Ak dostanete na svoj ovládač takúto nálepku - na koho sa hnevať? Niekomu sa to ešte nestalo, niekomu sa to stalo už 3 razy - ako mne. O čo ide? V princípe sa začne len tak z ničoho nič prehrievať FRED(i) alebo sa tvári ten Váš ovládač, že skratuje rozvod Loconetu. Zvyčajne ide o napájaciu usmerňovaciu diódu - ktorá odišla do zaslúženého odpočinku.
Kde je? Prečo sa to deje? Ako tomu zabrániť?
Veľa otázok. Na niektoré je možné odpovedať hneď, na niektoré odpovede ešte len prídeme. Ale máme hypotézu, zdá sa, že by mohla byť pravdivá. Lebo zamedzenie dôsledku funguje.
U staršieho ovládača FRED sú napájacie diódy umiestnené hneď vedľa RJ konektoru. Obe "ukazujú" svojou polaritou rovnakým smerom. Čiže aj výmena jednej prebitej diódy nie problematická, nakoľko tú novú naletujete rovnakým smerom ako je tá dobrá.
U novšieho ovládača FREDi, kde je súčiastok pomenej je výmena o to jednoduchšia. Ale diódy nie sú pri sebe a povedané neelektrikársky: ukazujú každá iným smerom.
Existuje veľa špekulácií, ale jedna je viac ako možná. Použité usmerňovacie diódy sú rýchle diody na hraničné napätie 100V. Dôvod je jasný, FRED oproti LENZ ovládačom, berie napájania priamo z LocoNetu, ktoré si usmerňuje. Prečo sa teda občas stane, že dióda sa prerazí, keď napätie v Loconete je 15V a dióda má limit 100V?
Odpoveď, ktorá sa vtíska je: Prechodový jav na vedení, alebo napájacieho zosilňovača LocoNetu. T.j. krátkodobo musí vzrásť napätie na viac ako 100V a pár ovládačov to nevydrží.
Už sme si mohli zvyknúť, že v skoro všetkých nových mašinkách, ktoré kúpime je zaujímavá pomerne nová súčiastka: obojsmerná výkonová zenerová dióda - TRANSIL. Súčiastka je schopná krátkodobo vydržať vysoký prúd pri menovitej napäťovej úrovni. Čim sa v princípe vytvorí zvod nebezpečného napätia tak, že sa pri vhodnej súčiastke ochránia následné súčiastky. Keďže použité diody sú 100V my sme sa rozhodli o 39V transili:
S Harmim sme kúpili pokusne 10ks P6KE39CA Transil; 39V; 11,2A; 600W; dvojsmerný; DO15
Takto som ho vložil do FREDyho.
A takto do FREDiho.
Na základe rozhovorov sa javí, že príčina môže (a asi aj musí) byť v SPAX DCC zosilovači s kombináciou spínaného 15V zdroja. Ráno pri štarte layoutu by mohla kombinácia spínaného zdroja a rýchleho výkonového spínača na konci SPAXu zabezpečiť nevhodnú napäťovú špičku. T.j. asi najlepšie riešenie je dať transil na výstup SPAXu, ktorý napája vetvy Loconet siete.
Samozrejme, nemám toto všetko potvrdené meraním na osciloskope. Je to čisto experimentálna technika, možno niekto k tomu bude mať iné, jasnejšie vysvetlenie. Ale takto to funguje.
Váš
DanoM
Ahojte!
Logicky mi sedi, co tu Dano pise. Neviem si to vysvetlit inak. Uz sa mi dostal do ruk FRED s podobnym problemami.
Zatial iba jediny (Chvalabohu.)
Spinane zdroje su super, ale generuju aj "svinstvo". Takze si aj ja svoje zosilnovace vylepsim o transil na konci. Jeden nikdy nevie...
Ked budete kupovat transily, tak davajte pozor. Su rozne typy, musite si kupit ten, ktory je urceny pre obe polarity.
Ak kupujete od vyrobcu ST (prip. inych)
P6KExxCA (kde xx je nominalne prierazne napatie) su "bidirectional" a vyhovuju.
Pozor, pod takym istym cislom su aj "unidirectional", len sa nekoncia CA. Tieto nevyhovuju!
mozes to prosim Ta rozmenit na drobne?
Preco nie napatova spicka a co by to teda podla Teba mohlo robit? Za rok sa navymienam tychto diod celkom dost a je uplne jedno aky je to FRED/FREDi.
Zatial to totiz naozaj vyzera tak, ze ten transil zabera.
hned za diodami je stabilizator a ten je na max 35V a pokud by tam ty spicky byly, tak odide jako prvni.
---
Podle mne to vznika pri startu centraly, kdy neni po urcitou dobu definovany stav vystupu. Diody BAT46 jsou velmi slabe a maji limit 150mA a pokud se nabijeji tantaly, ktere jsou samy o sobe dost rizikova soucstka, tak proudova spicka znici diodu. Takze ano, transil je dobry, ale resi nasledek, teda odstrani spicku, ktera nabiji kondiky a prekroci mezni parametry diody BAT46, ne pricinu. Takze tam nemusi byt velke prepeti, ale staci to proudove prorazit BAT46. Pomoci trasilu se to rozdeli a tim se to ochrani.
Jinak BAT46 maji doporuceny pracovni proud 20mA.
---
Reseni je podle mne silnejsi a hlavne rychlejsi dioda. Se podrz, ja tam davam KA222, stara Tesla, ktera ma povoleno jen 750mA a je na 35V.
KA222 je zatim bez reklamaci a uz to delam vic nez ctyri roky.
---
Muj navrh je davat tam silnejsi Schotky diody, treba :
http://www.sos.sk/?str=371&artnum=29 522&name=diotec-sb140-1n5819
ktera neni vetsi rozmerovo, ale je mnohem silnejsi elektricky.
---
Jinak vubec nejlepsi by byla dioda:
http://www.datasheetcatalog.org/datasheets/90/116593_ DS.pdf
ktera ma Ts pod25nS
Musím súhlasiť so Zdenom. Podľa mňa ide tiež o problém prúdový, nie napäťový. Zaujímavé, že tento jav je "hromadne" pozorovaný iba v TT sekcii v Ba. Nepamätám si že pri existencii niekoľko tisíc fredov v Fremo a zababova, by sa tento jav nejak riešil....Skôr by som hľadal problém v kontaktoch. Vysoko pravdepodobným zdrojom problémov je skratovaný loconet, ktorý nastane na RJ konektoroch (samica) čo majú kontakty z pozláteného drôtu. Tie za istých situácií radi "vybehnú" z vodiacej kulisy, prekrížia sa a dotknú susedného kontaktu. Túto situáciu som zažil dosť často, možno častejšie ako odídený fred :-) (aj preto sú tieko konektroy v Zab. "zakázané".
A ak nie konektor, potom by som hľadal na starne spaxu pre loconet, rozbočovača a centrály.
Žiaľ nie je to len náš BA problém. V rámci Slovenska vlastne každý klub, vrátane Bojníc.
A mal som na stole FRED/FREDi aj po zahraničných akciách.
Keď vezmem Loconet cestu, tak z centrály sa ide na rozbočovač, pred ktorým je SPAX. Snáď jediný výrazný rozdiel oproti čechom je v tom, že u nás sa naozaj hojne používajú pre SPAX-y spínané zdroje.
pokud by to delaly SPAXy, tak by stacilo dat transil na ten rozbocovac X3 za zesilovac. Je docela blbost ho davat do kazdeho Freda. Ale fakt neverim na ty napetove spicky. To by odchazely i ty stabilizatory, ktere jsou na 35V.
---
Muj nazor je, ze ty diody jsou proste slabe a casem se unavi a exnou. Treba tam davat silnejsi diody a hlavne rychlejsi, protoze teplota je to, co nici polovodice.
---
Dalsi muj navrh je vyhodit uplne tantaly. Pokud se podivate na moje schemata, tak je nikde nemam. Proste usmernovany kmitocet 17kHz nepotrebuje tak velke kapacity na vyhlazeni. Mohly by se nahradit 100-220nF keramikou.
---
Dalsi problem je, ze BAT46 maji doporuceny kmitocet 3500Hz a my pracujeme s 5x vyssim kmitoctem. Proto je mozne, ze se to tem diodam nelibi a po case exnou.
Podle mne by tam mely byt diody s zotavovacim casem pod 5nS, aby se nevytvarelo teplo a znizilo se ruseni. BAT46 maji zotavovaci cas 8uS.
---
Berme to tak, ze BAT46 pred 15 roky byla spicka a ted je to slabota. Podle mne i nove Fredy by se mely osazovat BYV27.
Jozef, je to nefer takto generalizovat. Vieš dobre ako to bolo s bielymi rozbočovačmi a modulovkou na Slovensku. A už je to nejaký ten piatok čo sme hromadne prešli na LN boxy nielen v Zababove, ale aj na Slovensku - skoro v tom istom čase ako popisuješ, že sú zakázané - sú zakázané aj na Slovensku.
Čiže tento komentár nie je k téme.
DanoM
Statisticka chybovost fredov je zanedbatelna, takze o zasadnu chybu v dizajne asi nepojde. Ani to nikomu doteraz za podrobnejsie merania a analyzu nestalo. Prud bez napatia nebude, takze diody mozu odpalovat aj prepatia, vsak vyssie napatie nabija kondik tiez vacsim prudom. Bude zaujimave sledovat transilovaneho freda, ci sa odpali alebo nie, hoci je pravdou samozrejme aj starnutie suciastok i zbytocne velka kapacita kondenzatora pri loconet frekvencii. Ale lepsie mat aspon otransilovaneho svojho freda nez cakat, ze "niekto" bude mat otransilovany spax. Ked teda do freda dame transil, silnejsiu a rychlejsiu diodu a pre istotu aj mensi kondik, tak vylucime vsetky doteraz identifikovane priciny.
