Model z 3D tlačiarne

Tak som zvažoval ďalej a prebral si, čo viem použiť. S počítačmi sa kamarátim už dosť dlho, tak reku si ho nakreslím a skúsim si dať model vytlačiť. Nie som síce nejaký zdatný kreslič, model je ale vcelku jednoduchý.

Ako službu, kde si dám model vytlačiť, som si zvolil holandskú firmu Shapeways. Objednanie funguje veľmi jednoducho. Najprv si treba založiť konto na ich webových stránkach. Potom stačí nahrať nakreslený model na ich server, vybrať si materiál, akým sa má model vytlačiť, potvrdiť objednávku, zaplatiť a čakať na balíček.

Celé to skutočne takto prebehlo. Vráťme sa ku kresleniu. Súbor, ktorý budeme nahrávať, musí byť v správnom formáte. Shapeways podporuje viacero formátov a sú to STL, VRML, Collada alebo X3D. Je teda jedno, v čom je model kreslený, dôležitá je podpora jedného z uvedených formátov. Shapeway má celkom peknú tabuľku podporovaných softvérov, v dobe písania článku je to cca 40 rôznych programov. Výber je skutočne široký.

Ok, diely mám nakreslené, môžem začať nahrávať na server a zistiť, čo ma to vlastne bude stáť. Po nahratí modelu je možné vybrať si materiál, ktorým má byť model vytlačený a od toho sa odvíja aj cena. Zase máme k dispozícii tabuľku s výberom materiálov. Rozhodol som sa pre materiál s názvom Frosted Ultra Detail, ktorý má avizovaný vysoký stupeň detailu. Cena sa počíta jednak za objem použitého materiálu a za prípravu tlače. Všetky ceny sú na ich stránkach uvádzané bez dane, takže výslednú sumu sa dozvieme, až keď ideme platiť. V prípade mnou vybratého materiálu je cena za prípravu 5 € za každý diel. Keďže tých dielov bolo spolu 9, tak len za prípravu by som zaplatil slušnú pálku.

Riešenie je jednoduché, diely treba zavesiť na stromček podobne ako to majú riešené plastikové stavebnice a hneď máme iba jeden diel. Takže prípravu stačí platiť iba raz. Rozdiel pri „stromčekovaní“ dielov oproti plastikovej stavebnici je v tom, že nie sme obmedzení technologicky a je možné diely umiestňovať do seba.

Super, takže mám nakreslené, nahraté na server, materiál mám tiež vybratý, stačí potvrdiť objednávku a zaplatiť. V prípade tohoto modelu sa výsledná cena aj s daňou zmestila do 20 €. K tomu si treba pripočítať poštovné. Oplatí sa preto dať si tlačiť viacero vecí naraz.

Kedže som si zvolil predvianočný čas, objednával som 20. novembra, tak som si na vytlačenie počkal niečo cez tri týždne. Jednoducho nestíhali.

Balíček konečne úspešne dorazil. Na to, aký je model malý, je krabica niekoľkonásobne väčšia. Balenie bolo perfektné a modelu sa po ceste nemalo čo stať. Po vybalení som samozrejme začal obdivovať, čo som si to nakreslil a či to vyšlo tak, ako som chcel. Model je na prvý dotyk veľmi jemnučký. Je cítiť po silikóne a aj je celý tak nejako zaolejovaný. Dosť ťažko sa na prvý pohľad hodnotia detaily, lebo ich na tom materiáli moc nie je vidieť. Čo tam ale vidieť je, tak to sú vrstevnice. No veď uvidíme, či sa s tým dá niečo urobiť. Ako prvé po oddelení dielov som ich vymáčal v Jari, aby som ich odmastil.

A zisťujem prvé nedostatky. Som normálny človek a robím chyby. Tak som pri návrhu nakreslil opačne závesy tiahla a zabudol som nakresliť strešné poklopy. Nie je to nič neriešiteľné, Evergreen sa predsa len dostal k slovu.

Aby som na model videl, tak som ho hneď strekol Surfacerom. Aj som sa zľakol, keď som to zbadal, našťastie tie nedostatky sú z veľkej časti spôsobeném nedostatočným očistením dielov.

Nasledovala celkom príjemná fáza striekania Surfaceru a brúsenia. Použil som Surfacer 500 a 1000. Päťstovku som použil na zaliatie nerovností, ktoré mi tisícka ukázala. Brúsil som pod vodou šmirgľami o zrnitosti 600 a 800. Takto som sa úspešne zbavil vrstevníc na skrini prívesu.

V mojom prípade sa patina začína už pri základnom nástreku. Sú rôzne techniky, každá sa hodí na niečo iné a rozhodne je zaujímavé skúšať nové techniky patinovania, je to veľká zábava. V prípade tohoto prívesu si vystačíme asi so štyrmi technikami.

Inšpirovaný plastikovými modelármi som hrany skrine najprv strekol čiernou matnou Tamiya XF-1. Diely spodku som zase celé rovno strekol tiež matnou čiernou Tamiya XF-1.

Akrylátové farby Tamiya riedim cca 1:3, čiže 1 diel farby, 3 diely riedidla. Zvykol som si používať originál riedidlá a aj teraz som použil riedidlo Tamiya Lacquer Thinner (je to flaštička so žltým uzáverom). Týmto je možné dosiahnuť aj po niekoľkých vrstvách to, že výsledná vrstva farby je veľmi tenká. S riedením si nerobím nijako veľkú hlavu, jednoducho si do pištole pomocou pipety dám najprv riedidlo. Mám pištoľ s 2ml nádobkou na farbu a dávam tak štvrtinu nádobky riedidla. Farbu premiešam rovno vo flaštičke obyčajným plochým špáratkom a nakvapkám si do pištole tak 5 kvapiek. Upchaním trysky a pustením vzduchu prebublám nádobku s farbou, čím premiešam farbu s riedidlom. Pred striekaním na model najprv odstreknem farbu na papierovú utierku, čím sa uvoľní prípadný bordel, ktorý by v tryske mohol byť. Striekam na nízkom tlaku, kompresor mi ukazuje tak 0,6 atmosféry.

Ak potrebujem viacej farby, tak si ju dopredu namiešam do bralenky, kde riedidlo a farbu dávkujem pipetami. Takto mám pripravený napríklad Surfacer. Bralenku stačí pretrepať a je z nej možné hneď naliať farbu do pištole.

Pokračoval som nástrekom tmavej zelenej Tamiya XF-73. Zvolil som si ju od oka ako základnú farbu. Tieto prívesy často hrali rôznou zelenou, tak som výber farby nijako nepreceňoval.

Potreboval som rozbiť jednoliatu zelenú, tak som tmavo zelenú zosvetľoval šedozelenou Tamiya XF-76 a tú som následne jemne striekal do plôch. Zosvetľoval som iba na dvakrát. Táto technika patinovania patrí k dosť obávaným a dosť ľudí má pred ňou rešpekt. Tu je len jedna rada, nebáť sa a skúsiť si to. Nie je to nijako časovo náročná technika a výsledok stojí za to.

Na niektorých miestach tie prechody boli dosť vidieť, tak som na záver celú skriňu ešte prestrekol silne zriedenou tmavo zelenou Tamiya XF-73, čo pekne zjednotilo povrch.

Pred ďalšou fázou patinovania som jednotlivé diely nastriekal matným lakom Gunze. Ešte som zabudol domaľovať koncové svetlá a predné odrazky, tak som to štetcom hneď napravil.

Pri ďalšom kroku som sa zase nechal inšpirovať plastikovými modelármi a použil som patinovacie prípravky od MIG Productions. Zvolil som neutrálny wash a ako ináč, použil som ho úplne ináč ako som mal. Celý model som jednoducho pretrel touto hnedou vodičkou. Aplikoval som to vlastne ako filter. Zapracovalo čaro nechceného a na povrchu sa vytvorili nepravidelné jemné šmuhy, čo krásne rozbilo povrch. Na druhý pokus som neutrálny wash použil správne a už som ním iba zvýraznil hrany pomocou tenkého štetca.

Znova som celý model strekol matným lakom a mohol som zasklievať. Hrdzu som tentokrát vynechal, tá sa dá ale stále dorobiť. Na záver som už len spodnú časť strekol silne zriedenou hnedou Tamiya XF-72, čo predstavuje jemné zaprášenie.

Stavba bola veľmi príjemná a určite príprava dielov 3D tlačou je cestou, ako sa aj bežný človek vie dopracovať k slušnému modelu, ktorý nikto nevyrába. Celá stavba mi zabrala asi päť večerov.

Ani patiny sa netreba nijako báť. Možno tie postupy vyzerajú zložito, rozhodne stojí za to si ich skúsiť. Vôbec nie sú časovo náročné a sú to vcelku jednoduché úkony, ktoré vás môžu aj baviť. Ak máte obavu robiť niečo takéto na modeli, na ktorom vám záleží, zadovážte si nejakú lacnú stavebnicu, na ktorej si to vyskúšate. Napríklad aj niečo od SDV. A je jedno, že stavebnica nie je vo vašej obľúbenej mierke. Obetovať 10 Eur do stavebnice podľa mňa stojí za to. Že to na prvýkrát pokazím? No a čo, do lúhu to môže ísť hocikedy a začať odznova sa dá vždy.