Počet zobrazených článkov: 15 (z celkom 100 nájdených)
Malé drevené skladiská sa hodia takmer na každú stanicu a ich plastikové stavebnice vyrába aj dosť výrobcov. Čo však, ak zatúžime po budove, ktorá má byť presnou kópiou tej „našej“ alebo ak sa rozhodneme, že náš model má byť naozaj z dreva?
Asi pred pol rokom som uviedol článok o tom, ako som patinoval a štrkoval koľajnice na module banskej úvraťovky. Malo to jeden háčik, bolo to veľmi pomalé. Pri prácach na stanici Tomášov som premýšlal ako ušetriť na farbách, nervoch a čase. Nech lenivosť hýbe svetom....
Najlepšia povrchová úprava modelov je striekaním. No striekanie sprejmi nie je to pravé orechové a tak si väčšina tých, ktorí chcú striekať pravidelne opatrí kvalitnú výbavičku. Zväčša je to striekacia pištoľ (najlepšie dvojčinná). K tomu nejaký zdroj vzduchu - pre začiatok fľaše so stlačeným vzduchom potom kompresor typu samo-domo a nakoniec kvalitný a hlavne tichý membránový kompresor.... No na niečo väčšina striekania chtivých nemyslí. Na pracovný priestor.
Výroba listnatých stromčekov – I. časť
Postupov, ako vyrobiť stromček do modelového koľajiska je na internete celkom dosť. Väčšinou ide o postupy, ktoré sú síce dostatočné na výrobu „všeobecného“ listnatého stromu, ale už nie úplne postačujúce na výrobu konkrétneho typu stromčeku.
Keď som na TT stretnutí v Hôrkach videl veľmi pekne urobené skaly, začala vo mne hlodať myšlienka, ako presvedčiť autora týchto skál, aby pre nás napísal, ako na ne. Našťastie sa Martin Procházka nebráni odovzdávaniu svojich skúseností a tak tento diel nášho seriálu patrí jemu a jeho postupu ako zvládnuť zhotovenie skál...
V predchádzajúcom diele tohto seriálu sme si trošku odskočili od zarastených plôch k vyšliapaným a vyjazdeným cestičkám, ale teraz sa vrátime naspäť.
Všimnul jsem si, že je dost hodně podomácky vyrobených elektrostatických
zatravňovacích zařízení. Pokud vím, tak ho mám já, Jožko Kiss a ještě pár lidí, které nepoznám po jméně. Domácí výroba má výhodu, že lze udělat sítka na sypání, která jsou proti profi výrobku celkem laciná. Tovární zařízení mají jednu obrovskou nevýhodu, že se obtížně mění posyp a vsechno vypadá jako golfové hřiště, co se týká barevnosti. Proto jsem pouvažoval a napadlo mne, co tak si je vyrobit. Od uvědomění si nápadu, k realizaci, je u mne velmi malý krok a tak jsem se do toho pustil.
Ako na zablatenú, alebo suchú v lete popraskanú prašnú cestu.
Niektoré kultúry veria, že človek môže mať pomyselné tretie oko, ktorým vidí veci normálne neviditeľné. No modelár modelujúci po večeroch by rád videl aspoň to, čo je viditeľné normálne, avšak on to unavenými očami nevidí...
Prírodovedci nám tvrdia, že v prírode sú poschodia. Keďže modelárstvo je o tom, že vyrábame zmenšenú kópiu skutočnosti, tak aj my sa budeme najprv venovať prvému poschodiu.
Myslím, že konečně dozrál čas na nákladní dopravu. Kluci ze Zababova nám ukázali o čem to je a proč se jim to a nebudu zapírat, i mne líbí. Je v tom ale zabudováno pár velmi nepříjemných opatření a tedy lidské práce. Nic se bohužel neudělá samo a musíme tedy trošičku máknout, aby to mělo ten správný šmrnc.
Na verejnom modulovom stretnutí v Modre 2007 sme sa zoznámili s človekom, ktorý je profesionálny modelár (a že aký zmysel má jazdenie pre verejnosť...). Teda niežeby sa živil železničným, alebo plastikovým modelárstvom, ale je modelár – vývojár. Vyrába pre rôzne firmy prototypy (tuning áut, motokáry, ultralighty...) Ponúkol nám, že sa vzájomne môžeme u neho v dielni učiť. On nás spracovanie plastov a my jeho železnice.
V minulej časti tohto seriálu sme zbierali dokumentáciu/podklady pre úspešné zazelenenie okolia koľají, dnes si ukážeme prípravu podkladu pod zeleň.
Modelári sme rôzny, niektorí robíme radšej vozidlá, iní domčeky a niektorí majú k výrobe prírody takmer odpor. A tak sú niektoré naše koľajiská, alebo moduly v prevedení „doba ľadová“. Tento seriál bude o našich skúsenostiach zo zazeleňovaním okolia koľají. V tomto diele sa bude venovať podkladom.
Zatracovaná a chcená. Každý malý modelár po nej túži. Bez DKW niet pravej stanice. Ani ja po 20 rokov záujmu o modelovú železnicu som neunikol. Na mojom vlakodrome som mal dva kúsky. Jezdné vlastnosti nič moc. Väčšie lokomotívy ale problém nemali, tak som ich trpel. Teraz na modulovku som si jednu MUSEL namontovať tiež. Ale premýšlal som ako ju vylepšiť a vymyslel a zrealizoval.
Najlepšia povrchová úprava modelov je striekaním. No striekanie sprejmi nie je to pravé orechové a tak si väčšina tých, ktorí chcú striekať pravidelne opatrí kvalitnú výbavičku. Zväčša je to striekacia pištoľ (najlepšie dvojčinná). K tomu nejaký zdroj vzduchu - pre začiatok fľaše so stlačeným vzduchom potom kompresor typu samo-domo a nakoniec kvalitný a hlavne tichý membránový kompresor.... No na niečo väčšina striekania chtivých nemyslí. Na pracovný priestor. 
7 komentárov