Komorní Lhotka - stretnutie modulov Zababov veľkosti HO, HOe

Už je po kríze. Že nie? Ale remeselníci to vidia inak. Deň pred odchodom, na stretnutie, neskoro večer som dostal defekt. Mal som letné gumy, a nemal som ešte v úmysle prezúvať, ale toto som považoval za varovný prst osudu. To znamenalo, že ráno som chcel prezuť alebo v najhoršom aspoň dať opraviť defekt. Ráno o 8:05 som už stepoval pred najbližším pneuservisom. Nikde nikto, tak som myslel, že asi nemajú dosť roboty, a že vcelku im príde vhod rýchla zákazka. Zvoním, nič. Dielňa bola vedľa rodinného baraku majiteľa, tak zvoním aj tam, nič. Na firemnej tabuli som našiel mobil, zavolal som. Zdvihol mi zjavne rozospatý a nevrlý hlas. Prezuť? MUSÍTE sa objednať, termín najskôr o 2 týždne. Milujem keď mi niekto komu chcem dať svoje peniaze diktuje, čo musím. Tak opraviť defekt. „Najskôr o 9-tej“. Ja blbec som si dovolil otázku niečo v zmysle otváracích hodín a prázdnej dielne a súrneho problému. Odpoveď už nebola „rozospatá“, ale prudko rozčúlená: „To si myslíte, že ak tam je napísané od ôsmej, tak ja tam na vás budem od ôsmej čakať?“ Tresk. Kríza, nekríza, tento človek už má zjavne zarobené.

 O pár km ďalej, malý servis, dvaja milí starší páni, bez rečí to prezuli to za 20min, takže o 8:50 bol „problém“ vyriešený

A stretnutie? Veľmi dobré. Konečne sa to začalo podobať tomu čo si predstavujeme pod „modelovou“ prevádzkou. Vozový park bol veľmi pestrý, dúfam, že čas, keď po koľajisku jazdili Sergeje, Sergeje a ešte kde tu Hektor, sú už preč. Primárne sa jazdila „dieslová“ epocha, a stretlo sa tu dosť okuliarnikov, pomarančov, bardotiek, T444, a samozrejme aj Sergejov. Väčšina strojov a vozov už „utrpela“ patinu, tak bolo sa na čo dívať.

Veľkú časť lejautu tvorili Poliaci, mali skryťák, 3 stanice a kusisko dvojkoľajky. (Lejaut je na stránkach Zababova). Niektoré poľské úseky trate boli na moduloch šírky len 30cm, síce olemované stromami, ale predsalen boli dosť úzke. Celkom ma mrazilo, keď po moste 15 nad krajinou  šírky len 30 cm sa valil Štokr za 1500 EUR .

Najkrajšiu časť lejatu tvorili moduly z Ostrama, stanice Lipová Lázne, Javorník a Jeseník. Skutočnosť, že strojvodca príde so súpravou do stanice,  lokomotívu odvezie do depa na dotankovanie (cez točňu) k reálnej čerpačke, následne odvezie lokálkový spoj, potom sa vráti a tú istú lokomotívu vyberie z depa a vezie iný vlak naspäť – to dáva ďalší rozmer tejto (šibnutej?) hry .

Peknými úsekmi trate boli aj Milevsko vlečky a Setuza. V oboch prípadoch vedie šíra trať po okraji modulov, a na zvyšku je rozsiahla sieť priemyselných vlečiek. V prípade Setuzy, ktorá ešte čaká na úplné dorobenie je to dokonca dvojkoľajka, ktoré fabriku obchádza. Takto majú moduly dvojaké využitie a lejaut netrpí nedostatkom šírej trate.

Poliaci sa predviedli veľmi pekne a detailne spracovaním hraničného prechodu, kde všetko svietilo, a dalo sa rozsvecovať osobitne. Ich vozový park netrpel až tak „motorizáciou“, takže v skryťáku sa dymilo o stošesť z hromady parných mašín.

„Papierové“ návestidlá sa vyskytovali už len výnimočne, (pred skryťákom) inak bola trať skoro úplne vybavená návestidlami, predzvesťami, svetelnými aj mechanickými, no radosť jazdiť.

Úzka bodovala tiež, zdá sa, že trať aj stroje sú už vyladené, všetko jazdilo skoro perfektne. Na trať nastúpili aj malosériové Tu47, zatiaľ čisté a lesklé „ako z krabičky“. Jazdili tiež veľmi dobre.

Ďalšie foto na adrese: http://picasaweb.google.com/jkiss56/KomorniLhotka2009# a tiež stránky poľských kolegov: http://forum.modelarstwo.info/viewtopic.php?f=10&t=5279&start=0.

Ešte pridávam jeden link: http://janveteran.rajce.idnes.cz/Komor.Lh.2009/#album a taktiež už je článok aj na stránke klubu Ostramo.