Druhá časť mini seriálu o stavbe modulu. Táto časť sa zaoberá už "len" dokončením krajiny na hotovom a na stretnutí odskúšanom module. Aj keď na konci článku bude vidieť, že modul je hotový, bude len skoro hotový. Krojinotvorba má výhodu v tom, že je stále čo zlepšovať. Je stále čo odtrhnúť a je stále čo nové zase nalepiť, alebo dolepiť.

Od prvej kapitoly ubehlo 13 mesiacov - ak by si chcel niekto pripomenúť stavbu, tu je link na prvý článok.

Mám niekoľko traťových modulov a zastávok, pri ktorých som zvažoval doplnenie funkčným osvetlením. Ale ťahať napájanie pre každý taký modul kvôli jednej-dvom lampičkám sa mi nechcelo. Znamená to predlžovačky 230V a sieťové zdroje, a to všetko toľkokrát, koľko takých modulov osvetlím. Napríklad Potopa, využívaná ako vjazdový návestný modul, sa zvyčajne nachádza maximálne jeden modul od najbližšej stanice a teda zároveň aj zdroja 230V, ale traťové moduly Bača a Predmestie alebo zastávky Kameňolom a Podlužany sú od ostatných staníc a zdroja 230V často pomerne ďaleko. Pri tohtoročnej rekonštrukcii Kameňolomu som kvôli prítlaku jazykov nahradil pôvodný výlučne mechanický prestavník kombináciou pôvodnej kľúčovej mechaniky a Tortoisom, ktorý už tiež potrebuje napájanie. Okrem ťahania 230V káblov a zdroja ide aj o ďalší prepravný priestor. A tak som sa to pokúsil kacírsky zoptimalizovať.

Rozhodol som sa prispieť do Danovho seriálu vecami, ktorým sa on venoval zatiaľ len okrajovo alebo vôbec. Moduly nie sú totiž iba o zaujímavom námete alebo perfektne spracovanej krajine. Jednou z nevyhnutných vecí pri moduloch je aj skladovanie a preprava. Keďže som sa s výrobou traťových modulov trochu rozbehol a moje prepravné možnosti už sú za únosnou hranicou, viem, o čom hovorím. Pokiaľ máte jeden či dva moduly, tak ich hodíte do kufra asi nejako nasledovne a je to vybavené.

Pokiaľ som staval vlakodrom, trpel som syndrómom stáleho nedokončenia. Taktiež som veľmi zvažoval financie, aby som na ploche vlakodromu neminul aj posledné našetrené... A potom som sa začal doma nudiť a kamárat ma priviedol k modulom. Iste, musím ich nosiť do auta a z auta, keď je stretnutie, ale inak to má už len výhody. Nehrám sa sám, netrpím syndrómom nedokončenia, lebo modul je menší ako vlakodrom. A taktiež môžem použiť drahšie technológie a viem, že na malom module ma to finančne nezruinuje.

V minulom článku ste hlasovali, čo mám ďalej postaviť. Voľba padľa (ďakujem) na posunovacie "Peklo" - vznikla vlečka teplárne alebo plynárne. Tí, ktorí ste boli v Bernolákove a/alebo v Kokave na stretnutí TT modulákov, ste už videli, ako sa to celé vyvíja. Ale odvtedy som opäť ďalej...

Keď už môže byť univerzálny žolík, tak som vyrobil aj univerzálny šturc na lepšie ukončenie moduliska namiesto obvykle používaných, ale menej krásnych prepravných bočníc. Vetva moduliska nekončí vždy koncovou stanicou s koľajami ukončenými na module, preto je nutné za takýto modul zaradiť ešte fyzickú prekážku, aby náhodou mašinka neodišla do prázdna. Často sa na tento účel používajú okrem bočníc aj farebné špendlíky, ale obe pôsobia rušivo.

V článku som ukázal realizáciu univerzálneho žolíka, vtedy ešte len s myšlienkou ho doplniť o šachtu pre návestidlo. Žolík sa na poslednom Siemense celkom osvedčil a zhotovil som druhý kus do páru, tentokrát už teda aj s návestnou šachtou. Dve šachty na jednom žolíku sú zbytočné, nie je totiž problém žolík pri montáži orientovať tak, aby bol otvor pre návestidlo na požadovanej strane.

Pri návrhu layoutu sa môže stať, že nedokážeme naviazať rozhrania alebo čelá tak, aby nám vznikli plynulé prechody medzi modulmi, presnejšie medzi povrchom krajiny. V takom prípade potrebujeme krátke moduly, ktoré čelá „normálnych“ modulov vhodne preorientujú. Nazývame ich žolíky. Klasický žolík však obvykle vyrieši len jednu situáciu (napríklad ZN zmení na NZ) a potrebných kombinácií býva viac, ktoré sú navyše premenlivé od stretnutia k stretnutiu podľa aktuálneho layoutu. Mať viacero rozličných žolíkov zaberá veľa miesta a preto som sa pokúsil o niečo univerzálnejšie.

Zoran mal odvahu v čoskoro začínajúcej Kokave zaradiť do layoutu priechodzí modul a so Stanom sme prototyp napriek niekoľkým slepým uličkám stihli včas zhotoviť. Základ konštrukcie súhlasí s pôvodným plánom, ale viaceré konštrukčné a bezpečnostné komponenty prešli zmenami, okrem iného pôvodný zámer prenosu pohybu bowdenom sa ukázal ako úplne nereálny kvôli veľkému treniu. Som veľmi zvedavý, čo ukáže testovacia prevádzka.

Nohy na moduly sú nekonečnou témou, napríklad aj nedávno Zdeno popisoval svoju realizáciu so vstavanými nohami tu. Predmetom tohto krátkeho článku je nožička, čiže to niečo nastaviteľné dole, čo sa dotýka podlahy a zaskrutkováva sa do drevenej, plastovej alebo kovovej nohy.

Na moduloch potrebujeme pripevniť občas niečo len dočasne, napríklad ak to na module zavadzia pri preprave a skladovaní. Okrem obvyklého priskrutkovania, prichytenia modelárskou svorkou alebo zapichnutia vysokého objektu do krajiny som na niektoré takéto záležitosti použil magnety. Neodymové magnety sú pri malej veľkosti dostatočne silné. Zoženiete ich v rozličných veľkostiach i tvaroch aj u nás, ale na ebay poväčšinou z Číny alebo Honkongu obvykle za lepšie peniaze a nulovým poštovným. Ja som ich využil na moduloch troma spôsobmi.

Nohy na modulech mi vždycky dělaly problémy. Jedná se o několik okruhů otázek, které spolu souvisí. Oblasti problémů bych definoval následovně. Skladování nohou , stabilita modulu, obtížnost montáže, výšková nastavitelnost modulu, hmotnost, úschova spojovacího materiálu a cena. Používal jsem několik druhů a postupů, kdy jsem vyzkoušel skoro všechny špatné řešení. Tato geneze je platná skoro pro všechno co dělám, prostě člověk se chybami učí a dobrých řešení je vskutku málo. Proto nabízím návrh na řešení, které se mne osobně zdá nejlepší.

Hoci spojovacie otvory v čelách modulov majú priemer 12mm, používa sa na ich spájanie skrutka priemeru 8mm (dovolil som si nazvať to takto oficiálnejšie, ale myslím tým osmičku šrób), aby bolo možné vzájomne moduly polohovať, pretože presnosť a kvalitu položenia koľají máme každý inde. Asi najčastejšie je to M8 skrutka so šesťhrannou hlavou v spojení s M8 krídlovou maticou a podložkami. Na dobré upevnenie je obvykle ale potrebný aj kľúč, aby sa skrutka nepretáčala. Inou alternatívou je závitová tyčka a krídlové matice po oboch stranách, ktoré sa dajú upevniť rukami bez dodatočného nástroja. Výhody oboch (čo najmenej dielov a obsluha bez nástroja) spája krídlová skrutka, spomenutá tu. Môžeme sa tam dočítať, že kvôli dostupnosti, cene a obmedzenej dĺžke do 50mm sa zababováci snažili vyrobiť vlastnú verziu krídlovej skrutky. Pokus bol však neúspešný kvôli zbrúseniu šesťhrannej hlavy bežnej M8 skrutky tak, aby sa tam dala umiestniť M8 krídlová matica. Originálne krídlové skrutky v jednotkových množstvách som v našich končinách našiel v cenách niečo pod 1 EURo za kus tu, ale len 40 a 50 mm dlhé, rovnako ako spomínajú zababováci. Krídlovú skrutku M8x60, dokonca za lepšiu jednotkovú cenu som našiel tu, ale majú vysoké zahraničné poštovné a priamo do SK ani neposielajú.

Je krásne sa pozerať na moduly ako nám to už jazdí. Už to niekde vieme postaviť aj za večer, elektriku máme zjenodušenú, väčšina nôh je univerzálnych (alebo ich nemusíme hľadať), naučili sme sa skoro všetci pokladať koľaje, že už to nie je húsenková dráha to naše modulište.

Čo je navyše už veľmi pekné, že sme sa prestali báť krajinotvorby a už sa to skoro a čoskoro na nových moduloch zelenie a rastie...

Čo je ale nechutné, až odporné, že pokladáme na tie naše krásne moduly karty nákladných vozňov. Ani by mi nevadilo, že to je na krajinu, tá umelina niečo znesie. Ale ako je to nechutné... A stačí tak málo.