) vie na adrese "0" hybat aj analogovu masinu na digitale. jazdi to uspokojivo, ale dlhodobo by som to nepouzival. danom

Reagovať

jki 17.12.2009 14:20:25

nemal by zhorieť, ale môže sa poškodiť. dcc napájanie je totiž striedavé, a motorčeky sú určené na jednosmerné napätie. našťastie motor má svoju indukčnosť, a striedavé napätie dcc má frekvenciu okolo 15khz, takže motorom netečie skratový prúd. motor sa ale netočí a vydáva nepríjemný pískavý zvuk a neprospieva mu to. to je dostatočné varovanie, že nie je niečo v poriadku.

Reagovať

zdeno 19.12.2009 15:13:25

souhlasim , neda se generalizovat, ale mam s lenz dekodery blbe zkusenosti. mas pravdu gold serie je nejaka divna a nema moc rada ruseni od motorku. takze hodne zalezi na kvalite motorku. ale to k tomu patri a proto lenz dekodery vyrazuji a davam isu nebo piko (klon uhlebrock). --- #cv jsou taky dulezite, ale to neni vlastnost, ale nastaveni a pokud nekdo si s tim hraje nebo necha tovarenske, je to jeho problem. ale to velmi vycitam komercnim start set centralam , ze se na tohle nastavovani vykaslali. --- mel jsem centralu lenz doma na vyzkouseni a hodil jsem to na logicky analyzator a sledoval dcc signal. je tam tolik veci na hranici normy, az to neni pekne. pisal jsem si se sindym a ten tvrdil, ze co neni zakazane, tak je povolene. napriklad centrala vyrabi preambuli o delce az 120 "1" , ne teda 11 jak stanovi norma. je to proto, ze pokud by prisel stejny paket do 5ms, tak se to bere jako uvod do programovciho rezimu. jine centraly to obchazeji korektne pomoci idle p

Reagovať

zdeno 19.12.2009 15:15:09

souhlasim , neda se generalizovat, ale mam s lenz dekodery blbe zkusenosti. mas pravdu gold serie je nejaka divna a nema moc rada ruseni od motorku. takze hodne zalezi na kvalite motorku. ale to k tomu patri a proto lenz dekodery vyrazuji a davam isu nebo piko (klon uhlebrock). --- #cv jsou taky dulezite, ale to neni vlastnost, ale nastaveni a pokud nekdo si s tim hraje nebo necha tovarenske, je to jeho problem. ale to velmi vycitam komercnim start set centralam , ze se na tohle nastavovani vykaslali. --- mel jsem centralu lenz doma na vyzkouseni a hodil jsem to na logicky analyzator a sledoval dcc signal. je tam tolik veci na hranici normy, az to neni pekne. pisal jsem si se sindym a ten tvrdil, ze co neni zakazane, tak je povolene. napriklad centrala vyrabi preambuli o delce az 120 "1" , ne teda 11 jak stanovi norma. je to proto, ze pokud by prisel stejny paket do 5ms, tak se to bere jako uvod do programovciho rezimu. jine centraly to obchazeji korektne pomoci idle p

Reagovať

19.12.2009 15:16:42

dela to chybu orezalo mi to konec prispevku !!!

Reagovať

jindra 20.12.2009 20:32:19

dcc polopaticky

jozo, dobre napsane a pro zacatecnika snadno pochopitelne. kdo ma digital jen pro domaci provoz, napr. roco, ten z tveho clanku pochopi, co by nemel kupovat. kdo je clenem modeloveho spolku na bazi frema nebo zababova, tak se obvykle splete jen jednou, nehlede na to, ze je zdatnejsimi kolegy o uskalich kompaktibility vyrobku ruznych vyrobcu informovan. ne vsichni, kteri chteji jezdit s dcc musi byt vyzkumnici, prevazna vetsina z nas jsme uzivatele. jindra

Reagovať

jki 21.12.2009 13:04:52

dělá to chybu!

zdeno, "to" chybu nedelá, myslím tým že redakčný systém sa správa tak ako bol naprogramovaný, t.j. má obmedzenú dĺžku komentáru. "chybu" si možno urobil ty, keď si napísal dlhý komentár... nemusíš hneď útočiť a obviňovať... chybu (a poriadnu) si ovšem urobi ty, v tvojom komentári, kde tvrdíš, že lenz dekodery nie sú vhodné na jazdenie "s loconetom". toto je úplne nezmyslené tvrdenie, a ja som ťa poprosil, aby si si to opravil. neučinil si tak takže to musím vysvetliť ja.

Reagovať

jki 21.12.2009 13:15:40

"lenz nie sú vhodné s loconet"

"lenz nie sú vhodné na jazdenie pod loconet" ? čo si o tom myslieť? no len to, že je to nezmysel. dekoder (lenz) je pripojený na signál dcc, ovplyvňujú ho jeho parametre a jeho protokol. signál dcc však nemá nič, ale vôbec nič do činenia so sieťou a protokolom, kde sú ovládače (v tomto prípade loconet). sú to oddelené svety ako telefónna sieť a sieť 220v. asi nikto neuverí, že kvôli poruche telefónu prestane žehliť žehlička. signál z ovládača je cez loconet dopravený do centrály, tam ho procesore spracuje vygeneruje úplne nový signál a nový protokol s inými elektrickými parametrami, nestretnú sa ani v rovnakom čase. dokonca sú tieto siete opticky oddelené. tvrdím, že dekóder "nedokáže" rozpoznať aká ovládacia sieť je pred centrálou.

Reagovať

jki 21.12.2009 13:21:34

vysvetlenie

to čo zdeno nazýva "nie sú vhodné" je v podstate jeden výnimočný prídad, ktorý bol pozorovaný: dekodery lenz gold mali problém s dcc signálom, ktorý generoval booster spax (v podstate amatérska konštrukcia používaná vo fremo). drobná chyba v signále neovplvnila funkčnosť iných dekoderov, ale lenz gold bol na to mimoriadne citlivý. následná elektrická úprava spax boostra tento problém zmiernila alebo odstránila. ale problém existoval v kombinácii spax a lenz a nie lenz a loconet, alebo čokoľvek iné. jasne to dokázala situácia, keď na loconet bol pripojený booster lenz a dekoder fungoval perfektne.

Reagovať

zdeno 21.12.2009 13:48:09

tak to opravte nebo napiste nekde upozorneni pokud napises prispevek a polovicku ti ho ukradne, tak nevim, zda by si nebyl nastvany ! --- centrala a dekodery lenz vyuzivaji normu nmra do krajnosti a tak pri urcite kombinaci komponent nastava nestabilita. za tim si stojim a mam to odzkousene. ale vzdycky je v tom dekoder lenz. je to ale kombinace nekolika veci, za ktere lenz nemuze, jako treba rusici motorek, nebo vysoka "kapacitnoindukcni" hodnota zapojeni kolejiste. nikdy jsem to nezkoumal, vzdycky bylo jednodussi vymenit dekoder. je zajimave, ze v jine loko uz dekoder problemy nedela. takze to muze byt i zapojeni rozvodu , nebo umisteni dekoderu v loko.

Reagovať

ondro 27.12.2009 00:08:33

pozor na dcc/sx dekodery od trix-a

vlastnim uz 3 ks masiniek od fy. trix, ktore su osadne dekodermi od vyrobcu. dekodery zvladaju (udajne) dcc i sx. dve z uvedenych masiniek maju este zukovy dekoder, podla vsetkeho dietz, ktory komunikuje cez susi. pes je zakopany v tom, ze dekodery od trix-a na dcc maju znacne problemy nezavisle od pouziteho digitalu (lenz, intelibox, zimo). stracaju sa zvuky (dekoder dietz byva rozhaseny a opatovne programovanie vydrzi len chvilku). dokonca v jednej masine sa neda ani len naprogramovat dlha adresa. bud to poslem vyrobcovi (hadajte, aku odpoved ocakavam), alebo si dekodery vymenim sam za zimo, ale masinku s dekoderom dcc/sx si uz pre istotu nekupim.

Reagovať

viky 03.01.2010 17:45:09

délka rozvodu xpressnet

pěkné, jen se mi nezdají ty délky rozvodu xpressnetu. několik metrů? vždyť rs485 nad kterou je xpressnet postaven dovoluje standartně až 100m a dle specifikace xpressnetu dokonce i 1 kilometr vhledem k relativně nízké použité přenosové rychlosti?! http: //www.lenz.com/manuals/index.htm kapitola 1.1.2 xpressnet topology, wiring, and power considerations...

Reagovať

ondro 12.01.2010 14:39:20

xpressnet

xpressnet je po elektrickej stranke zbernica rs485. (diferencialna linka s poloduplexom.) ked sa pozrieme na specifikaciu budicov, su podla normy schopne utiahnut 32 zariadeni. ak je pouzita struktura "zbernica", ktora je na oboch koncoch ukoncena odporom 120 ohm (proti odrazom a zakmitom v dosledku impedancneho neprisposobenia), tak tych 4000 stop, co je asi 1200 m, je dosiahnutelnych. modulovka nepouziva strukturu "zbernica", ale kombinaciu struktur "zbernica" a "hviezda", co sa neda korektne osetrit spominanymi odpormi 120 ohm tak, aby na linke nevznikali odrazy. navyse, kolko spojov je na rozvode, ake ubytky napatia, to z nas nik presne neskumal, kazdy layuot vypada inak, zakazdym je to ine. dosledok je jasny - celkova dlzka rozvodov pri zachovani 100%nej funkcnosti je omnoho mensia, ako je normovanych 4000 stop. ked zoberiem v uvahu, ze xpressnet pouziva 4 vodice, 2 na napajanie a 2 signalne, rozvody su pomocou klasickeho plocheho

Reagovať

ondro 12.01.2010 14:53:16

xpressnet - dokoncenie

nuz, nejako mi to odkuslo kus textu. takze dokoncim. xpressnet pouziva 4 vodice - 2 napajacie a 2 signalne. pri pouziti klasickeho plocheho kabla mozu byt ubytky v rozvode modulovky znacne. zaroven je xpressnet haklivy na "krizeny kabel". teda opacne nakrimpovany, pripadne, ak pouzijem v obchode kupitelnu spojku, ktora krizi (nema to, potvora, na sebe oznacene), znicim ovladac. (majitelia roco a lenz majte sa na pozore!) loconet pouziva zdvojene vodice gnd a "signal", takze ubytky su mensie a navyse je cela zbernica spravena symetricky, takze "krizeny" kabel, ako spominam hore, velku skodu nenarobi. (len nie je univerzalny pre loconet aj pre xpressnet.)

Reagovať

ondro 12.01.2010 14:59:15

este ku vsetkym tym net-om.

obchodnicke udaje vzdy byvaju ohurujuce, ale az konfrontacia s realitou vam ukaze system v plnej nahote. ziaden zo systemov nie je v principe zazrak. ist na hranice vyrobcom uvadzanych limitov sa mozno da v idealnych podmienkach. ale na ziadnom kolajisku take podmienky neexistuju. takze pri vybere systemu zavazi cena versus ponukana funkcnost. a ked si zoberieme na pomoc nasledovnu myslienku (verte tak na 50% tomu, co vyrobca vychvaluje do neba), tak sa dostavame kdesi k realite.

Reagovať

honza 17.03.2010 10:46:37

doplnění

dovoluji si několik poznámek k vašemu článku "dcc - ako sa rozhodnúť". ve výčtu systémů neuvádíte systém zimo, v další části článku pouze uvádíte, že se zimo liší jen tím, že mezi centrálou a ovladačem používá sběrnici can bus. bohužel to není tak jednoduché- zimo totiž tu sběrnici (nekompatibilní s xpress netem i loconetem) používá také pro komunikaci s jednotkami pro ovládání výhybek a detekci obsazení úseků. to ovládání výhybek by se dalo obejít ovládáním přes dcc sběrnici, ale s detekcí obsazení úseků je problém. sortiment komponent je totiž dost omezený. vím to z vlastní (drahé) zkušenosti, na doporučení "odborníka" jsem si koupil "nejlepší" systém, který mi teď leží v šuplíku a nikdo ho nechce koupit ani za polovinu původní ceny.doporučil bych článek doplnit o varování před tímto systémem. a koupil jsem si digitrax, s nímž jsem dokonale spokojen. u digitraxu vám tam chybí ten jednodužší ovladač.

Reagovať

gaborm 08.06.2010 20:15:19

re: doplnění

jedenej veci nerozumiem. veď zimo má komplet príslušenstvo pre ovládanie výhybiek svetiel a spätnú väzbu na sledovanie obsadenosti úsekov. kde je potom problém? v tom že sa to pripája na zbernicu canbus? ale to je na rozdiel od xpressnet-u a loconet-u priemyselná zbernica.

Reagovať

Pridať nový komentár