Počet zobrazených článkov: 44 (z celkom 94 nájdených)
Impluz na vlastnú stavbu vagóna prišiel na pražskej burze. Vyzdvihol som totiž objednávku kolegov TT-čkarov na ten istý model, ale v ich mierke od pána Žitného.
Model vozu jsem dělal podle knížky „nákladní vozy“, kterou sepsal ing. Zdeněk Maruna .
Motorové vozy sú moja srdcová záležitosť a M262 nultej série obzvlášť. Nakoľko tento model nie je v ponuke žiadneho dodávateľa, okrem malosériových výrobcov, ktorý ich robia z odliatkov, ktorých kvalita nie je bohvieaká rozhodol som sa, že sa pokúsim o postavenie modelu sám.
Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a o tomto fakte nás presviedčajú všetci patinovači vozidiel na webových stránkach... A čo tak patina budov?Čo prosím? Nuž... na skryťák treba nejaká točňa, ale dávať tam niekoľkotisícovú modelovú točňu asi nie je dobrá investícia. Ako teda urobiť točňu rýchlo, lacno a a dostatočne presne? No predsa točňofrézkou :-)
Za všetko môže Pavúk. Na niekoho to zvaliť treba. Počas prázdnin sme namiesto do klubu chodili mlátiť prázdnu slamu na kofolu. Takto zadefinoval Peťo F naše nikam nevedúce tliachanie. Pavúk na týchto našich stretnutiach začal rozvíjať myšlienku podieľať sa na príprave výstavy pre Bibianu. Téma je jasná - vlaky. Jasne, deťom sa bude páčiť vláčik a čím väčší tým lepšie. Tak prišla na svet myšlienka, že by to mohlo byť LGB. Veľké je dostatočne. So začiatkom školského roka sa nám začali znova po prázdninách klubové stretnutia. Pavúk nás privítal s oznámením, že čosi treba aj pre výstavu urobiť. LGB bude, nakoniec povedie po vitrínach umiestnených po stranách miestnosti. No a ako sa dostať z jednej vitríny na druhú? Jednoduché ako facka, chce to most.
Už som mala v sebe vlakodrom, moduly a teraz hostím okrem iného aj modelársky kútik....
Hoci povrchová úprava železničných modelov je veľmi dôležitá, na železnično-modelárskych fórach a weboch je o tejto problematike ako šafranu. Najviac informácií sa dá nájsť u plastikových modelárov. Lenže medzi konečnou úpravou plastikových modelov a železničnými modelmi je jeden podstatný rozdiel. Plastikári robia svoje modely v špičkovej kvalite do vitríny, ale my musíme robiť kompromis medzi kvalitou a odolnosťou pri prevádzkovaní. Potenciálny „striekač“ po prečítaní plastikárskych postupov zneistie a zložitosť postupov ho od striekania skôr odradí. A tak železničný modelár radšej zoberie svoj osvedčený štetec, alebo sa nechá zlákať na autoemail v spreji. Je teda striekanie airbrushom tak zložité, alebo to zvládne aj začiatočník?
Na jesennom modulovom stretnutí v Hôrkach sme so Zoranom obdivovali most na Martinovom rozrobenom module. Keď sme sa dozvedeli, že výrobcom mosta je majiteľ modulu, Martin sa nás už nezbavil. Krúžili sme okolo neho ako osy okolo tureckého medu dovtedy, kým nám neprisľúbil, že nechá vyleptať mosty aj pre nás... 
Do redakcie nám prišla vystrihovačka od pána Martina Ostruszka. Vystrihovačka je v mierke TT a HO hradla Kremenisko na trati ŽSR ležiace medzi stanicami Horná Štubňa a Kremnické Bane (oproti skutočnosti sú dvere na opačnej strane budovy).
Nedávno medzi nás začal chodiť nový modelár a v utorok priniesol ukázať aj svoju prvotinu. Po jej vybalení sme s hanbou schovali všetky naše rozrobené veci, lebo sme pochopili, že prišiel Pán Modelár. A tak sme obdivovali, híkali a pozorne počúvali ako pracuje. Potešením pre nás je, že sa chystá medzi nás častejšie a keďže má rozrobeného päťkoláka, tak máme aj my možnosť sa čosi priučiť. A ešte pár údajov: mierka 1:120 - TT autor Marian Červeň. Pár fotiek jeho prvotiny narýchlo nafotenej na Slavovom module je tu Albatros
Tunel je základ. Kto nemá tunel na svojom vlakodrome, či modelovom koľajisku, či modulovke, ako by ani nevláčikoval. Ako jednoducho, rýchlo a presne vyrobiť tunel, ktorý je vyrobený skoro ako keby bol vykopaný? Teda vo vnútri pekný a kompaktný, ale nie papierový. A čo tak ešte v zákrute?
Stavba krajiny bola vždy moja slabá stránka, alebo aspoň som si to myslel. Túto predstavu zakaždým a všade utvrdzoval môj pohľad na iné "vymakané" železničné modely. Nie že by som bol teraz už profesionál, ale môj amatérsky prístup je tak dobrý ako mi to moje životné priority dovolia - nežijeme sami na tomto svete a nie len vláčikmi sme živí. A ako sa to všetko začalo? A môžete začať tak aj Vy, ak máte podobný problém?
Často kladená otázka od nevláčikovej verejnosti a od odbornej vláčikovej verejnosti, ktorí nie sú zasvätení do stavby modulov. Táto krátka polemika na túto tému by rada dala odpoveď a tiež nejaké ako sa dnes hovorí „best practices“, prečo to je nutné v začiatkoch stavby modulu dodržiavať.
Malé drevené skladiská sa hodia takmer na každú stanicu a ich plastikové stavebnice vyrába aj dosť výrobcov. Čo však, ak zatúžime po budove, ktorá má byť presnou kópiou tej „našej“ alebo ak sa rozhodneme, že náš model má byť naozaj z dreva? Asi pred pol rokom som uviedol článok o tom, ako som patinoval a štrkoval koľajnice na module banskej úvraťovky. Malo to jeden háčik, bolo to veľmi pomalé. Pri prácach na stanici Tomášov som premýšlal ako ušetriť na farbách, nervoch a čase. Nech lenivosť hýbe svetom....
Najlepšia povrchová úprava modelov je striekaním. No striekanie sprejmi nie je to pravé orechové a tak si väčšina tých, ktorí chcú striekať pravidelne opatrí kvalitnú výbavičku. Zväčša je to striekacia pištoľ (najlepšie dvojčinná). K tomu nejaký zdroj vzduchu - pre začiatok fľaše so stlačeným vzduchom potom kompresor typu samo-domo a nakoniec kvalitný a hlavne tichý membránový kompresor.... No na niečo väčšina striekania chtivých nemyslí. Na pracovný priestor. Výroba listnatých stromčekov – I. časť
Postupov, ako vyrobiť stromček do modelového koľajiska je na internete celkom dosť. Väčšinou ide o postupy, ktoré sú síce dostatočné na výrobu „všeobecného“ listnatého stromu, ale už nie úplne postačujúce na výrobu konkrétneho typu stromčeku.
Keď som na TT stretnutí v Hôrkach videl veľmi pekne urobené skaly, začala vo mne hlodať myšlienka, ako presvedčiť autora týchto skál, aby pre nás napísal, ako na ne. Našťastie sa Martin Procházka nebráni odovzdávaniu svojich skúseností a tak tento diel nášho seriálu patrí jemu a jeho postupu ako zvládnuť zhotovenie skál...
V rámci stavby modelu trate Žilina – Rajec z modulov , bude nutné vymodelovať aj veľa zariadení a stavieb, ktoré boli a ešte sú súčasťou tejto trate. Jedná sa o pekný počet a preto ma napadla myšlienka archivovať ich. Keďže mám už určité skúsenosti so zaformovaním a následným odlievaním rozhodol som sa použiť tento spôsob. Začal by som popolnou jamou v stanici Rajec, ktorá už v súčasnosti neexistuje.
Odliatky a formy je nový seriál pre tých, ktorí ešte nenadobudli odvahu vyskúšať túto technológiu. Postupne budeme uvádzať postupy ako a z čoho robiť formy, ako a čo do nich odlievať. Určite to budú pre mnohých postupy už známe. Tých, ktorí tieto postupy už poznajú a pri svojej práci zistili aj lepšie prosím, aby sa ozvali, prípadne napísali ďalšie diely tohto seriálu – určite ho uverejníme a budeme im všetci vďační.
Úvod do setavování výměnových návěstidel z leptané stavebnice Ivoše Kučery KŽM Brno (dříve Bratislavská dnes Křenová)
Po zdrvujúcej kritike na kvalitu fotiek v predchádzajúcom príspevku, tu je druhý pokus.
Keďže je nekonečný problém zohnať predpísaný posyp Woodland tu sú pokusy o náhradu:
