Nad úvodníkom som premýšľal asi najdlhšie, čo napísať? Som smutný, že to skončilo (bolo fajn). Som rád, že to skončilo (bolo únavne). Ale v kontexte nie negatívne, únavné sú všetky stretnutia, lebo neprišli sme relaxovať, ale maximálne sa hrať. Ako môj mladý keď lieta na hojdačke - do pogrcania. Inak to nie je zábava. Samozrejme bolo aj ťažko aj ľahko, v závislosti od prípravy sa na stretnutie.
Pôvodné propozície: http://kzmkokava.railnet.sk/?p=5.
Ako vždy vyšší štandard ubytovania ako na iných stretnutiach v penzióne Kokava sa ráta k plusom akcie. Ako vždy sobotňajšia druhá neskorá večera v podobe opekačky, alebo kotlíkového gulášu (ako tento rok) sa tiež ráta. Ale toto nie je o jazdení. Ale ráta sa. Všetko zo všetkým súvisí.
Z pohľadu jazdenia si myslím, že bolo fajn. V princípe fungovalo všetko, ak bol prítomní dostatočný personál, fungovalo všetko ako malo. To "ak" rozoberiem nasledujúcich častiach. GVD zvládol Zoro obdivuhodne, na layoute tvaru "X", kde bolo 8 staníc a jedna zástavka sa mohol každý vyblbnúť do sýtosti.
Zamýšľaný layout. Realita bola len o máličko iná. Pred posledným oblúkom Pavúkoviec (žst. 6) sme zaradili rovný modul. Aj keď malo, nakoniec bolo málo miesta medzi (2) a (7).
Turnusy pre GVD boli rozdelené do EASY a HARD 
. T.j. Zoro myslel aj na menšie deti, ktoré by pravdepodobne manipulák nezvládli, keďže sa jazdilo aj s vozovými kartami a nákladovými listami. Na druhej strane, keďže sme D3 mali len na smer "8" tak nebol žiadny stres ani u začiatočníkov. Ako najskúsenejší mazák v tejto oblasti typu jazdenia som bol prekvapený keď sa mi "večer" vrátili do stanice všetky vozy, ktoré som "ráno" poslal v manipuláku preč.
Všeobecne by som rád pochválil mladých modelárov z krúžku Kokava nad Rimavicou. Aj keď ich moduly v modulisku patrili k tým menej lepším. Zobrať ale do úvahy fakt, že sú to modelársky učni a že vytvorili niečo (po drobných úpravách) po čom sa dalo jazdiť. Samozrejme by som rád ešte vyzdvihol fakt, že patrili k tej neproblémovej skupine = jazdili ukáznene, boli včas na nástupe vlaku, keď bolo treba boli po ruke pomôcť.
Oboznámenie sa s zošitovým GVD.
Šťastný majiteľ zošiťáku - to si zajazdím.
A teraz POZOR obsluhy staníc a tí čo budú mať manipulák. Peter ukazuje ako sa používajú nákladové listy - a že ich treba aj otáčať.
Tradičný výhybkár v Tomášove.
Už? Kedy môžem...
S kvalitnou obsluhou skryťáku ide všetko ľahšie, len v Tomášove stále nedvíhajú telefón.
Zdanlivý pokoj v stanici Kokava nad Rimavicou.
žst. Christiánovo - exponovaná stanica.
Jeden s problémov stretnutia. Zošiťáky boli pre najmenších priveľké (z dôvodu nečasu na ich úpravu). Na druhej strane mi to pripomína moje zašlé časy, kedy aj ja som musel prežiť. Ešte že naše a Vaše deťúrence sa vedia vynajsť ako prežiť. My im nabudúce vymyslíme nejaký držiak. Na čo sú dospeláci ? Aby tím najmenším aj uľahčovali život, nie len komplikovali.
Bolo. Stávať o 7:30 a ísť spať o 23:30 - 04:00 v závislosti od množstva tekutiny 
a tém na mletie suchej slamy 
. Ale to nebolo to najhoršie. Toto je taká normálna únava. Neprišli sme oddychovať. Ale maximálne využiť čas.
Do teraz som písal pozitíva, teraz trochu o to, čo nás demotivovalo k lepšiemu sa hraniu. Podľa môjho skromného názoru bol najväčší probém poddimenzovanie personálu, zvyčajne sa na niekoho čakalo, prípadne musel Zoro volať niekoho z miestnych aby prišiel. Samozrejme najväčší problém bol keď chýbal na pľaci hlavný šéf. Sme už raz takí, ovečky sa ľahko rozutekajú z košiara. Najmä tie Slovenské.
sa nestalo nič závažné.Ako sa hovorí ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Tí čo sa pripravili, tí sa mali. Aj keď na konci neboli pochválení. Navyše, ak zámer, ktorý stretnutie má mať, je nutné stále udržovať ako zámer. T.j. aby sa to nezvrtlo na debatný krúžok. Aj keď aj to bolo.
Veľký šéf. Staral sa o všetko. Tu ide o zakreslenie nového stavu layoutu, lebo to nevyšlo úplne tak ako bol zámer. Apropo, to staranie sa o všetko - bolo toho viac ako bolo možné absorbovať aj nami účastníkmi. Menej je viac.
Tak, takto to bolo plánované. V princípe to tak aj fungovalo - úžasné. Žiadne bezduché jazdenie, ale skutočná preprava materiálu ako v skutočnosti. A to robíme, modelujeme skutočnosť.
Aj vďaka Petrovmu návrhu vozových kariet s upraveným spôsobom uloženia nákladového listu. Rozoberali sme spôsob aj použitia typu vozovej karty typu Zababov.cz TT sekcie (ktorej som členom) a aj N sekcie. Tento návrh má oproti Zabbaov TT a N jednu výhodu. Nie je nutné otáčať kartu (ako v prípade N) aby som sa dozvedel všetko (ktorý vozeň to je a čo vezie) a ani listovať medzi vozovou kartou a nákladovým listom (ako v prípade TT sekcie). Ide o to, že vlak často nie je presne uložený ako vám karty podá vlakvedúci (v jednej osobe s rušňovodičom).
Pred jazdením bolo potrebné roztriediť všetky vozy a najmä skontrolovať kvalitu spriahadiel. Aby manipulácia mala zmysel.
Keďže Peter mal tovar v malíčku, podujal sa na stretnutí pripraviť aj vozy a nákladové listy. Vďaka.
Aj Rišo sa podelil so svojím vozovým parkom.
Brutosova Y-ka. Verím, že ju dokončí do skutočne pekného a kvalitného modulu. Nápad je, zámer tiež. Zjazdnosť na 75%.
Rišo maká aj na module . Nie len na mašinách.
Veľmi pekný nápad. Škoda, že modul nemá dilatačné škáry, alebo nejaké prechodnice. Po utiahnutí do layoutu sa koľaje skrivili tak, že nebolo možné po ňom jazdiť. Musel byť vyradený. Skutočne veľká škoda. 
Prosím odbornú verejnosť o zhovievavosť. Je to práca mladého modelára z kžm Kokava nad Rimavicou. Okrem modulu a koľaje, robil všetko sám. Držím mu palce...
Roman si v Mnichove mákol. Skriťák ako alabastrík.
Ďalší modul s mostom. Po tomto sa jazdilo veľmi pohodlne, maximálnou rýchlosťou.
Pavúkovce od minulého stretnutia nabrali nový kurz. Vytrhanie koľaji a ich opätovné položenie im prospelo. Až na jeden problém s vyhýbkou na vzdialenejšom konci, veľmi dobre.
Pavúk si mákol aj na traťových moduloch. Keď sa neponáhľa, tak aj nepatle.
Nová žst. z Košíc - Chrisov. Veľmi zaujímavý layout. Teším sa na dokončenie. V princípe sa jazdilo bez väčších problémov.
V Tomášove sa už zelení. Druhá výhybka od starého vozňa má zlý motor . Ide to občas.
Drevovo. Vyzerá, že je hotové, ale ešte tam je veľa práce.
Modul s tunelom. Bol asi najfotografovanejší, veľmi pekne modelovo stvárnená horská stepná krajina. A tie skaly...
Nemám čo dodať. Pekné.
žst. Kokava nad Rimavicou, zatiaľ nič nové. Ale čas rekonštrukcie sa blíži.
Možno som bol viac kritický ako by som mal. Nechcel ale som nikoho demotivovať v ďalšej práci. Práve na opak. Osobne si myslím, že ciele musia byť stanovené viac ako menej. Neustále učenie sa nového, skúšanie netradičného a oprava nepodareného - len tak dokážeme urobiť niečo čo po nás ostane. A nie len v modelárčine.
Vďaka Zorovi za organizáciu, layout a GVD. Vďaka Petrovi za nákladnú dopravu. Vďaka všetkým za dobrú atmosféru. Rád prídem opäť. Fotografie z prevádzky a čo sa nezmestili do článku, nájdete v Galérii alebo na stránke http://www.rominov-svet.eu/index.php?vyber=novinky&cislo=36
Autori fotografií:
Ak Vás stretnutie zaujalo, príďte sa na budúce pozrieť. Teším sa na Vás.
Váš
DanoM
K tomuto článku nebol doposiaľ priradený žiadny komentár!
