Postavme si modul - 1. časť

Celé to začalo hneď v septembri 2011, kedy som začal reálne plánovať výsledok. Prvé verejné predstavenie nového modulu bolo v Bernolákove v septembri 2012. Keď píšem tento článok, je apríl 2014 a už sa blížim ku koncu. Viem, som pomalý. Určite by to išlo rýchlejšie, ale je to koníček. Tak sa hrám .

Tento článok nemá byť vyčerpávajúcim popisom ako vyrobiť modul. Na túto tému by sa dala napísať kniha. Skôr som sa chcel pochváliť ako mi to pekne išlo a kde som si a na čo dával pozor.

Kapitola 1. - Korpus

Základom každého koľajiska by mala byť kvalitná základňa. U modulov to platí dvojnásobne -  lebo moduly je potrebné transportovať, skladovať, často rozoberať a skladať. T.j. sú tu najmä tieto požiadavky:

1. Kolmosť čiel - bez toho by sa nedali moduly spojiť a zajazdiť si. 
2. Rovina modulu musí byť zachovaná, t.j. korpus sa nesmie krútiť. Inak je stavba extrémne dlhá a nepríjemná.
3. Hmotnosť korpusu - musí byť čo najmenšia a ešte stále by nemal byť modul krehký.
4. Tuhosť korpusu - sú názory, že korpus by nemal byť dokonale tuhý. Lebo modulisko je organizmus, ktorý sa môže počas dňa rôzne pohybovať. Ale je jasné, že modul nesmie byť mäkký. Inak by plával a doslovne by sa robili v modulisku vlny - videné na vlastné oči.
5. Upevnenie nôh modulu v korpuse by malo byť riešené tak, aby sa nohy montovali najrychlejším možným spôsobom. Ak budete mať jeden modul, je to asi jedno. Ale ja mám 22 nôh, a teda nie je jedno, či jedna noha trvá pripojiť 30 sekúnd alebo 2 minúty - celkový čas je potom 11 minút nemiesto 44 minút (!). To je podstatný rozdiel.
6. prenášanie modulu - hmotnosť je jedna veličina, ale tá nam nehovorí nič ešte o prenositeľnosti. T.j. medzi posledné body by som zaradil aj tému o rozhodnutí veľkosti korpusu a spôsobe prenosu z domova cez prepravné zariadenie (auto, príves, ..) až do miesta stretnutia.

Ak ešte niekto nevidel ako sa moduly prenášajú vyzerá to približne presne takto - väčšinou spojené krajinou k sebe (aby sa nezničila). Ale môže to byť aj inak. Napr. ako to má Stano - na fotografii vľavo vzadu - vyzerá to ako lodný kufor. V tomto kufri na kolieskach má 4 moduly umiestnené v šuplíkoch.

Ako si vyrobiť korpus? Tu je niekoľko návodov z railnet.sk stránok:

1. Ako si vyrobiť vlastnú kostru modulu? - Fero Kocian, 12. 02. 2007
2. Stavba modulu trochu jinak - Martin Ostruszka, 04. 03. 2007
3. Kostra modulu pre úzku - Peter Meszároš, 21. 06. 2008

Alebo si urobiť u stolára:

• svojpomocne - nechať si len niekde narezať doštičky a na rovnom stole zlepiť. Svojpomocne vyrobiť modul som aj vyskúšal na module z článku 10. pokračovania o "Nebojím sa krajiny". Modul je z dvoch segmentov a je to pentagón - päťuholník. Do toho by asi žiaden stolár nešiel. Škoda, že v článku stavbu korpusu nepopisujem (nemám fotky). Môžem len napísať, že keď sa to robí premyslene a pomaly, tak výsledok je veľmi kvalitný. Sám sa teším.
• na zakázku podľa dokumentácie - ako napríklad korpus na obrázku nižšie. Tu si ale treba dať pozor na stolára. Ak je to "typ", že to robí len pre peniaze tak výsledok nebude kvalitný. Problém je kolmosť čiel modulu - tie musia byť kolmé na 100%. Ale pozor, kolmosť meriame nie z pohľadu podlahy, ale koľajnice.

Správne skonštruovaný rám a meranie kolmosti.

Korpus vyrobený u stolára. Čelá musia byť kolmé a nesmie sa krútiť. Modul nemusí mať pevnú hornú dosku, to nie je podmienkou.

Na upevnenie nôh som použil takýto prípravok, ktorý mi vyrobil (za úplatu) kamarát v stolárskej dielni.

Držiak, ktorý si Jožo vyrobil doma pre svoje H0e moduly.

Držiaky nalepené. Modul je v príncipe hotový. Ale je dobré pred začiatkom celého ďalšieho snaženia korpus nalakovať zvnútra. Už asi nebude príležitosť ho mať takto pekne otočený a vodorovný (bude z druhej strany krajina). Korpus je teraz aj be dier. T.j. lak nemá kam vytiecť . Keď bude na module krajina a diery v korpuse (minimálne prívod elektrickej energie do koľají) a budete chcieť nalakovať modul, budete mať ďaľšiu zbytočnú prácu. Zavrieť diery, aby vytekajúci lak nezničil niečo (krajinu) na druhej strane.

Kapitola 2. - Rozhranie modulu

Aby modulisko mohlo byť moduliskom musí existovať norma, ktorú musia dodržať všetci prihlásení (môžu existovať výnimky, ktoré toto pravidlo potvrdzuje, ale... ). Linky na jednotlivé normy pre jednotlivé mierky sú popísané v tomto článku z 2.3.2008 na railnet.sk.

Keďže námet bol už jasný, pre tento môj modul som použil jedno čelo Násyp-Zárez.

Kapitola 3. - Námet (kontrola námetu)

V simulačnom softwéri sa dá celá situácia pekne nakresliť, na obrazovke PC väčšinou v 3D aj skontrolovať. Ale skutočný 3D je skutočný a preto pred začiatkom finálnej realizácie riešim to, že si vytlačím celý layout v mierke 1:1 a zajazdím si s reálnymi modelmi po "papierových" koľajniciach. Len tak dostanem ten správny pocit, že všetko bude vo finále v poriadku.

A takto to nakoniec vyzerá v reálnej skúške priamo v modelovej mierke. Aj keď toto je iný projekt ako v tomto článku popisovaná továreň (nemám zo skúšky priamo fotku), je jasné ako to vyzeralo. Počas práce na module potom stále kontrolujem, či je stále všetko v poriadku. Ako je vidieť na nasledujúcich fotkách.

Aj keď jezdenie po papierových koľajniciach dopadlo na výbornú, tak stále kontrolujem, či zámer bude aj výsledkom. 
Táto snímka je z 22.7.2012

11.8.2012

Pri teoretických úvahách si pomáham aj rôznymi kresiacimi programami.

Kontrolný deň na stavbe - 29.8.2012

Kapitola 4. - Výhybky

K problematike výhybiek a prestavníkov som sa vrátil v článku zo dňa 12. 01. 2013 o prestavníku typu Korytnačka.

Asi jediná nevýhoda prestavníku Tortoise je jeho výška. Nakoľko ale modul má hĺbku cca 8 cm, tak sa mi tam pekne zmestil. Len som musel vymyslieť pevné uchytenie prestavníku do polystyrénu. Tu mi pomohol Boco s nápadom, ktorý už mal realizovaný v žst. Bocovo.

Záber na "dieru" pre prestavník z iného uhla.

Kapitola 5. - Elektrina medzi modulmi

Pripojenie elektrickej časti modulu je dnes už našťastie normované systémom, ktorý zabezpečí rýchlu a bezpečnú montáž modulov k sebe. Celú problematiku spísal pekne Gabriel Meszároš v článku z 27.3.2008.

Obrázok požičaný z horeuvedeného článku zobrazuje celé riešenie. Farebnosť zdierok a banánikov je pre realizáciu irelevantná, t.j. na obrázku je farba použitá len z dôvodu lepšej čitateľnosti výkresu.

Kapitola 6. - Koľaje

Položenie koľají sa môže zdať ako jednoduché a nič nehroziaca činnosť. Ale v modulárčení, je práve tento počin ten od ktorého závisí, či sa bude dať modul spojiť a jazdiť po ňom. Aj keď použijeme dokonalý korpus s dokonale kolmým čelom, máme tu ďalšie nástrahy:

1. Koľaj musí byť v rovine - vodorovnej. T.j. nesmú byť vlny. Častou chybou pokládky koľaje je, že sa koľaj veľmi "stačí" na kreji modulu a potom sa vytvorí vlna.
2. Koľaj musí byť kolmá nie len horizontálne ale aj vertikálne. T.j. keď sa pripojí modul k inému modulu, nesmie byť na leteckou pohľade vidieť lom v koľajnici na rozhraní. Toto sa dobre kontroluje aj zrkadielkom, ktoré keď sa priloží na čelo modulu, musí byť odraz koľaje v zrkadle plynulý, ako keby pokračoval ďalší modul .

Toto nie je ukážka nekvalitného objektívu na fotoaparáte. Tie vlny boli realitou na module - nevhodne vyrobený korpus a/alebo mäkký podklad pod koľajnicami. Veľké MINUS bol aj zretelne viditeľný "zlom" na spoji modulov, spôsobený nekolmosťou čela. Na takýchto moduloch sa budú určite rozpojovať súpravy.

Koľaje sa prichytávajú na kraj modulu (do čela) rôznymi technikami:

• CU pražec je prilepený na čelo modulu, na ktorom je následne priletovaná koľaj
• 2mm trčiace malé skrutky v čele modulu, na ktoré sa koľaj priletuje
• špeciálne leptané držiaky koľajnice, ktoré sú narazené do čela modulu
• iné...

Ak to s položením koľají nedopadne dobre, väčšinou neostála nič iné len sa vrátiť na začiatok. V tomto prípade vydlabať zle položený polystyrén, všetko vyčistiť a začať opäť. Takýchto trhacích akcií som sa osobne zúčastnil niekoľko.

Na čele segmentu je teda dôležité umiestnenie temena koľajnice voči spojovacím otvorom, aby bol medzi segmentami čo najhladší prejazd. Na to používame šablóny, ktoré pomáhajú napr. pri letovaní koľají na skrutky alebo na cuprextitové pražce na rozhraní. Spojovacie otvory majú normovaný priemer, ale keď segmenty spájame skrutkami s priemerom menším než je samotný otvor, získame priestor na manévrovanie. Preto výšková alebo stranová odchýlka jedného-dvoch milimetrov pri stavbe nie je až tak kritická, hoci je samozrejme lepšie, ak je koľaj položená presne podľa príslušnej normy.

Pre istotu je vhodné kolmosť koľaje voči rozhraniu skontrolovať aj uholníkom.

Hotový modul schopný pripojenia do moduliska. 
Pred ďalším snažením odporučam modul v takomto stave odskúšať na niekoľkých stretnutiach. 
Ako píšem v článku z 17.1.2008 Prečo nie je na moduloch krajina?

Na záver 1. časti by som rád poďakoval Harmimu za korekcie a hodnotné pripomienky.

Váš

DanoM