Každý dobrý modelár, ktorý chce stvárniť reálnu prevádzku na modelových koľajiskách a moduloch by mal uvažovať aj o patine. Patina je neodmysliteľným doplnkom každého modelu vozňa, lokomotívy alebo budovy. Je toľko možností patinácie, čo nám ponúkajú výrobcovia, že si niekedy nevieme ani vybrať. Ale každý modelár má to svoje a to svoje si stráži niekedy ako oko v hlave. Pri patinovaní záleží aj na tom, čo chceme patinovať, v akom prostredí sa uvedená vec bude nachádzať alebo pohybovať a kopec iných detailov. A samozrejme je dôležité mať predlohu. Keďže sa orientujem na priemysel, patina je pre mňa dôležitá samozrejmosť. Cieľom toho článku nie je opísať patinovanie modelov pomocou striekacej pištole alebo patinovacích práškov.

Od zverejnenia posledného článku ubehol už dáky čas. Pôvodne táto posledná časť reportáže zo stavby mala pojednávať o dokončovaní modelu. Medzičasom však som ešte urobil dáke úpravy na stavebnici a prepracoval pojazd. Preto v úvode stručne zhrniem odlišnosti oproti už publikovaným skutočnostiam a potom popíšem avizovaný postup pri dokončovaní modelu. Samotná stavebnica sa skladá z dvoch leptov MS 0.3, po jednom lepte alpaka 0.16 a 0.2, odliatku strechy a odliatkov masiek podvozkov.

Keď som minulý rok spravil model klasickej garáže, tak mi to hneď vnuklo myšlienku spraviť model monolitickej prefabrikovanej garáže. Stavba je to celkom bežná, teda aspoň v našich končinách. Keď som tak uvažoval nad možnosťami ako garáž spraviť, tak ako prvé mi napadlo ju odliať. Dlho som sa s touto myšlienkou pohrával. Pustil som sa do prípravy modelu na zaformovanie a keď som zistil, že je to veľmi jednoduchá stavba, tak som od formovania upustil. Vymyslel som si jeden zlepšovák a chcel som ho hneď aj vyskúšať v rôznych mierkach. Do stavby som sa teda pustil hneď v troch veľkostiach a to H0, TT a aj N. Nasledujúci popis stavby budú sprevádzať fotky zo stavby modelu vo veľkosti H0, na prípadné rozdiely upozorním v texte.

Prečo víkendovka? Proste na burze som si kúpil stavebničku, po ktorej som poškuľoval už dávnejšie a rovno som sa do nej doma pustil. Rozhodol som sa nerobiť žiadne úpravy stavebnice, iba ju jednoducho postaviť z krabičky tak, ako je. Zvládol som to skoro za víkend, tak preto víkendovka. Ok, v pondelok som dorábal pár drobností. Dnešný článoček nebude step-by-step postup ako patinovať. Skôr by som rád predstavil jeden zaujímavý model a bude aj nejaký ten patinovací tip.

Dúfam, že sklápač Š-706 nie je nutné nejako extra predstavovať. Na naších cestách je to ešte stále celkom bežné vozidlo. V družstvách je ho stále možné nájsť. Poďme ale na stavebnicu. Stavebnica je vo veľkosti H0 a výrobcom je MM Brno. Diely sú odliate z polyuretánu v celkom dobrej kvalite. Nie je nutné ani veľa začisťovať. Stavba ide celkom hladko, skoro ako keby stačilo do krabičky nahádzať diely, potriasť ňou a vypadne nám hotový model.

Sud je veľmi vďačný doplnok. Asi nebude žiaden problém, kam s ním. Môže len tak ležať niekde v tráve, stáť vedľa budovy, alebo len tak voľne stojaci. Krásne na sudoch je, že na nich zvykne veľmi pekne kvitnúť hrdza. Pozrieme sa, ako sa dá niečo takéto napodobniť. Budeme patinovať sudy vo veľkosti TT. Popísané techniky sú použiteľné aj v H0. Hlavnou použitou technikou je chipping, čo je technika, ktorou sa pokúsime dosiahnuť efekt odlupujúcej sa farby.

Základom pre pojazd je osvedčená V100 od Tilliga. Koncepcia pojazdu bola popísaná tu s tým rozdielom, že pôvodný pojazd nie je rozdelený na tri časti, ale len na dve časti.

Na stránkach internetu a tiež Railnet-u sa popísalo o prestavníkoch a výhybkách už asi aj dosť. Myslím si, že táto téma je ale nekonečná, a to z dôvodu vývoja nových technológií, ale najmä z dôvodu, že táto časť koľajovej trate je viac ako dôležitá - jej spoľahlivosť, či nespoľahlivosť vie pokaziť každú radosť z našej hry.

Dnes bude v hľadáčiku záujmu skoro novinka (aj keď na svete je už nejaké roky, na Slovensku sa začína objavovať vo väčšom počte až teraz) prestavník od americkej firmy s názvom "Slow motion Tortoise", čiže pomalá korytnačka.

Tak, ako mnohí iní modelári, mám aj ja vo svojom „vozňovom depe“ rýchlikové vozne vyrobené v polovici 90-tych rokov minulého storočia holandskou firmou PSK pre českých a slovenských modelárov.

Podľa môjho názoru to boli v dobe výroby nadpriemerné modely, aj keď boli „vďaka technologickým a cenovým kompromisom“ niektoré časti menej pravdivo spracované, prípadne zjednodušené. Ale boli to v tom čase na modelárskom TT trhu jediné rýchlikové vozne s popisom ČSD, ktoré mali neskrátenú dĺžku skrine, teda 220 mm.

Pred časom som uverejnil článok o mojej prvej flokovačke TU. Je zhotovená z dvoch malých železných trafáčikov a tým pádom je trošku ťažšia. Pred časom som začal rozmýšľať nad niečím ľahším. Elektronická plácačka na muchy ako flokovačka sa mi moc nepozdáva, tak som pátral po niečom inom. Na Ebay-i som objavil zdroj záporného vysokého napätia 12V/6kV ako Air Ioniser. Je to taký malý čierny box, menič s tromi vývodmi. Dáva to síce záporné napätie na výstupe, ale tráve je to úplne jedno. Keďže všetko dôležité už je vo vnútri, stačí nam pár súčiastok naokolo.

Vesnice Včelnička leží na území okresu Pelhřimov a náleží pod Kraj Vysočina. Příslušnou obcí s rozšířenou působností je rovněž okresní město Pelhřimov. Obec Včelnička se rozkládá asi 21 km jihozápadně od Pelhřimova. Z turistického a geografického hlediska patří do širší oblasti Českomoravské Vysočiny. Na území této menší vesnice žije trvale zhruba 190 obyvatel.

Nemám rád dvojrozmerné modely. T.j. keď modelujem krajinu, rád vidím, že je niečo vyššie alebo nižšie ako základňa. Preto je dobré, ak cez krajinu tečie rieka. Nielen, že je to pekné, ale aj zaujímavé. V žst. Tomášov mám hneď dve rieky a jeden podjazd pre autá. Čiže každý 1m je niečo v zápornej nivelite. Asi som posadnutý. 

Tento foto návod je o tom, ako urobiť rýchlo a (podľa mňa) pekne zaústenie rieky popod koľaje.

Pokúsim sa ukázať ako sa jednoduchými krokmi dá dopracovať k slušným výsledkom. Dnes to budú základné tri techniky a to filtre, wash a zaprášenie. Tie tvoria základ asi každej patiny, teda filtre a wash určite. Celý popisaný postup sa dá zvládnuť bez striekacej pištole.

Model, do ktorého som sa pustil je Wap od Elkomu. Je to krásny model a slušivá patina mu určite prospeje. Ako prvé si treba ujasniť, čo chceme dosiahnuť. Najlepšie je zohnať si fotku skutočnej predlohy a ešte lepšie je ísť si ju obzrieť.

Desiate jubilejné vydanie článku skoro stále o tom istom. Ale toto je o úplne inom. Ako som začal, je to o tom, ako sa už krajinotvorby nebojím, ako som nalial dokonca aj modelovú vodu do riečišťa. Rád by som Vám kompletnou fotodokumentáciou ukázal, že sa vôbec netreba báť.

Ráčte vstúpiť do lesa a nebojte sa... Zvládnete to aj Vy - keď už aj ja. Žiadne komplikované návody, ako vždy. V nasledujúcich 47 vybratých fotografiách Vám predstavím od začiatku až dokonca ako stvárniť krajinu nielen okolo železnice.

alebo aj ako vznikol jeden vianočný darček. Keď som staval stavebnicu prívesu A3SJ vo veľkosti H0 od SDV model, tak ma napadlo, že by to mohol byť celkom fajn vianočný darček pre brata, ktorý je TT-manom. Nikto ale taký model vo veľkosti TT nerobí, teda aspoň o tom neviem. Začal som zvažovať, aké mám možnosti, aby model vznikol. Jedna cesta je spraviť model z Evergreenov, čo som zavrhol, keď som si prepočítal veľkosť modelu. Vychádzal dosť malinký na to, aby som ho dával dokopy svojími nešikovnými prstami.

V poslednom čase sa dosť často bavíme s kolegami modelármi na tému striekanie modelov. Keďže každý z nás má nejaké svoje zaužívané praktiky, ktoré sa od seba dosť líšia, rozhodol som sa s vami podeliť o tie moje.
Snáď najdôležitejšie je riedenie farby... podľa toho, ako si farbu nariedime, taký bude výsledok.
Veľa modelárov strieka podľa môjho názoru moc riedkou farbou s tým, že sa tak lepšie strieka a farba neprekryje detaily. Podľa mňa to nie je dobré, lebo preriedením farby sa narúša jej štruktúra, farba nekryje dobre, nie je odolná voči oteru a v neposlednom rade sa po nalepení potiskov a následnom prelakovaní bezfarebným lakom zvykne šuveriť. Farby treba riediť podľa pokynov výrobcov a netreba sa báť naložiť väčšie množstvo, lebo farba po vyschnutí dokonale kopíruje povrch a nemala by prekryť detaily ani pri viacerých vrstvách.