Ako predchádzajúce roky, aj teraz beží modelársky krúžok. Minulý rok sme pokusne natiahli prevádzkovú dobu do 21 hodiny a tento počin mal vcelku úspech. Na jeseň sme v rovnakom štvrtkovom rytme nabehli tiež (17:00 – 19:00 mladí a 19:00 – 21:00 starší). Po mesiaci sme si vymysleli, že by sme mohli mať pre starších k dispozícii viac času na prácu a tak sa starší stretávajú v utorok od 17:00 – 21:00 mladým čas a termín vo štvrtok ostal.
Mladí frčali od začiatku ako draci, ale veľký sa nevedeli rozhýbať, sú nejaký divní...
Na jeseň sme sa stále točili kvôli prevádzkovým stretnutiam okolo modulov....
(záhradník Palo...).
Vraťovi sme natoľko skritizovali jeho námet stanice, že odvtedy sa vyhovára, že nemá čas prísť na krúžok...
S Petrom sme si urobili exkurziu po okolitých firmách odlievajúcich zinkové zliatiny, možno sa časom z toho čosi vykľuje...
Ešte šťastie, že Peter F. nedbal na lenivé okolie a pracoval na motorákoch hlava – nehlava. Keďže tým lenivcom vadil jeho smrad (nie že by sa neumýval, ale z jeho riedidiel), spichli sme aspoň box na striekanie, ale s tým sme sa už pochválili.
(nie priateľku, ale lokomotívu).
Dano začal prerábať svoje kufríky na vozidlá a ako bočný produkt tejto činnosti vznikol prepravný box na Fredov. Na tomto obrázku spolu so synom búšia do čiernej hmoty, čo z toho vzniklo napíše Dano určite niekedy na budúce...
Erik zatiaľ nevie, kam patrí, je z neho rozoklaná osobnosť. Doma zhŕňa „záhradnú železnicu“v mierke H0 a na krúžku sa pustil do výroby dvoch modulov v ideálnej veľkosti TT. Najnovšie sa snažil, aby lokomotíva dymila a veľmi frflal (na obrázku), keď sa mu nepodarilo dym vyvolať ani skratom...
Marian sa pustil do Hektora - teda nie že by sa pohádal so známym výrobcom leptov, ale stal sa z neho čudák. Najprv začal brúsiť skriňu lokomotívy a tým ju skoro zničil a teraz k nej stále primeriava nejaké titerné pliešky. A keby len to, ešte nám robil aj hanbu v hudobninách, lebo nevedel, či sa na zábradlia sa kupuje Éčko, alebo Déčko takže uvádzal predavača do pomykova...
Dozvedeli sme sa, že podľa nového zákona o dráhach musíme pri práci používať oblečenie z reflexnými časťami a tak sme si ich (samozrejme s klubovými nápismi) nechali urobiť...
Nakoniec sa chytil dokonca aj Jozef a založil si Prvú klubovú výhybkáreň - vyrába z prútov úzkorozchodné výhybky na počkanie. Na obrázku pri práci v ochrannom odeve zaúča do problematiky Petra, alebo je to naopak?
Palo sa Jožovi snaží konkurovať svojim podnikateľským plánom – založil si Železničné opravovne a strojárne, kde repasuje staré vozne a vyrába nové podvozky.
Občas sa ukáže aj Braňo a vtedy vyrába prototypy domčekov – tento je v H0...
No a ja sa tým všetkým určite vyrovnám, lebo najprv som dva roky budoval a teraz demolujem – Pavúkovce, ale s tým som sa už „pochválil“...
Ešte že máme tých mladých, ale o nich nabudúce....
Marian Pavúk Paulini
